cenníka v danej lokalite mesta D trhovou cenou. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky trval na svojom závere, že navrhovateľka splnila podmienky
1 písm. l/ a m/ zákona, nakoľko 1Sžo/91/2007 2 predmetný pozemok neslúžil na účel, na ktorý bol vyvlastnený a bol vyvlastnený bez vyplatenia náhrady. Uviedol, že ku dňu účinnosti zákona bola vyvlastnená časť pôvodnej parc. č. a začlenená do parc. C KN č. z a b, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb a z časti sú zastavané. Zvyšná časť pozemku je zabratá do parc. č. C KN č. x a y, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby a Mesta D, zatiaľ nezastavané. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého Mesto D ani fyzická osoba, ktorá je vlastníkom parc. C KN 1728, nie sú povinnými osobami a preto má navrhovateľka právo na náhradu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu i z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok na vrátenie pozemkov uvedených v rozhodnutí správneho orgánu nachádzajúcich sa v k. ú. D z dôvodu
NV v D – odboru výstavby a územného plánovania č. Výst. 981/336-85 Mč. zo dňa 16.9.1985. Napadnutým rozhodnutím odporca priznal navrhovateľke právo na náhradu za uvedené pozemky, pretože tieto nikdy neslúžili účelu, pre ktorý boli vyvlastnené a nebola za ne vyplatená náhrada. Keďže predmetné pozemky sú vo vlastníctve fyzických osôb a Mesta D, ktoré nie sú povinnými osobami
1 zákona, odporca zároveň rozhodol, že navrhovateľke sa priznáva za tieto pozemky náhrada
2 a ods. 5 zákona, teda že jej budú prevedené bezplatne iné pozemky v primeranej výmere a bonite alebo sa jej vyplatí finančná náhrada. Proti rozhodnutiu podala navrhovateľka na krajskom súde opravný prostriedok s odôvodnením, že za pozemok č. z si žiada finančné odškodnenia
trhovej ceny v danej lokalite a ostatné pozemky, ktoré nie sú zastavané, žiada vrátiť. Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, pretože mal za preukázané skutočnosti tak, ako ich zistil odporca.
1 zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. m/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
1 zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. 1Sžo/91/2007 3
1 písm. a/ zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).
zákona v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada (ods. 2).
zákona pri poskytnutí finančnej náhrady oprávnenej osobe
2 sa postupuje
ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Zo spisu vyplýva, že časť pôvodnej parc. č. a bola začlenená do parc. C KN č. z a b, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb a z časti sú zastavané. Zvyšná časť pozemku je zabratá do parc. č. C KN č. x a y, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby a Mesta D. Je teda zrejmé, že vyvlastnené pozemky (u pozemkov s parc. č. x a y, napriek tomu, že nie sú zastavané) nemožno vrátiť, pretože je tu prekážka stanovená ustanovením § 6 ods. 1, písm. a/ zákona, teda že sú vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je povinnou osobou. K námietke navrhovateľky o výške finančnej náhrady za pozemok s parc. č. z je treba uviesť, že finančná náhrada sa určuje v súlade s § 8a zákona. Navyše, napadnutým rozhodnutím odporca neurčoval výšku náhrady, ale vyslovil len záver, že navrhovateľka spĺňa podmienky pre priznanie náhrady za vyvlastnené pozemky. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom k vyššie uvedenému, sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľke trovy odvolacieho konania nepriznal, lebo nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 26. februára 2008 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Kavivanovová Ľubica
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.