1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2795/2010/600 z 22. decembra 2010, ktorým žalovaný
1 písm. b/ zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o posudzovaní zhody") a § 64 ods. 1 písm. f/ zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení iných zákonov (ďalej len „zákon o liekoch") nariadil stiahnuť z trhu zdravotnícku pomôcku: Grecian Formula vlasový kondicionér z dôvodu, že určený výrobok preukázateľne ohrozuje oprávnený záujem tým, že obsahuje zakázanú látku „Octan olovnatý a môže ohroziť zdravie obyvateľov". Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalovaný ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 5. augusta 2009, rozhodnutie č. 09/3400, ktorým
a § 31 zákon o posudzovaní zhody nariadil stiahnuť z trhu zdravotnícku pomôcku „Grecian Formula vlasový kondicionér", evidovanú ako kód ŠÚKL č. P 79317 od výrobcu Algol Chemical, C.A. Venezuela pre splnomocneného zástupcu, dovozca VOGUS s.r.o., Nitra. V tomto štádiu žalobca pred správnym orgánom nebol zastúpený právnym zástupcom, avšak s rozhodnutím žalovaného nebol spokojný a
predloženej plnej moci „Panská ulica 39, Bratislava", ktoré bolo doručené dňa
3 Správneho poriadku zrušil prvé rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové prejedanie a rozhodnutie. Správny orgán písomným oznámením zo dňa
2 OSP na uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalobcovi, keďže v danom prípade nebola dodržaná dvoj stupňovitosť správneho konania. Nahliadnutím do spisového materiálu žalovaného krajský súd zistil a mal preukázané, že odvolanie proti prvému rozhodnutiu žalovaného, podal žalobca v zastúpení zvoleného právneho zástupcu, advokáta Mgr. Richarda Mošaťa, ktorému písomne udelil všeobecné splnomocnenie dňa
názoru krajského súdu za následok skutočnosti, ako ich opisuje právny zástupca žalobcu v podanej žalobe, lebo to odporuje § 31 OZ a § 17 Správneho poriadku, keďže rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu tvoria jeden celok ako základ na podanie žaloby
2 OSP, ak by účastník správneho konania nebol spokojný s rozhodnutím správneho orgánu.
názoru krajského súdu, žalobca udelil zvolenému právnemu zástupcovi splnomocnenie
Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že vo veci podania odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu atď., keďže žalobca až v tomto štádiu správneho konania si zvolil kvalifikovaného právneho zástupcu na zastupovanie v správnom konaní, avšak jasne z jeho obsahu vyplýva, že ho zároveň splnomocňuje v predmetnej veci aj po skončení odvolacieho správneho konania, v ktorom bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ako správneho orgánu prvého stupňa na rozhodovanie alebo opakovaného odvolacieho konania a v podstate až do konania na súde. Zavádzajúca vsuvka „najmä, nie však výlučne", ktorú právny zástupca urobil v splnomocnení, nezodpovedá ani jeho konaniu, pretože práve v tejto vsuvke je napísané (
výkladu právneho zástupcu), že by nemohol podávať ani opravné prostriedky proti rozhodnutiam správnych orgánov, čo nie je tento prípad, pretože v mene žalobcu podal riadny opravný prostriedok v správnom konaní pred správnym orgánom, o ktorom riadne konal a rozhodoval odvolací správny orgán - Ministerstvo zdravotníctva SR a
rozdeľovníka v jeho rozhodnutí nariadil doručiť rozhodnutie zo
spisového materiálu. Právny zástupca žalobcu vedel, že správny orgán s ním koná ako so zástupcom účastníka konania, t.j. žalobcu, a preto mu doručuje písomnosti
1 Správneho poriadku v spojení s § 24 ods. 1 Správneho poriadku (doručovanie do vlastných rúk adresáta alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok).
Správneho poriadku ide o fakultatívne (všeobecné) zastupovanie na základe plnomocenstva. Podmienky pre zastupovanie upravuje ust. § 31 a nasl. OZ. Žalobca si na zastupovanie pred správnym orgánom
názoru krajského súdu zvolil advokáta, ktorého zastupovanie sa uskutočňuje spravidla na základe zmluvy o odmene. Je pravdou, že plnomocenstvo možno udeliť len na niektoré úkony, avšak názor právneho zástupcu žalobcu na udelené splnomocnenie dňa 18. augusta 2009 na úkony tak, ako sú vymedzené v písomnej plnej moci, nie je možné v zmysle zákona, a naviac si odporujú. Splnomocnenie na zastupovanie sa udeľuje spravidla na všetky úkony a pokiaľ účastník konania by zrušil udelené splnomocnenie advokátovi pred skončením veci, jeho povinnosťou bolo oznámiť to správnemu orgánu. To isté platí i pre ustanoveného advokáta, že ak by došlo ku skončeniu zastupovania
predloženej plnej moci, jeho povinnosťou je tiež oznámiť to správnemu orgánu (alebo súdu). Takýto postup žalobcu a právneho zástupcu z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva. Krajský súd preto dospel k záveru, že postup žalovaného v danej veci bol správny, ak nezisťoval rozsah splnomocnenia udelený žalobcom advokátovi na zastupovanie v správnom konaní, ako sa toho domáha podanou žalobou, keďže udelené splnomocnenie zodpovedalo zákonu č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov, na ktorý právny predpis ako procesnú normu odkazuje i zákon č. 140/1998 Z. z. (účinný do 31. decembra 2010) a zákon č. 264/1999 Z. z., v zmysle ktorých žalovaný rozhodoval. Keďže krajský súd nezistil dôvody na postup
2 OSP, nenariadil žalovanému doručiť predmetné rozhodnutie. Vychádzajúc z koncepcie správneho súdnictva upravenej v druhej hlave piatej časti OSP, krajský súd poukázal na to, že žalobca, ktorý sa domáha postupu
2 OSP, musí splniť i druhú podmienku, že sa musí podanou žalobou domáhať i preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd dospel k záveru, že ak nie je splnená prvá podmienka na doručenie žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia, lebo žalobca nevyužil svoje procesné právo a nepodal opravný prostriedok tvrdiac, že mu nebolo rozhodnutie správneho orgánu doručené, krajský súd sa už nezaoberal dôvodmi nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia uvedené žalobcom do podanej „rozsiahlej žaloby", v ktorej opisnou formou uvádza postup správneho orgánu. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, nakoľko
jeho názoru konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.
názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo doručené žalobcovi, a preto je namieste postup
2 OSP, t.j. uloženie povinnosti žalovanému, doručiť toto rozhodnutie buď žalobcovi, alebo jeho právnemu zástupcovi za predpokladu, že súd vyhodnotí plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu 18. augusta 2009, ako plnomocenstvo na celé správne konanie. V odvolaní právny zástupca žalobcu poukázal na rozsiahlu judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa (ne)účinného doručovania písomností správnymi orgánmi, ako aj povinnosť súdov v správnom súdnictve tieto okolnosti dôkladne preveriť. K skutočnostiam týkajúcim sa doručenia prvostupňového rozhodnutia splnomocnencovi právneho zástupcu žalobca poukázal na to, že krajský súd sa nezaoberal jeho tvrdeniami o tom, že zásielku neprevzala osoba oprávnená za advokáta preberať zásielky a v tomto smere nevykonal žiadne zistenia, hoci ich
názoru žalobcu vykonať mal a mohol. K odvolaniu priložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril podaním z 8. marca 2013 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, a preto nie sú splnené podmienky na súdny prieskum, keďže žalobca nevyužil opravné prostriedky v správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť, aj keď z iných právnych dôvodov. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
1 zákona č. 71/1967 Zb. dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
1 zákona č. 71/1967 Zb. písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že právny zástupca žalobcu v žalobe namietal predovšetkým neexistenciu splnomocnenia, na zastupovanie žalobcu v správnom konaní po vydaní zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu (Ministerstvo zdravotníctva SR, rozhodnutie zo
ktorej sa s doručovaním v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené
zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená
zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán spravidla doručenkami. Na č.l. 79 administratívneho spisu žalovaného sa síce nachádza doručenka s adresou advokátskej kancelárie Mgr. Richard Mošať, avšak ako tvrdil právny zástupca v žalobe, osoby oprávnené na preberanie pošty boli G. T. (ktorá mala 28. decembra 2010 dovolenku), Q. M. (ktorá tam už v rozhodný deň nepracovala) a V. W., pričom ani jedna sa nepodpisovala takým podpisom, aký bol podpis na spornej doručenke (výrazné „A"). Pokiaľ sa žalovaný bránil, že na základe podpísanej vrátenej doručenky mal za to, že zásielka bola doručená, pričom on sám nemá možnosť skúmať a preverovať podpisy na doručenke, potom odvolací súd poukazuje na to, že krajský súd takéto oprávnenie má. Bude preto povinnosťou krajského súdu vo veci vykonať šetrenie o skutočnostiach, kto prevzal prvostupňové rozhodnutie žalovaného napadnuté v predmetnom konaní žalobou a na základe zistených faktov opätovne vo veci rozhodnúť. Odvolací súd však považuje za potrebné pripomenúť, že
2 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Taktiež v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky „ Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.
2 Občianskeho súdneho poriadku všeobecné súdy v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Ak žalobca v konaní pred správnym orgánom nevyužil riadne opravné prostriedky, všeobecný (správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť
3 Občianskeho súdneho poriadku." (medzi inými napr. nález II. ÚS 12/97 z 27. augusta 1997). Preto pokiaľ krajský súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo účinne žalobcovi doručené, potom nastane situácia, kedy je žalobou napadnuté právoplatné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bez toho, aby žalobca vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré sa preň v správnom konaní pripúšťajú. V opačnom prípade, pokiaľ krajský súd zistí, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu právoplatnosť nenadobudlo, keďže nebolo doručené účastníkovi správneho konania, s ktorým však správny orgán ako s účastníkom konal, bude jeho povinnosťou taktiež konanie zastaviť, nakoľko na súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia nie sú splnené základné predpoklady uvedené v § 247 ods. 2 OSP. V takom prípade bude povinnosťou správneho orgánu opätovne napadnuté rozhodnutie žalobcovi doručiť. Postup požadovaný žalobcom, t.j. uloženie povinnosti žalovanému
2 OSP neprichádza do úvahy, nakoľko toto ustanovenie sa týka, tzv. opomenutého účastníka správneho konania, s ktorým správny orgán nekonal, hoci s ním konať mal. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na všetky individuálne okolnosti daného prípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. h/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2). V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 veta prvá OSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.