1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku, pretože svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutkov tým, že dňa
P uložená sankcia - pokuta vo výške 800,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov. Zároveň bol
1 zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. II. Konanie na súde I. stupňa Žalobca podal proti prvostupňovému i odvolaciemu rozhodnutiu správnych orgánov žalobu, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože sa domnieval, že uložená sankcia je neprimerane prísna spáchanému priestupku, ktorý priznal a oľutoval. Krajský súd v Nitre preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
OSP, v rozsahu namietanom žalobou, pričom zistil, že postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto ho
1 OSP potvrdil. Rozsudok odôvodnil tým, že pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba spravme orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý zákon o priestupkoch (§ 51) odkazuje a že si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom. Spáchanie skutku nebolo sporné, žalobca ho ani nepopiera a dopravného priestupku si bol vedomý, čo vyplýva i z jeho vysvetlenia v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
1 písm. c/ zákona o priestupkoch, a preto v súlade so zákonom bolo jeho konáme kvalifikované ako porušenie § 22 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. p/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalobca si bol vedomý svojho protizákonného konania, znaky ktorého sú upravené v zákone o priestupkoch, v spojení so zákonom o cestnej premávke. Svoje konanie opätovne oľutoval i v priebehu nariadeného ústneho pojednávania dňa 5. septembra 2013 a svoju ľútosť vyjadril v podstate tak, že „i napriek tomu, že mám zadržaný vodičský preukaz za to, že som dostal pokutu, ktorú som do dnešného dňa nevyplatil, vtedy som jazdil preto, lebo som išiel pozrieť priateľku, ktorá býva na Klokočine v Nitre, na ulici K.".
názoru súdu žalobca, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky, takýmto výkladom sa snažil iba zmierniť následky svojho protiprávneho konania, ktorého si musel byť vedomý, keď sadal v tento deň a v túto hodinu do uvedeného motorového vozidla, na ktorom i jazdil, teda uviedol ho do pohybu a išiel ním po miestnej komunikácii v Nitre za svojou priateľkou, hoci si bol vedomý, že porušuje zákon tým, že nemá vodičský preukaz, ktorým príslušný vodič preukazuje oprávnenie pohybovať sa motorovým vozidlom po komunikáciách. Žalobca svojím vyjadrením popísal iba motív konania (pohnútku), lebo chcel navštíviť svoju priateľku, avšak pohnútka je súčasťou subjektívnej stránky priestupku a na motív, ako i ciele možno dobre usudzovať i zo správania sa páchateľa priestupku a za danej situácie je nevyhnutné vziať do úvahy všetky okolnosti súhrnne, najmä osobu páchateľa, spôsob vystupovania na verejnosti a podobne. Z § 2 zákona o priestupkoch jednoznačne vyplýva, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. V danej veci bolo nesporne preukázané, že žalobca ako vodič zavinene porušil zákaz vyplývajúci z § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke a
citovaného zákona na zodpovednosť za dopravný priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti. Pokiaľ ide o uložené sankcie za tento priestupok, žalovaný postupoval
1 a § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, keď mu uložil sankciu formou pokuty v sume 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 48 mesiacov, čo i vo svojom rozhodnutí odôvodnil, a preto
názoru súdu rozhodnutie je vydané v súlade s § 47 a nasledovné Správneho poriadku, v ktorom jasne opísal skutok, správne ho podradil aj pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona o cestnej premávke a priestupkového zákona, preto neobstojí námietka žalobcu uvedená v žalobe. Správne prihliadol na osobu páchateľa priestupku, keď v rozhodnutí uviedol, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia na skupinu „B“ od roku 2008 a v evidenčnej karte vodiča má zaznamená dve porušenia zákona, z čoho jedno je za vedenie vozidla bez potrebného vodičského oprávnenia, avšak v období dvoch rokov nemá v EK evidovaný žiadny priestupok. Aj
