2 písm. a/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie ţalovaného č. AA/2007/037695 z
6 správneho poriadku. Krajský súd bol toho názoru, ţe pouţitie § 47 ods. 6 správneho poriadku nemôţe nastať v prípadoch, keď tieto chyby majú za následok zmätočnosť, alebo nepreskúmateľnosť prvostupňových rozhodnutí, nakoľko v danom prípade správny orgán bol povinný uviesť, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, ktorí reagovali na tieto chybne pouţité zákonné ustanovenia, ktoré sa následne stali aj dôvodmi odvolania. S poukazom na chybné označenie účinnej internej normy, keď bol v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho poriadku uvedený sluţobný poriadok, ktorý nebol v čase rozhodovania účinný, krajský súd bol toho názoru, ţe ide o vadu spôsobujúcu nulitu rozhodnutia, ak druhostupňový správny orgán potvrdí rozhodnutie, ktorým bola účastníkovi konania uloţená povinnosť
predpisu, ktorý bol pred dňom rozhodnutia o odvolaní zrušený, a takéto pochybenie taktieţ nie je moţné konvalidovať postupom
6 správneho poriadku.
názoru krajského súdu sa správny orgán nedostatočne vysporiadal aj s povinnosťou zrozumiteľne uviesť, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, keďţe z prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia nevyplýva dostatočne zrejme, na základe ktorých zákonných ustanovení a akého výkladu zákonných ustanovení 5Sţo/122/2010 3 dospel správny orgán k záveru, ţe ţalobcom zverejnený údaj je neverejným štatistickým údajom. Ostatné námietky ţalovaného (správne malo byť „žalobcu“) uvedené v ţalobe sú
názoru súdu irelevantné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho výkladu zákonných ustanovení a v postupe správnych orgánov nedošlo k porušeniu práv ţalobcu. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí v dôsledku čoho rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe priznal ţalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci a reţijného paušálu
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v celkovej sume 169,58 eura. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP nestotoţniac sa s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné a ţe trpí vadami konania.
ţalovaného tento názor vyplynul z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom. Za citácie ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 312/2001 Z. z. a sľubu štátneho zamestnanca poukazoval na zásady vykonávania dôkazov a ich hodnotenia správnym orgánom a citujúce ustanovenia § 247 ods. 1 OSP ako aj ním vybranej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (5As 42/2002, 3As 32/2004) ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Zo súdnej praxe 3/2007) a „Občianskeho publikovaného judikátu č. 122/2003 Jo.“ vytýkal, ţe ţalobca v ţalobe nekonkretizuje v čom bol ukrátený a na ktorých svojich právach, a ţe namietal procesné úkony, pričom neuviedol, akú súvislosť a vplyv tieto vady majú na vecnú stránku napadnutého rozhodnutia. Poukazoval na to, ţe dôvodom skončenia sluţobného pomeru odvolaním bolo, ţe ţalobca ako štátny zamestnanec svojím konaním porušil závaţne sluţobnú disciplínu za súčasného splnenia podmienky, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení sluţobných povinností a dôslednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny, pričom ţalovaný postupoval‚ v súlade s uvedeným, skutkový dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, t. j. skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom odvolaním
ustanovenia 5Sţo/122/2010 4 § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe nemenil, a preto ţalované rozhodnutie ani postup ţalovaného nie je v rozpore s ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe.
