2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až 1/, alebo e/ 60 rokov. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočnosti a v súlade s platnými predpismi. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že odporkyňa pri posúdení nároku navrhovateľa na starobný dôchodok vychádzala z podkladov - evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, na ktorých zamestnávateľ vyznačoval pracovné zaradenie navrhovateľa. Z predmetných evidenčných listov je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov roku veku. Navrhovateľ v I. AA pracovnej kategórii odpracoval 14 rokov a 181 dní. Celkovo v I. pracovnej kategórii a v I. AA kategórii síce navrhovateľ odpracoval 15 rokov a 15 dní. Podľa záznamov nachádzajúcich sa v administratívnom spise navrhovateľ nebol z dôvodu pracovného úrazu uznaný za invalidného, a teda nebol preradený zo zamestnania podľa § 14 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., ale bol preradený podľa § 14 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona a v takom prípade navrhovateľ by musel odpracovať v zamestnaní 20 rokov (§ 14 ods. 2 písm. b/ až h/). Pre nárok na starobný dôchodok je podľa vyššie citovaného ustanovenia potrebná doba zamestnania 20 rokov, a vtedy musí byť u neho splnená podmienka ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. písm. a/, podľa ktorého je potrebné odpracovať najmenej
2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v uránových baniach. U navrhovateľa bola preukázaná doba I. a v I. AA pracovnej kategórii iba 15 rokov a 15 dní, preto záver odporkyne, že nárok navrhovateľovi na starobný dôchodok nevznikol je správny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že námietka navrhovateľa, ktorou namietal, že bol preradený z podzemia na povrch zo zdravotných dôvodov, a to z dôvodu ťažkého pracovného úrazu nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, a to s poukazom na právoplatné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. marca 2001, ktorým bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok v súvislosti podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z. v súvislosti s pracovným úrazom. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd rozhodol vecne správne, keď rozhodnutie odporkyne potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, a to na základe zistenia, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku. Krajský súd nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval. Prvostupňový súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne dostatočne, odvolací súd sa stotožňuje a súhlasí s odôvodnením obsiahnutom v rozsudku prvostupňového súdu a v podrobnostiach na neho odkazuje. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.