1 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vladimíra Varínskeho, advokáta v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného I. C. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 15. februára 2010, sp. zn. 3T 122/2007, bol obvinený I. C. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu ohovárania
1 Trestného zákona, v bode 2/ prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. a/ Trestného zákona, v bode 3 / prečinu ohovárania
1 Trestného zákona, v bode 4/, 5/ prečinu ohovárania
1 Trestného zákona, v bode 6/ prečinu krádeže
2 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v bode 1/ rozsudku v období od mesiaca august 2003 do
1, ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, trest po prevzatí výzvy
Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k tomu, že považuje trest, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 2T 159/04, zo
1 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
2 písm. b/ Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť škodu Lesom štátny podnik OZ Kriváň vo výške 35,45 €. Proti rozsudku podal obvinený I. C. odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2011 bolo odvolanie obvineného I. C.
Obvinený I. C. písomnými podaniami z
1 písm. c/ Trestného poriadku, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. e/ Trestného poriadku, že v predmetnej trestnej veci konal a rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolateľ uviedol, že v trestnom konaní sa v štádiu konania pred súdom, v priebehu hlavného pojednávania - v zmysle ust. § 34 Trestného poriadku bránil sám, pretože nebol zastúpený obhajcom. Je presvedčený, že v jeho prípade sa jednalo o prípad tzv. povinnej obhajoby v zmysle ust. § 37 ods. 2 Trestného poriadku, teda keď existujú pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležité sa obhajovať. Skutočnosť, že súd prvého stupňa takúto pochybnosť mal, vyplýva z jeho postupu, keď tento uznesením pribral do konania súdnych znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a psychológia. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že obvinený bol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Súd prvého stupňa svojim opatrením zrušil ustanoveného obhajcu. Takýto postup súdu prvého stupňa považuje obvinený za non lége artis, nakoľko závery znaleckého dokazovania,
ktorých netrpí žiadnou duševnou poruchou, môžu mať zásadný význam z hmotnoprávneho hľadiska, t.j. z hľadiska jeho prípadnej trestnej zodpovednosti, nie však z hľadiska, či existovali alebo neexistovali pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Odvolací súd nadobudol obdobné pochybnosti, aké mal súd prvého stupňa, preto na základe jeho žiadosti z 12. mája 2010 mu opatrením z 4. júna 2010, sp. zn. 3To 124/2010, obhajcu ustanovil. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. e/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že predmetnú trestnú vec prejednával a v konečnom dôsledku rozhodol samosudca, ktorý mal byť
ust. § 31 Trestného poriadku z vykonávania úkonov tohto trestného konania vylúčený. Námietke zaujatosti nebolo vyhovené. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, tzv. zásadu alebo teóriu zdania, ktorá sa v praxi aplikuje v súvislosti s právom každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom.
tejto teórie pritom nestačí, ak sa ten ktorý sudca subjektívne cíti byť nestranným a nezávislým, ale tento sa musí nezávislým a nestranným objektívne javiť aj navonok. Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolaniu obvineného vyhovel a
ust. § 386 ods. 1, ods. 2 , ust. § 388 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku rozhodol tak, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen z
ust. § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 37 ods. 2 Trestného poriadku a § 31 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného I. C.. Aby zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen z
jeho názoru postupom orgánov činných v prípravnom konaní a následne v konaní pred súdom neboli porušené práva na obhajobu obvineného. Obvinený mal opatrením súdu ustanoveného obhajcu JUDr. Radka Petruňa, ktorý sa v zastúpení koncipientkou Mgr. Evou Trangošovou zúčastnil hlavného pojednávania dňa 15. februára 2010.
názoru prokurátora nie je naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. e/ Trestného poriadku. O námietkach podaných obvineným bolo rozhodnuté konajúcim sudcom riadne a včas. Z obsahu podaných námietok vyplýva, že smerovali proti procesnému postupu sudcu. Prokurátor navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného I. C.
c/ odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku) za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného poriadku. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že uznesením Okresného súdu Zvolen z
2 Trestného poriadku v osobe JUDr. Radka Petruňa. Dňa
2 Trestného poriadku ustanovený obhajca JUDr. Štefan Lacek z dôvodu, že obvinený nemal dostatočné prostriedky na obhajobu. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici konanom
2 Trestného poriadku nie sú konkretizované priamo v zákone, ale posúdenie tohto dôvodu je zverené súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi, ktorých úvaha sa odvíja od individuálnych okolností ovplyvňujúcich spôsobilosť obvineného náležité sa obhajovať. Záver o existencii dôvodu povinnej obhajoby sa musí opierať o konkrétne zistenie takých telesných alebo duševných chýb obvineného, ktoré s ohľadom na ich charakter a rozsah mu neumožňujú náležité sa obhajovať, resp. dôvodne vzbudzujú pochybnosti o tom, či obvinený je spôsobilý sám sa obhajovať. Napríklad také pochybnosti môžu vzniknúť u obvineného, ktorý je veľmi vysokého veku a je trvalé umiestnený v domove dôchodcov, lebo vysoký vek, nutná starostlivosť inej osoby o neho a istá odlišnosť od obvyklého samostatného spôsobu vedenia života sú výraznými obmedzeniami, ktoré vedú k oslabeniu racionálneho úsudku a tým i k podstatnému zníženiu jeho schopnosti uplatniť vlastné obhajovacie práva bez pomoci obhajcu. V posudzovanej veci o takýto prípad nejde. Zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie (č. l. 295 - 307) vyplýva, že obvinený netrpí žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou. Správanie sa probanda vyplýva z jeho povahových vlastností ako nedôverčivosť, pocity krivdy, kverulačné tendencie, ktoré sa v praxi prejavujú ako sťažovateľstvo na čokoľvek alebo kohokoľvek. U probanda sa prejavuje snaha mstiť sa a znepríjemňovať život, ak niekto nejedná presne
jeho predstáv, alebo nezdieľa jeho názor. Napriek tomu, že nebol u obvineného dôvod povinnej obhajoby, druhostupňový súd mu ustanovil na požiadanie obhajcu
2 Trestného poriadku. Zákon v záujme toho, aby právo na právnu ochranu v trestnom konaní nebolo limitované ekonomickými pomermi obvineného, stanovuje možnosť, aby bol obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanovený obhajca z advokátov, a to aj v prípadoch, keď nejde o povinnú obhajobu. Predpokladom pre tento postup je, že obvinený požiada o ustanovenie obhajcu a že preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby. Postupom súdov neboli porušené žiadne ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa povinnej obhajoby obvineného, preto dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku naplnený nebol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. e/ Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v priebehu trestného konania obvinený podával neopodstatnené námietky zaujatosti, s ktorými sa musel súd následne zaoberať. Námietky smerovali proti procesnému postupu sudcov.
6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
4 Trestného poriadku, alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
Účelom citovaného zákonného ustanovenia je zamedziť aktivitám strán v trestnom konaní podávať ničím nepodložené námietky zaujatosti a tým spôsobovať zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Q námietkach podaných obvineným bolo súdmi rozhodnuté riadne a včas. Je potrebné vychádzať z toho, že
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje
jeho predstáv. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dôvod dovolania naplnený nebol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného I. C. na neverejnom zasadnutí
c/ Trestného poriadku ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.