1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta O.s.p.
1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Preskúmaním veci senát zistil, že išlo o zdaniteľný obchod medzi personálne prepojenými osobami, kedy Ing. Marián Faško bol konateľom žalobcu ako kupujúceho a súčasne bol zároveň predsedom predstavenstva predávajúceho Revúcka rozvojová, a.s. Pri tomto type obchodov sa skúma existencia ekonomického dôvodu (kauzy) ako podporného interpretačného prostriedku netypickej daňovej transakcie na okolnosti prevodu ekonomického vlastníctva, a to najmä v prípadoch, ak ide o odovzdanie bez fyzického prevzatia veci vo forme traditio longa manu (angl. delivery by long hang), na ktoré následne nadväzuje fyzické prevzatie tovaru. Prevod ekonomického vlastníctva vo forme traditio longa manu je výrazne spochybnený následným správaním žalobcu, ktorý si prístroje dňa 22.09.2011 ani po následnej telefonickej urgencii neprevzal, ani na ďalšiu výzvu najneskôr do 10.10.2011 a ďalšou výzvou najneskôr do 31.10.2011. Nadobudnutie ekonomického vlastníctva totiž predpokladá, že vec bude ekonomicky využívaná na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. Na rozdiel od prevodu vlastníctva v právnom slova zmysle, v prípade ekonomického vlastníctva nemôže ísť o nadobudnutie iba holého vlastníctva (tzv. nuda proprietas). Keďže vec v tom čase bola prenajatá a daňový subjekt súčasne nevstúpil do postavenia prenajímateľa, ekonomické zložky vlastníctva absentovali. Následne, keď žalobca mal možnosť získať ekonomické zložky vlastníctva (právo užívať, požívať, držať vec), tak podľa zistení správcu dane ani v čase vydania platobného výmeru si žalobca tovar neprevzal. Tým je spochybnené využívanie nadobudnutého tovaru na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu. Senát preto zhodne s daňovými orgánmi dospel k záveru, že právo na odpočet dane žalobcovi v tomto prípade nevzniklo v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. Preukázanie kauzy, ekonomického dôvodu daňovej transakcie daňovým subjektom by umožnilo objasniť ekonomickú podstatu daňovej transakcie v zmysle § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. Ekonomický dôvod však preukázaný nebol, a preto zdaniteľný obchod zostal preukázaný iba v polohe prevodu právneho vlastníctva, nie však ekonomického vlastníctva. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.