1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. Zároveň žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách ustanovení § 31 ods. 1 písm. b/ a n/, § 31 ods. 4, 7, 9 a 12 zákona č. 523/2004 Z. z. Krajský súd dospel k záveru, že nebolo zistené žiadne porušenie zo strany žalovaného pri aplikácii zákona č. 523/2004 Z. z., pričom správne orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadal na všetko, čo vyšlo v správnom konaní najavo. Poukázal na to, že pre žalobcu ako žiadateľa by malo byť zrejmé, že pred poskytnutím nenávratného finančného príspevku bol žiadateľ povinný akceptovať všetky podmienky, ktoré sú s príspevkom a jeho využívaním spojené, a že pri nedodržaní podmienok dojednaných v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bude musieť platby vrátiť späť poskytovateľovi so zákonom určeným penále. Žalobca svojim podpisom vyjadril súhlas so stanovenými podmienkami, ktoré mal pri realizácii projektu dodržať a dokončiť v termíne do
l písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uloženej povinnosti odviesť verejné prostriedky v sume 2 183 568,99 €, ktoré boli žalobkyni poskytnuté za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené
1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku kód projektu 11120200136 zo dňa
l písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. Odvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v rozsahu žalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či žalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s vtedy účinným zákonom č. 523/2004 Z. z. Najvyšší súd poznamenáva, že účelom zákona č. 440/2000 Z. z. o správe finančnej kontroly je, že správa finančnej kontroly podľa § 3 písm. d/ a g/ zákona č. 440/2000 Z. z. rozhoduje v konaní o porušení cenovej disciplíny v rozsahu podľa osobitného predpisu 2) a v konaní o porušení finančnej disciplíny v rozsahu podľa osobitného predpisu 4) okrem prostriedkov poskytnutých z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, 4a) na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis, 4b) a rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami zo zahraničia, podľa osobitného predpisu 4d) poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia prostriedkov zo zahraničia. Za porušenie finančnej disciplíny sa podľa § 31 ods. l písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. považuje aj porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, pričom podľa § 31 ods. 7 veta druhá zákona č. 523/2004 Z. z., ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie, ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku l písm. b/, t.j. podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku l písm. b/ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,l % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. ods. l a 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval za súladné so zákonom rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý ako oprávnený prvostupňový správny orgán podľa § 2 a 3 zákona č. 440/2000 Z. z. vydal na základe vykonanej kontroly rozhodnutie č. I/527/58/2010 z 25. októbra 2010, ktorým bola žalobcovi podľa § 31 ods. 7 a v spojení s ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. uložená povinnosť odviesť verejné prostriedky v sume 2 183 568,99 €, ktoré boli žalobcovi poskytnuté za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené
1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. a to tak, že bol povinný odviesť na účet Európskej únie sumu 1 175 767,92 € a na účet štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sumu 1 007 801,07 €. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie tak, aby správne a úplne zistil skutkový stav veci, pričom vo veci vyhodnotil správne všetky získané dôkazy, ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť aj žalobca. Nebolo úlohou správnych orgánov skúmať, z akých dôvodov došlo k porušeniu finančnej disciplíny, ale kým bolo toto porušenie spôsobené. Jednoznačne bolo spôsobené porušením zmluvných povinnosti zo strany žalobcu, pričom nebolo podstatné, či k tomuto porušeniu došlo na základe úkonov, ktoré vo veci vykonal vykonávateľ štátnej pomoci, t.j. SACR. Žalobca si totiž môže prípadnú náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom uplatniť žalobou na všeobecnom súde a nie v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. Žalobcom namietané dôvody podľa § 221 O.s.p. neboli nijak konkretizované a preto sa s nimi odvolací súd ani nemohol vysporiadať a vziať ich v úvahu. Nie je totiž podstatné uviesť znenie právneho predpisu, podľa ktorého je rozhodnutie súdu prvého stupňa nezákonné, ale je potrebné uviesť dôvody, v čom sa vidí porušenie jednotlivých ustanovení zákona, čo však žalobca v odvolaní neuviedol. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky žalobcu, ktorými namietal, že prvostupňový súd nezdôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s relevantným žalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia je postačujúci a súd prvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na právne významné námietky žalobcu a realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené dostatočné dôvody, na základe, ktorých súd rozhodol vo veci. Odvolací súd rovnako preskúmajúc formálne a obsahové náležitosti rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného nevzhliadol ich nezákonnosť, keďže správne orgány oboch stupňov svoje rozhodnutia náležite a podrobne odôvodnili, pričom treba zdôrazniť, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v konaní, ako aj v odvolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. l a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od l. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.