2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MF/012199/2011-243/826 zo dňa 17.03.2011, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/103/1194/2011 zo dňa 27.01.2011, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu verejné prostriedky použité v rozpore s určeným účelom vo výške 9091,79 € a penále v rovnakej výške. Podľa § 246d O. s. p., ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podstatou právneho posúdenia v odvolacom konaní je možnosť aplikácie § 246d O. s. p. na uloženie povinnosti odviesť do štátneho rozpočtu prostriedky použité v rozpore s určeným účelom podľa § 31 ods. 3 zák. o rozpočtových pravidlách a povinnosti zaplatiť penále zo sumy, pri ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Žalobkyňa má za to, že sa nejedná o vec, ktorú možno zaradiť medzi veci daňové, poplatkové a odvodové. Žalovaný považoval aplikáciu § 246d O. s. p. za dôvodnú. Najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ § 246d O. s. p. vymedzuje spočívanie lehôt počas trvania súdneho konania vo veciach daní, poplatkov a odvodov, je potrebné z obsahu tohto ustanovenia vyvodiť, že sa nejedná o odvody v užšom zmysle, t. j. peňažné plnenia, ktoré všeobecne záväzný právny predpis takto označuje {napríklad odvody podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov a i.} ako mala na mysli žalobkyňa, ale o odvody ako peňažné plnenia vo všeobecnom význame. Tomuto záveru svedčí ďalšia časť ustanovenia § 246d O. s. p., keď zároveň vymedzuje, že odvody sú príjmom nielen štátneho rozpočtu, ale aj verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Zákonodarcom použitý termín odvody potom nevyhnutne v sebe zahŕňa akékoľvek peňažné plnenie, ktoré je predmetom rozhodovania orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je zároveň príjmom štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov, a teda sa vzťahuje aj na odvod o aký ide vo veci samej - finančné prostriedky použité v rozpore s určeným účelom podľa § 31 ods. 3 zák. o rozpočtových pravidlách a povinnosť zaplatiť zodpovedajúce penále. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pre výrazný časový odstup už nemôže voči zodpovedným zamestnancom vyvodiť zodpovednosť podľa zák. o rozpočtových pravidlách a podľa Zákonníka práce, túto vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú. Pre uplatnenie zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny a uloženie povinnosti odvodu vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/
3 zák. o rozpočtových pravidlách nie je podmienkou uplatnenie zodpovednosti subjektu verejnej správy voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny. Opačný záver nie je možné vyvodiť, nakoľko zodpovednosť voči zamestnancom nastupuje až následne po zistenom porušení finančnej disciplíny. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a nepovažujúc námietky žalobkyne za spôsobilé spochybniť jeho správnosť, napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň poukazuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní úspešná nebola a žalovanému náhrada trov v takomto konaní neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.