názoru súdu správny orgán poukázal na konanie žalobcu pri ukladaní sankcie, ktoré správne považoval za vedomé a úmyselné konanie žalobcu a ide o závažné porušenie jeho povinností i s poukazom na § 137 ods. 2 písm. p/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, lebo jazdil motorovým vozidlom počas zadržania vodičského preukazu. Správne postupovali oba správne orgány, keď u žalobcu prihliadli i na okolnosti spáchania priestupku a samotný postoj žalobcu ako priestupcu, že jeho vyjadrenie k porušeniu zákona o cestnej premávke možno chápať ako účelovú obranu, ktorá mu však nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie, lebo od počiatku si bol vedomý porušenia zákona svojím konaním a správny orgán uložil sankciu v strednom pásme zákonného rozpätia, čo i logicky odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Pri ukladaní trestu vo svojom myšlienkovom pochode nevybočil zo zákonného rámca postihu za konkrétny dopravný priestupok. Neobstojí potom námietka žalobcu uvedená v žalobe, že rozhodnutie je nezákonné a pokiaľ ide o nálezy Ústavného súdu uvedené v žalobe, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, k tomu súd uvádza iba toľko, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch je zhoda záverov týchto rozhodnutí s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, v súvislosti s konaním žalobcu a porušením zákona zo strany žalobcu v preskúmavanej veci. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z
žalobcu vo svojom rozhodnutí v žiadnom ohľade nevysporiadal s namietanými skutočnosťami v postupe správnych orgánov v oboch stupňoch, pričom tento svoj postup ani žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil. V konkrétnostiach namietaných skutočností odkázal na písomné vyhotovenie žaloby. V závere poukázal na svojvôľu ODI v Nitre, ktorý najprv nereagoval a po urgenciách nevyhovel žiadosti o odklad uloženej sankcie s odôvodnením, že na povolenie odkladu nie je právny nárok. V dôsledku toho bolo podané prokurátorské upozornenie, pri vybavení ktorého konštatovala, že „Uvedeným postupom správneho orgánu bol porušený § 83 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rovnako aj ustanovenie § 51 ustanoveného zákona. ... správny orgán mal zákonnú povinnosť žiadosti vyhovieť a splnenie povinnosti odložiť až do rozhodnutia o žalobe.“ Žalobca navrhol zmeniť rozsudok Krajského súdu v Nitre tak, že odvolací súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na trovy konania v sume 568,16 €. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie sa dôkladne zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon pri hodnotiacej úvahe ustanovuje, obstaral si za tým účelom potrebné dôkazy, vyvodil z nich skutkové a právne zistenia a až potom na základe zákonom povolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzí dospel pri dodržaní pravidiel logického posudzovania k rozhodnutiu. Vyrovnal sa tiež so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a nie iba s niektorými, ním vybranými. Za daný dopravný priestupok bolo možné v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch uložiť pokutu od 300,- € do 1300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá od jedného do piatich rokov. V závere uviedol, že je vylúčené, aby žalobca vystupoval v postavení, ktoré by ho oprávňovalo riadiť, alebo rozhodovať v procese objasňovania, alebo konania o priestupku a už vôbec nie posudzovať výšku sankcie, ktorá by postačovala na jeho vlastnú nápravu. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“, v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu žalobcu nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na vyššie uvedenom skutkovom základe, za ktorý mu bola
P uložená sankcia - pokuta vo výške 800,- Eur a zákaz riadiť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov a tiež povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.
P, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
2 písm. a / ZCP (účinného v posudzovanom období), vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu
4 a § 71 ods. 2.
2 písm. p/ ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je, vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca
2 alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa osoba učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu
4 a § 71 ods. 2.
1 ZCP, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
P, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
P, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu.
P, za priestupok
odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.
P, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
5 SP, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací zistil, že správne orgány aplikovali správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch na vzniknutú situáciu, najmä na posúdenie skutku, nie však na uloženú sankciu. Zo skutkových zistení vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, a žalobca to ani nepopieral, že jazdil napriek tomu, že mal pre nezaplatenú pokutu zadržaný vodičský preukaz. Ohľadne zistenia skutkového stavu teda nevznikli pochybnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že po zrušení prvého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím žalovaného zo dňa 2. júla 2010, v ktorom žalovaný vytkol nedostatok odôvodnenia uloženej sankcie, právom očakával uloženie miernejšej sankcie. Nielen z dôvodu zrušenia prvostupňového rozhodnutia a dôvodov uvedených žalovaným v tomto rozhodnutí, ale aj preto, že posudzujúc nebezpečnosť prerokúvanej veci v porovnaní s inými vecami
zásady odcitovanej v § 3 ods. 5 SP, je sankcia aj
P neprimerane prísna a neodôvodnená. Nie je možné, aby sankcia za jazdu pod vplyvom alkoholu, ktorá bola príčinou dopravnej nehody s následkami na zdraví jej účastníkov bola postihovaná porovnateľne, ako jazda bez vodičského preukazu bez toho, aby pri nej nastali akékoľvek iné škodlivé následky. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku. Sankcia nemá byť pomstou, ale nápravným prostriedkom, ktorý má viesť priestupcu k zmene svojho postoja k priestupku - ku konaniu, ktorého sa dopustil a za ktorý bol postihnutý. Sankcia musí byť i spravodlivá v zmysle primeranosti, účelnosti a odôvodnenosti, pretože inak by neviedla k náprave, ale naopak k vzdoru a odporu voči orgánom štátu a k opakovanému porušovaniu zákonov. Ak aj žalovaný uprednostnil represívny charakter sankcie, čomu v zásade niet čo vytknúť, tento by mal byť porovnateľný s represiou za priestupky podobného druhu. Ak žalobca svoje konanie oľutoval, je to fakt, ktorý je zaznamenaný v priestupkovom spise a žalovaný by nemal prispôsobovať interpretáciu vyjadrenia žalobcu k spáchaniu priestupku
vlastných domnienok. Ak z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že žalobca nebol dva roky pred spáchaním priestupku postihnutý za iný priestupok, malo by to nájsť odraz v uloženej sankcii. Sankcia by tiež mala odrážať pohnútku žalobcu - z akého dôvodu jazdil bez vodičského oprávnenia, čo sledoval touto jazdou, či nemohol použiť iné prostriedky na dopravu, alebo je len prostým prejavom pohŕdania uloženou sankciou - zadržania vodičského oprávnenia za nezaplatenú pokutu, ktorú neakceptuje. Tieto aspekty hodnotenia a odôvodnenia uloženej sankcie zjavne v napadnutom rozhodnutí žalovaného v rozpore s § 12 ods. 1 ZoP, ale i prvostupňového správneho orgánu, ba i krajského súdu (ktorý uviedol len formálne konštatovania o správnosti odôvodnenia uloženej sankcie a zaoberal sa len čiastočne osobou priestupcu) chýbajú, napraviť ich však môže i samotný žalovaný bez toho, aby vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací nahliadol do viacerých rozhodnutí žalovaného a porovnávajúc sankcie v týchto priestupkových veciach a v prerokúvanej je najmä uloženie sankcie zákazu činnosti takmer na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby drakonické a neodôvodniteľné. Podobne, aj keď nie tak prísne, sa javí aj výška uloženej pokuty - v strede sadzby - najmä so zreteľom na to, že ide fakticky o páchateľa, na ktorého sa hľadí, akoby predtým trestaný nebol. Pri tejto úvahe odvolací súd pripomína žalovanému, ale aj prvostupňovému súdu znenie ustanovenia § 108 ods. 5 ZCP,
ktorého údaje o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 sa vedú v evidencii vodičov päť rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania trestu za spáchaný trestný čin a od uplynutia doby ochranného liečenia alebo od skončenia platnosti inštruktorského preukazu; údaje o porušení pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie sa vedú 10 rokov. Po uplynutí tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia. Ak teda sú takéto údaje v evidenčnej karte vodiča, nemožno na ne prihliadať a nesmú tam,
zákona, ani byť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zmenil napadnutý rozsudok
3 OSP tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že v danej veci je potrebné prehodnotiť sankciu a uložiť ju tak, aby bola v súlade s citovanými ustanoveniami a spĺňala účel, pre ktorý bola uložená.
4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V. Trovy konania O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, a to 70 € z titulu zaplatených súdnych poplatkov (2x 35 € za žalobu a odvolanie) a 209,73 € z titulu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a podanie odvolania) po 61,87 €
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 3x paušálna náhrada po 8,04 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.