Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžo/26/2013 Identifikačné číslo spisu: 2011200562 Dátum vydania rozhodnutia: 18.06.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

žalobcu z § 121 ods. 1 zákona o cestnej premávke jasne a zreteľne vyplýva, že návrh na vyradenie vozidla musí podať osoba na to oprávnená a iba v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v § 21 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z.. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave vôbec neskúmalo, či boli splnené podmienky na podanie návrhu v zmysle § 121 ods. 1 zákona o cestnej premávke a svoje rozhodnutie iba odôvodnilo ustanovením § 121 ods. 1 zákona o cestnej premávke. V dôsledku ignorácie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. je potom konanie správnych orgánov oboch stupňov účelové a nezákonné. V uvedenej veci sa naopak po zistení skutočnosti, že vozidlo bolo identifikované (pôvodné číslo WBAHM21020DS72850), malo postupovať

§ 21ods.

9 zákona č. 171/1993 Z.z., a teda došlo k porušeniu i tohto ustanovenia a teda k ďalšiemu nezákonnému konaniu zo strany správnych orgánov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie generálneho prokurátora v obdobnej veci pod sp.zn. XV/2 Py 85/12 zo dňa

1. augusta
2. Žalobca ďalej vytýkal, že najmä v konaní pred vydaním rozhodnutia OR PZ Trnava-KDI neboli rešpektované príslušné ustanovenia správneho poriadku najmä § 14, § 18 ods. 3, § 33, § 34 ods. 5, § 46, § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 a
3. Správny orgán si pred vyradením vozidla nevyžiadal stanovisko vlastníka motorového vozidla, teda osoby zapísanej v evidencii motorových vozidiel a to žalobcu, taktiež žalobcu neupovedomil

§ 18ods.

3 správneho poriadku o skutočnosti, že sa začalo konanie o vyradenie predmetného motorového vozidla z evidencie a neumožnil mu ako účastníkovi konania vo veci konať, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Poukázal na článok 1 ods. 1 Ústavy SR, nálezy Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 17/1999 zo dňa

1. septembra 1999 a I. ÚS 54/02 zo dňa
2. novembra
3. V súvislosti s právom na spravodlivý proces v administratívnom konaní poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 88/01 z
4. apríla
5. Zároveň v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 174/04-51 zo dňa
6. októbra 2004, sp.zn. III. ÚS 117/07-39 zo dňa
7. septembra 2007, sp.zn. III. ÚS 72/2010-38 zo dňa
8. mája 2010, sp.zn. IV. ÚS 1/02-23 zo dňa
9. septembra
10. Tiež poukázal na uznesenie pléna Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 56/07-51 zo dňa
11. októbra 2008 ako i uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 522/2011-26 zo dňa
12. novembra 2011 a nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 26/1994 zo dňa
13. mája
14. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sža/14/2010 zo dňa
15. marca
16. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave sa písomne ku odvolaniu žalobcu vyjadrilo a žiadalo, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedlo, že z ustanovenia § 121 ods. 1 zákona o cestnej premávke je zrejmé, že dopravný inšpektorát, ktorý vozidlo eviduje, vyradí takéto vozidlo z evidencie, ak sa zistí neoprávnene pozmenený (netovárenský zásah) identifikátor vozidla a to na základe vlastného zistenia, na návrh príslušného orgánu alebo, ak sa vozidlo nedá identifikovať

skrytých údajov. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že na príslušnom osobnom motorovom vozidle značky BMW rada 7, bol pozmenený identifikátor vozidla, čo oprávňovalo dopravný inšpektorát vyradiť takéto vozidlo z evidencie a to bez ohľadu na to, či sa vozidlo dalo identifikovať

