2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
f/ Tr. por. dovolanie obvineného P. R. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Piešťany (ďalej už len súd prvého stupňa) trestným rozkazom z 24. januára 2013, sp. zn. 2 T 8/2013, uznal obvineného P. R. za vinného z prečinu krádeže spáchaného vo forme spolupáchateľstva
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v priebehu dňa
3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 353 ods. 2 písm. a/ Tr. por. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol obvinenému P. R. doručený do vlastných rúk
1 písm. c/ Tr. por.) a tiež tým, že je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por.). K zásadnému porušeniu práva na obhajobu malo
obvineného dôjsť tým, že súd prvého stupňa nenariadil vo veci hlavné pojednávanie, hoci obvinený podal
názoru obvineného v situácii, keby Slovenská pošta naozaj pochybila a odpor voči trestnému rozkazu súdu prvého stupňa nedoručila, bolo nutné jeho žiadosť doručenú krajskému súdu považovať za riadny opravný prostriedok, o ktorom bol súd povinný rozhodnúť, nakoľko toto podanie spĺňalo všetky zákonné náležitosti opravného prostriedku a bolo nutné ho posúdiť
jeho obsahu. Na základe prezentovaných úvah obvinený dospel k záveru, že mu postupom oboch súdov bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu zásadným spôsobom. K druhému dôvodu dovolania
1 písm. i/ Tr. por. obvinený uviedol, že vykonaným dokazovaním
neho nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol odsúdený, keď nedošlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže vo forme spolupáchateľstva, pretože nebola naplnená objektívna a subjektívna stránka tejto skutkovej podstaty. Tá vyžaduje prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a spôsobí tak škody, pričom ide o úmyselný trestný čin. Prvostupňový súd oprel rozhodnutie o jeho vine o výpovede spoluobvinených, pričom tieto sa nezakladajú na pravde. Súd nemal dostatok dôkazov pre správne posúdenie skutku. Obvinený tvrdil, že v deň spáchania trestného činu náhodne na ulici stretol kamaráta, ktorý ho požiadal o pomoc s odtlačením dvojkolesovej káry, pričom nemal žiadnu vedomosť o tom, že veci, ktoré boli naložené na káre pochádzali z trestnej činnosti. Súd sa týmito okolnosťami nezaoberal dostatočne, lebo neprihliadal na to, či bol skutok spáchaný s úmyslom - teda skutkový stav nesprávne právne posúdil. V rámci konečného návrhu obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Na výzvu súdu adresovanú stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, aby sa k dovolaniu obvineného vyjadrili, zaslala svoje písomné stanovisko iba prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany, ktorá navrhla dovolanie obvineného postupom
d/ Tr. por. odmietnuť. Odôvodnila to tým, že obvinený nevyužil svoje zákonné právo podať voči trestnému rozkazu riadny opravný prostriedok tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 372 ods. 1 veta prvá Tr. por. Spisový materiál spolu s dovolaním obvineného bol súdom prvého stupňa na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený 12. novembra 2014. Predseda senátu 5 Tdo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej už len dovolací súd), ktorému bola trestná vec obvineného v súlade s rozvrhom práce pridelená, postupom
por. predbežne preskúmal dovolanie a predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý znamená vážny prielom do právoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia. Jeho zmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, zvrátenie existencie odsúdenia páchateľa, aby nedošlo k trestno-právnemu následku, t. j. sankcii spojenej s týmto odsúdením. Práve preto, že ide o prielom do naznačenej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia na základe tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým sa dáva možnosť dvom hlavným proti sebe stojacím stranám v trestnom konaní (odhliadajúc od práva ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní) prokurátorovi a obvinenému dosiahnuť vyvolanie mimoriadneho konania pred najvyšším súdom na preskúmanie niektorých právoplatných rozhodnutí, zákon obmedzuje možnosť podania dovolania len obmedzenému okruhu subjektov, v obmedzenom rozsahu, zo špecificky vymedzených, kvalifikovaných dôvodov a len proti niektorým vymedzeným rozhodnutiam.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. upravuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné. Taxatívny výpočet obsiahnutý v tomto ustanovení síce zaraďuje trestný rozkaz medzi právoplatné rozhodnutia súdu, proti ktorým dovolanie prípustné je, no zároveň treba obratom uviesť, že dovolanie proti trestnému rozkazu môže
ust. § 369 ods. 1 Tr. por. podať na podnet len minister spravodlivosti. Ostatné osoby oprávnené na podanie dovolania, teda generálny prokurátor (proti ktorémukoľvek výroku) a obvinený (vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka), môžu v zmysle prvej vety ust. § 372 ods. 1 Tr. por. podať dovolanie len vtedy, ak niektorí z nich (resp. obaja) využil(i) svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom (nich) bolo rozhodnuté (pozri tiež varianty predpokladané druhou a treťou vetou ust. § 372 ods. 1 Tr. por. - pozn. súdu). Zo zákonnej podmienky využitia riadneho opravného prostriedku potom logicky vyplýva, že tak generálny prokurátor, ako aj obvinený môžu podať dovolanie len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, čo je nakoniec aj expressis verbis uvedené v ust. § 369 ods. 2 Tr. por. V posudzovanom prípade ale obvinený podal dovolanie proti právoplatnému a vykonateľnému trestnému rozkazu, teda proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, proti ktorému z dôvodov vyššie uvedených zo strany obvineného dovolanie nie je prípustné.
f/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Na základe prezentovaných skutočností je zrejmé, že dovolanie obvineného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto ho dovolací súd na neverejnom zasadnutí
f/ Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.