Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 23.04.2013 k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvého stupňa, i keď nimi podaná žaloba bola podaná z úplne iných dôvodov, ako z tých, pre ktoré súd prvého stupňa pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Keďže právny poriadok neumožňuje podanie odvolania iba voči odôvodneniu rozhodnutia, nemali právny prostriedok na to, aby sa dožadovali právneho zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa aj s prihliadnutím na dôvody, ktoré oni samy uviedli v podanej žalobe. Dovoľujú si požiadať odvolací súd, aby sa rámcovo vysporiadal i s podstatou argumentácie žalobcov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p
1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.
napadnutý rozsudok zmenil tak, že podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ ako stavebníci, ktorým bolo vydané napadnuté dodatočné stavebné povolenie na stavbu prístrešku k západnej stene existujúceho rodinného domu súp. č. XX W. nesúhlasili s podmienkami, ktoré stavebný úrad určil pre dokončenie stavby, a to v bode 1/, podľa ktorého stavebník upraví zrealizovanú stavbu nasledovne: Rozoberie drevenú časť plnej severnej steny prístrešku a posunie ju na úroveň spojnice medzi severnými stenami existujúceho rodinného domu č. XX a hospodárskeho objektu na pozemku parc. KN-C č. 51/5 (vytvorená GP č. 40971805-31/2011). Súčasne posunie na uvedenú úroveň aj konštrukciu dreveného oplotenia medzi prístreškom a hospodárskou budovou. Existujúce murované sokle prístrešku a oplotenia je možné ponechať, ich povrch zo strany pozemku KN-C č. 51/7 je potrebné upraviť omietkou a maľbou. Krbové teleso v prístrešku sa posunie tak, aby nepresahovalo za novovybudovanú obvodovú stenu prístrešku. Komínové teleso krbu musí vyhovovať požiadavkám príslušných technických noriem. Senát ako zásadnú procesnú otázku zistil skutočnosť, či existuje u žalobcov 1/ a 2/ ukrátenie na právach ako procesná podmienka žaloby, keďže dodatočné stavebné povolenie im bolo vydané. Dodatočné stavebné povolenie je určitým benefíciom v prospech stavebníka, ktorý pred začatím stavby nepožiadal o vydanie stavebného povolenia. Záväzné podmienky uskutočnenia stavby tu nie sú určované na základe návrhu stavebníka, ale ide o autoritatívne stanovenie podmienok, ktoré stavebný úrad vyžaduje, aby existujúca stavba sa dostala do súladu so zákonom tak, aby ju dodatočne mohol povoliť. Uvedenú otázku súd hodnotil tak, že nepochybil krajský súd, ak v pochybnostiach vec meritórne preskúmal. Podľa § 88a ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Pri požiadavke, aby plná severná stena prístrešku bola posunutá na úroveň spojnice medzi severnými stenami existujúceho rodinného domu č. 80 a hospodárskeho objektu súd nezistil vybočenie z medzí úvahy stavebného úradu (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Ide o odbornú otázku a záver, že prístrešok má byť umiestnený v jednej stavebnej čiare s rodinným domom, ku ktorému tvorí príslušenstvo, je podľa pripojenej fotodokumentácie logický. V závislosti na posunutí obvodovej steny sa následne má posunúť krb. Pokiaľ ide o súlad dodatočne povolenej stavby s verejnými záujmami, ten žalobcovia v žalobe nespochybňovali. Pri tomto druhu stavby je nevyhnutné akceptovať stanovisko žalovaného, že ako jediné by prichádzali do úvahy osobitné predpisy o požiarnej ochrane a o ochrane ovzdušia. Dotknuté orgány štátnej správy posudzujú i intenzitu chráneného verejného záujmu v súvislosti so stavbou. S poukazom žalovaného na normatívnu inštrukciu - usmernenie č. SVS-212-98/1709/4 zo dňa 04.02.1999, podľa ktorej nie je potrebné predkladať na posúdenie štátneho požiarneho dozoru dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb tohto typu. Podľa názoru súd je dostatočné, ak stavebný úrad určil v rámci záväzných podmienok, že komínové teleso musí zodpovedať požiadavkám príslušných technických noriem. Pri uvedení do prevádzky je preto potrebné vychádzať z ustanovení vyhl. č. 401/2007 Z.z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ ako neúspešným účastníkom nevznikol nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.