skrytých identifikátorov, nakoľko došlo k vovareniu časti skeletu vozidla do skeletu vozidla aj s vyrazeným VIN číslom. Neoddeliteľnou časťou odborného stanoviska KEU Bratislava boli aj poskytnuté údaje výrobcom, že motor a prevodovka z výroby boli namontované vo vozidle značky BMW 730 D 769 VIN. WBAHM21020DS72850 a toto vozidlo s VIN bolo na pátraní a bolo odcudzené v Českej republike. Dopravný inšpektorát vyradil vozidlo z evidencie v súlade so zákonom o cestnej premávke, nakoľko bolo nepochybné, že na príslušnom vozidle bolo pozmeňované VIN číslo a to ako sa bude ďalej s osobným motorovým vozidlom nakladať, je vecou orgánov činných v trestnom konaní a nie vecou dopravného inšpektorátu. Žalobca bol tiež listom zo dňa 7. apríla 2011 Odborom kriminálnej polície v Piešťanoch písomne upovedomený o nakladaní s predmetným motorovým vozidlom. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave ďalej uviedlo, že prokurátorka Mgr. Jana Marcinkechová uviedla, že vydané uznesenie Okresnej prokuratúry v Trnave č. 2Pn 82/11-2 nijako neobmedzuje vyradenie vozidla z evidencie motorových vozidiel natrvalo, nakoľko uznesenie Okresnej prokuratúry v Trnave iba zakazuje vydať predmetnú vec - vozidlo BMW do cudziny do právoplatného rozhodnutia príslušných orgánov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku krajského súdu nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov : V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 250iods.

3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto námietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné. Najvyšší súd prvostupňový rozsudok

§ 219ods.

1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú prakticky totožné s dôvodmi samotnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.

§ 219ods.

2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne: Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v odvolacom konaní z administratívneho spisu správneho orgánu za preukázané, že Okresná prokuratúra v Trnave vydala dňa 5. mája 2011 pod č. 2 Pn 82/11-2 uznesenie, ktorým

§ 8ods.

3 písm. b/ zákona č. 650/2005 Z.z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii, uznala príkaz Okresného súdu v Tábore sp.zn. 3T 133/2010 zo dňa

1. apríla 2011, právoplatný dňa
2. apríla 2011 na zaistenie osobného motorového vozidla značky BMW 730d, RZ 8A5 6890, VIN: WBAHM21020 DS72850, šedej farby, ktoré bolo zaistené dňa
3. februára 2011 Odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave,
4. oddelenie všeobecnej kriminality, Piešťany, pričom zaistené vozidlo sa v súčasnosti nachádza v AS EO KRPZ Trnava, Priemyselná ulica 7, Trnava. Okresná prokuratúra Trnava uvedeným uznesením zároveň

§ 12ods.

1 písm. b/ uvedeného zákona nariadila odklad vykonania príkazu Okresného súdu v Tábore, lebo dôkaz, na ktorého zaistenie bol príkaz Okresného súdu v Tábore vydaný, bol už zaistený v inom trestnom konaní v Slovenskej republike, a to až do právoplatného skončenia veci na území Slovenskej republiky. Odvolací súd mal taktiež zo správy Polície Českej republiky, Krajského riaditeľstva polície Juhočeského kraja, Územný odbor Tábor, oddelenie hospodárskej kriminality zo dňa