ţalovaného správne orgány sa svedomito a zodpovedne zaoberali vecou, zabezpečili dostatočné podklady pre rozhodnutie, umoţnili účastníkom vyuţiť práva
správneho poriadku a napadnuté rozhodnutia mali náleţitosti
Ţalovaný má za to, ţe ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona. Ţalované rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, vedúceho sluţobného úradu, Špitálska 8, 812 67 Bratislava č. AA/2007/037695 zo dňa 23.07.2007 má všetky náleţitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne a nelogické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle zákona č. 312/2001 Z.z. Ţalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a napadnuté rozhodnutia a postup je v súlade so zákonom č. 312/2001 Z. z.. Rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd so zákonmi Slovenskej republiky, t.j. na vec sa vzťahujúcimi hmotnoprávnymi (zákon o štátnej sluţbe) a procesnými predpismi, a preto ţalovaný je toho názoru, ţe v danom prípade neprišlo k pochybeniu správneho orgánu a postup ţalovaného je súlade so zákonom o štátnej sluţbe. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, ţe sa stotoţňuje s rozhodnutím krajského súdu, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné a ţe nie je dostatočne vymedzený skutok, na základe ktorého malo dôjsť k závaţnému porušeniu disciplíny, a teda porušeniu zákona č. 312/2001 Z. z. Poukázal na to, ţe rozhodnutím č. AA/2007/09762 z 11. mája 2007 ţalovaný (správne prvostupňový správny orgán) skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer odvolaním, pričom toto rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca dňa 13.02.2007 opakovane poskytol informácie a podklady svojej bývalej predstavenej Mgr. K. B., uţ ako zamestnankyni TV M., bez súhlasu úradu za účelom zverejnenia v médiách a naplnil skutkovú podstatu porušenia § 53 ods. 1 písm. e/, f/, m/, b/ zákona č. 312/2001 Z. z., pričom v zmysle sluţobného poriadku ţalovaného č. IN 016/2006 čl. 8 ods. 3 závaţne porušil sluţobnú disciplínu porušením mlčanlivosti o sluţobnom tajomstve a osobných údajoch za pouţívanie technických zariadení 5Sţo/122/2010 5 úradu na účely iné ako sú stanovené úradom, pričom poradná odvolacia komisia skonštatovala, ţe odôvodnenie rozhodnutia č. AA/2007/09762 je zmätočné, z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovení zákona a internej normy ústredia. V druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu správny orgán menil právne predpisy, ktorých porušenia sa mal ţalobca dopustiť, čo odôvodnil pouţitím § 46 ods. 7 správneho poriadku, ţe údajne ide o obsahovo formálne chyby. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvádza, ţe z predmetného rozhodnutia údajne vyplýva, ţe označenie právnej normy § 53 ods. 1 písm. f/ a k nemu priradený text nezodpovedajú platnému zneniu zákona o štátnej sluţbe, pričom údajne z kontextu vyplýva, ţe ide o ustanovenie § 53 ods. 1 písm. h/ tohto zákona. Rovnako to má byť aj v prípade ustanovení § 53 ods. 1 písm. m/, ktoré má byť písm. n/, a tieţ mala byť chybne označená účinná interná norma ústredia. Naviac, v druhostupňovom rozhodnutí správny orgán uvádza nové skutočnosti, a to odvolávanie sa na zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike a skutočnosť, ţe údajne informácia o počte zamestnancov bola internou informáciou a jej zverejnením bez súhlasu zamestnávateľa došlo hrubému porušeniu § 67 ods. 7 zákona č. 540/2001 Z. z. a ustanovení § 53 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 312/2001 Z. z. Navrhol preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania 62,70 eura (t. j 55,49 eura za jeden úkon právneho zastúpenia – vyjadrenie k odvolaniu odporcu, plus 7,21 eura reţijný paušál). Vo vyjadrení na vyjadrenie ţalobcu ţalovaný uviedol, ţe zotrváva na argumentácii uvedenej v odvolaní zo dňa 17.02.2010, a poukázal na to, ţe odvolanie voči rozhodnutiu súdu bolo podané okrem iného aj z dôvodu, ţe ţalobca v podanej ţalobe nekonkretizoval, v čom bol ukrátený a na ktorých svojich právach, a súd zásadne nevyhľadáva namiesto ţalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu z dôvodu, ţe správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou a súd posudzuje, či je pravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach; ţalobca len namietal procesné úkony, pričom neuviedol, akú súvislosť a vplyv tieto vady majú na vecnú stránku napadnutého rozhodnutia a
1 OSP treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu.
ţalovaného nemoţno nezdôrazniť, ţe ţaloba ţalobcu neobsahovala také konkrétne tvrdenia, skutočnosti a dôkazy, z ktorých by bolo moţné vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie bolo vydané 5Sţo/122/2010 6 na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Základným cieľom konania v správnom súdnictve
V. časti druhej hlavy OSP (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. 5Sţo/122/2010 7
1 a 2 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vydania ţalobou napadnutého rozhodnutia konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: štátny zamestnanec porušil závaţne sluţobnú disciplínu.
1 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z. z. štátny zamestnanec je povinný dodrţiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej sluţby, etický kódex a sluţobné predpisy pri vykonávaní štátnej sluţby a uplatňovať ich
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.
1 písm. e/ zákona č. 312/2001 Z.z. štátny zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej sluţby a ktoré v záujme sluţobného úradu nemoţno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
1 písm. f/ zák. č. 312/2001 Z.z. štátny zamestnanec je povinný vykonávať štátnu sluţbu nestranne a politicky neutrálne a zdrţať sa pri výkone štátnej sluţby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.