1. apríla 2011 za preukázané, že Polícia Českej republiky na základe dožiadania policajných orgánov Slovenskej republiky zistila, že predmetné motorové vozidlo značky BMW bolo odcudzené (spreneverené ) v dobe od 21:30 hod. dňa
2. marca 2009 do 7:30 hod. dňa
3. marca 2009 z parkoviska pred hotelom Palcát, na ulici tř.
4. května, v Tábore, Česká republika. Predmetné motorové vozidlo bolo v tom čase v majetku firmy Unicredit Leasing CZ, a.s. so sídlom Praha, Radlická 14/3201 a v prenájme u firmy O.K. podnik, s.r.o., so sídlom Praha 9, Letňany, Bohumínska 526, majiteľka Z. K., bytom Slovenská republika. Predmetné vozidlo mal jej manžel N. K. firmou O.K. podnik, s.r.o. zverené do užívania. Z predmetnej správy Polície Českej republiky ďalej vyplýva, že N. K. so svojimi zamestnancami a ďalej v spolupráci s J. V. ukradli - spreneverili firemné vozidlo a toto J. V. osobne v doprovode neustanoveného muža odviezol pravdepodobne na územie Slovenskej republiky a za takto spreneverený automobil získali finančnú hotovosť. Taktiež všetky rozsudky Okresného súdu Tábor sú právoplatné pre všetky 4 zúčastnené osoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal taktiež z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor kriminalistickej identifikácie, Bratislava za preukázané, že predmetné motorové vozidlo značky BMW bolo pristavené na príslušný ústav dňa
5. februára 2011 na kriminalisticko-technické skúmanie (fotografia č. 1). Z odborného stanoviska uvedeného ústavu vyplýva, že na karosérii pristaveného vozidla bolo vyrazené č. WBAGM21020 DR59516 (9 fotografia č. 2). Po odstránení vrstvy krycej farby a tmelu z vyrazeného čísla boli zistené neupotrebiteľné mechanoskopické stopy po netovárenskom zváraní, brúsení a tmelení. Ide o vovarenie časti skeletu vozidla do skeletu skúmaného vozidla aj s vyrazeným VIN (viď fotografia č. 3). Z vyššie uvedených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného nesporne vyplýva, že predmetné motorové vozidlo bolo odcudzené v čase od 21.30 hodiny dňa
6. marca 2009 do 7.30 hodiny dňa
7. marca 2009 v meste Tábor v Českej republike, pričom vlastníkom predmetného motorového vozidla bola lízingová spoločnosť Unicredit leasing CZ, akciová spoločnosť, so sídlom v Prahe. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa
8. mája 2011, vydaného pod č. 2 Pn 82/11-2 nevyplýva skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca, že by Okresná prokuratúra Trnava neumožnila vyradiť predmetné motorové vozidlo z evidencie. Naopak, z výrokovej časti predmetného uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava vyplýva, že uznáva príkaz Okresného súdu v Tábore na zaistenie osobného motorového vozidla, ktoré bolo zaistené dňa
9. februára 2011 odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a zároveň Okresná prokuratúra Trnava nariadila odklad vykonania tohto príkazu Okresného súdu v Tábore z dôvodu, že dôkaz, na ktorého zaistenie bol príkaz vydaný, bol už zaistený v inom trestnom konaní v Slovenskej republike. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež považuje za potrebné poukázať na vyjadrenie Okresnej prokurátorky v Trnave Mgr. Jany Marcinkechovej zo dňa
10. júna 2011, v ktorom sa vyjadrila vo vzťahu k Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Trnave, že predmetné uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa
11. mája 2011 pod č. 2 Pn 82/11-2, nijakým spôsobom neobmedzuje rozhodnutie o vyradení vozidla z evidencie motorových vozidiel natrvalo, ktoré bolo vydané Okresným dopravným inšpektorátom Piešťany, nakoľko uznesenie okresnej prokuratúry iba zakazuje vydať predmetnú vec - vozidlo BMW do cudziny do právoplatného rozhodnutia príslušných orgánov. V ustanovení § 21 zákona č. 171/1993 Z.z. je zakotvený inštitút „oprávnenie zaistiť vec". Z ustanovenia § 21 tohto zákona vyplýva, že:

odsekov 3 až 12. Ak je zaistenou vecou vozidlo, ktoré má neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla, a vozidlo sa nedá identifikovať

skrytých identifikátorov, spracuje policajt návrh na jeho vyradenie z príslušnej evidencie.

odseku 1, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom zázname o vrátení veci.

odseku 3 alebo 4 do jedného roka odo dňa zaistenia veci, stáva sa majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju odovzdá Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") do správy okrem bezcenných vecí a vecí nepatrnej hodnoty, ktoré zlikviduje.

predchádzajúcej vety oprávnená osoba prihlási o zaistenú vec, útvar Policajného zboru jej zaistenú vec odovzdá. Oprávnená osoba je pri prevzatí zaistenej veci povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou. 10a)

odseku 7 prihlásila o zaistenú vec, túto odmietla prevziať, útvar Policajného zboru ju neodkladne písomne vyzve, aby si v lehote do 60 dní od doručenia výzvy zaistenú vec prevzala. Ak oprávnená osoba napriek výzve v lehote uvedenej vo výzve zaistenú vec neprevezme, vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote

prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

tohto zákona, naloží

osobitného predpisu. 10b)

§ 121ods.

1 orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, rozhodne o vyradení vozidla z evidencie aj na návrh príslušného orgánu, ak má vozidlo neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla alebo vozidlo sa nedá identifikovať

skrytých identifikátorov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v danom prípade je odvolací súd toho názoru, že rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukazuje vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu, nie je možné na daný prípad aplikovať. V danom posudzovanom prípade ide o jednoznačne iný skutkový a právny stav. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť priaznivejšie posúdenie danej veci v prospech žalobcu a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od právneho názoru krajského súdu v danej veci odchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 OSP za použitia ust. § 246c ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.