1 písm. h/ zák. č. 312/2001 Z.z. štátny zamestnanec je povinný zdrţať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneuţívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej sluţby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
1 písm. m/ zákona č. 312/2001 Z.z. štátny zamestnanec je povinný zdrţať sa pri vykonávaní štátnej sluţby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť váţnosť štátnej sluţby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania. 5Sţo/122/2010 8
1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Náleţitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 zákona správneho poriadku,
ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia neţ ustanovuje osobitný zákon. Z citovaného ustanovenia síce explicitne nevyplýva, ţe by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého závaţné porušenie pracovnej disciplíny vyplýva, avšak na druhej strane je nespochybniteľné, ţe vymedzenie predmetu konania, keď uţ nie priamo vo výroku rozhodnutia, tak aspoň v odôvodnení rozhodnutia musí byť vymedzené takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným a vymedzenie veci musí zodpovedať jeho charakteru. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovené náleţitosti (§ 125 zákona o štátnej sluţbe a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov) včítane odôvodnenia, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo jasné, z akých skutkových konkrétnych podkladov sa vychádzalo pri vydaní rozhodnutia, či s nimi ţalobca bol riadne a včas oboznámený. V § 3 ods. 1 aţ 5 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. V odseku 1 je zakotvená zásada zákonnosti, ktorá vyjadruje poţiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec. Obdobne je upravené aj ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku. Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti ţalobou napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, ţe správne orgány, ktoré vo veci konali a rozhodovali, postupovali v rozpore s citovanými ustanoveniami správneho poriadku. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a obsahu administratívneho aj súdneho spisu najvyšší súd konštatuje, ţe hoci nebolo moţné uznať prevaţnú časť námietok ţalobcu uvedených v ţalobe za právne relevantné, ako aj správne konštatuje krajský súd, treba 5Sţo/122/2010 9 sa stotoţniť s názorom prvostupňového súdu uvedenom v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe vzhľadom na neuvedenie obsahu ţalobcom poskytnutej informácie, ktorým konaním sa mal dopustiť porušenia § 53 ods. 1 písm. e/, f/, m/, b/ zákona č. 312/2001 Z.z., nie je dostatočne vymedzený skutok na základe ktorého správny orgán konštatoval závaţné porušenie sluţobnej disciplíny, a ţe sa správny orgán nedostatočne vysporiadal aj s povinnosťou zrozumiteľne uviesť, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, keďţe z prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia nevyplýva dostatočne zrejme, na základe ktorých zákonných ustanovení a akého výkladu zákonných ustanovení, dospel správny orgán k záveru, ţe ţalobcom zverejnený údaj je neverejným štatistickým údajom. Tieţ za správnu povaţuje najvyšší súd výhradu krajského súdu týkajúcu sa nesprávneho pouţitia ustanovenia § 47 ods. 6 správneho poriadku. Ak je v konaní správneho orgánu zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ OSP), tento nedostatok nemôţe odstrániť ani krajský súd a ani najvyšší súd svojim rozsudkom, ale takéto rozhodnutie správneho orgánu musí byť zrušené a vrátené správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Nepochybil preto krajský súd, ak rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ţaloba ţalobcu postráda zákonom stanovené náleţitosti a vzhľadom na to, ţe ţalovaný v odvolaní neuviedol ţiadne právne relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu, súc viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) rozsudok Krajského súdu v Bratislave
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. V ďalšom konaní správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) prejedá vec v naznačenom smere znova v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vyporiada s relevantnými námietkami ţalobcu a opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náleţite odôvodní tak, aby zodpovedalo zákonu. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, 250 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení 5Sţo/122/2010 10 s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a v zmysle ich vyčíslenia ţalobcovou právnou zástupkyňou priznal v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania v sume 62,70 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby – vyjadrenie na odvolanie z 15.07.2010 á 55,49 eura (správne malo byť za jeden úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2010 vo výške 1/6 výpočtového základu za tento rok, t. j. 120,23 eura) plus 1 x reţijný paušál 7,21 eura (§ 11 ods. 1 a ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení od 31.05.2010). Náhradu je ţalovaný povinný v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zaplatiť k rukám JUDr. Z.Z., advokátky so sídlom D. Najvyšší súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania za jeden úkon právnej sluţby (odpoveď na výzvu súdu zo dňa 15.03.2011) včítane jednej paušálnej náhrady, keď posudzujúc účelnosť takto vynaloţených trov, tento úkon z hľadiska právneho posúdenia veci bol uţ len prípisom na výzvu súdu, aby právna zástupkyňa vyčíslila trovy odvolacieho konania, a preto uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon uţ nepovaţoval v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá OSP za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva proti ţalovanému. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok V Bratislave 24. marca 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.