2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ako i zrušenia prvostupňového rozhodnutia Colného úradu Žilina č. 9006092/1/1155618/2012 zo dňa 06.09.2012, (ďalej aj „správca dane“, príp. „colný úrad“), ktorým správca dane
3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej aj „zákon o správe daní“) v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodol o prepadnutí tovaru v prospech štátu, vo výroku rozhodnutia označeného v Tabuľke A: „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná“ v počte 28 ks s objemom spotrebiteľského balenia liehu (ďalej aj „SBL“) 0,7 l s identifikačným číslom kontrolných známok (ďalej len „KZ“) 20801100700400 s dátumom tlače KZ 16.10.2008, „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná“ 13 ks s objemom SBL 0,7 1 s identifikačným číslom KZ 20800200700400 s dátumom tlače KZ 15.04.2008, „Kráľovská medová vodka, jemná“ 5 ks s objemom SBL 0,7 1 s identifikačným číslom KZ 20800200700400 s dátumom tlače KZ 15.04.2008, „Kráľovská lemon vodka, veľmi jemná“ 11 ks s objemom SBL 0,7 1 s identifikačným číslom KZ 20800200700400 s dátumom tlače KZ 15.04.2008, v Tabuľke B: „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná“ 354 ks s objemom SBL 0,7 1 s identifikačným číslom KZ 20801100700400 s dátumom tlače KZ 16.10.2008, „Jemný konzumný lieh“ 1 038 ks, s objemom SBL 1,0 1, s identifikačným číslom KZ 20801101000800 s dátumom tlače KZ 15.12.2008, v Tabuľke C: „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná“ 6 ks s objemom SBL 0,7 1 s identifikačným číslom KZ 20800200700400, dátum tlače KZ 15.04.2008, „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná“, 308 ks s objemom SBL 0,7 1, s identifikačným číslom KZ 20801100700400, dátum tlače KZ 16.10.2008, „Kráľovská medová vodka, jemná“, 24 ks s objemom SBL 0,7 1 s identifikačným číslom KZ 20800200700400, dátum tlače KZ 15.04.2008 a „Jemný konzumný lieh“ 180 ks s objemom SBL 1,0 1, s identifikačným číslom KZ 20801101000800, dátum tlače KZ 15.12.2008, nakoľko žalobca, ako majiteľ a držiteľ tohto tovaru, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia Colného úradu Žilina č. 11186/2010-6092 zo dňa 29.04.2010, právoplatného dňa 24.08.2010, vydaného
1 zákona o správe daní na zabezpečenie uvedeného tovaru, neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení tovaru. Z výroku rozhodnutia o zabezpečení tovaru vyplýva, že dôvodom zabezpečenia tovaru boli najmä skutočnosti, že žalobca v čase vykonania miestneho zisťovania, dňa 28.04.2010, na mieste Potraviny BUTTERFLY, Hraničný prechod, Trstená, nevedel preukázať spôsob nadobudnutia tovaru - spotrebiteľských balení liehu, vzniklo podozrenie, že z tohto tovaru SBL nebola odvedená spotrebná daň v zmysle zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z liehu“) a vznikli pochybnosti o kvalite a o pôvode predmetného tovaru. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul zistenia a závery správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane: Orgány činné v trestnom konaní sústredili svoju pozornosť na osobu Q. W., ktorý založil štyri obchodné spoločnosti SLOVPANEX, s. r. o., J & S Company, spol. s r. o., SOLVA, s. r. o., SLOVPANLIK, s. r. o., pričom všetky tieto spoločnosti mali ako predmet podnikania predaj alkoholických nápojov. Tieto spoločnosti postupne požiadali colné úrady o vydanie registrácie a príslušných povolení na možnosť uvádzať alkoholické nápoje výrobcov SLOVLIKÉR Trenčín, s. r. o., a Likérka Kunovice, do daňového voľného obehu na území Slovenskej republiky, (ďalej aj „SR“). Pritom však Q. W. prestal zúčtovávať spotrebované kontrolné známky, neodviedol spotrebnú daň z liehu. Aby sa vyhol plateniu spotrebnej dane, previedol spoločnosť SLOVPANLIK, s. r. o., na bezdomovca V. A. dňa 03.10.2008, ktorý XX.XX.XXXX spáchal samovraždu. I napriek tomu Q. W. naďalej používal kontrolné známky na označenie tovaru, mal pri sebe všetku účtovnú dokumentáciu tejto spoločnosti a na colnom úrade nezúčtoval kontrolné známky v celkovej hodnote 127 201,12 € a nezaplatil spotrebnú daň vo výške 28 235,81 €. Na základe týchto skutočností a predchádzajúceho pátrania, spolupráce Úradu hraničnej a cudzineckej polície, boli pracovníci colného úradu požiadaní o vykonanie kontrol, pričom kontrola bola zameraná na výrobky Q. W. (napr. „Panáková kráľovská vodka“, „Panáková vodka“, „Panákov Umák“ atď.). Na základe tejto žiadosti bolo dňa 28.04.2010 vykonané miestne zisťovanie u žalobcu. Pri kontrole predajných a skladových priestorov prevádzkarne colný úrad zistil, že na predajnom regáli a v skladových priestoroch (príručný sklad) prevádzkarne sa nachádzajú okrem iných aj SBL, ktoré boli označené kontrolnými známkami s registračným odberným číslom 208011 a 208002 (Tabuľka A vo výrokovej časti rozhodnutia) a tieto SBL správca dane zabezpečil. Následne colný úrad našiel aj ďalšie skladové priestory (garáže) v blízkosti prevádzkarne. V garáži č. 1 sa nachádzali SBL, ktoré boli označené kontrolnými známkami s registračným odberným číslom 208011 (Tabuľka B výrokovej časti rozhodnutia) a taktiež boli zabezpečené. V skladovom priestore - v garáži č. 2 sa nachádzali aj SBL, ktoré boli označené KZ s registračným odberným číslom 208011 a 208002 (Tabuľka C výrokovej časti rozhodnutia), taktiež boli zabezpečené. Žalobca uviedol, že nie je vlastníkom predmetných liehovín umiestnených v sklade č. 1 a 2, pričom majiteľom mala byť firma Panák. Na aký účel boli liehoviny v garáži č. 1 a č. 2 umiestnené, nevedel uviesť. Odmietol sa vyjadriť na otázku, kto ich tam umiestnil. Pretože daňový subjekt nevedel v čase vykonania miestneho zisťovania preukázať spôsob nadobudnutia SBL, bolo vydané rozhodnutie o zabezpečení tovaru dňa 29.04.2010. Následne dňa 04.05.2010 na cestnej komunikácii pred obcou Bela v smere Terchová, Colný úrad Žilina vykonal miestne zisťovanie motorového vozidla, ktoré riadil vodič Q. W.. Pri kontrole motorového vozidla boli na sedačke spolujazdca nájdené originály účtovných dokladov, z ktorých boli vyhotovené fotokópie. Na týchto účtovných dokladoch sa nachádzal tovar - rôzne druhy liehovín, medzi inými i faktúra č. 046-09 zo dňa 01.04.2009 vystavená J & S Company, s. r. o. pre odberateľa PhDr. Ján Motýľ - BUTTERFLY, ako i ďalšie faktúry a dodacie listy vystavené touto spoločnosťou na žalobcu, všetky z roku 2009 a 2008. Pritom Q. W. sa vyjadril, že doklady boli riadne zaúčtované v jeho účtovníctve. Dňa 05.05.2010 a 14.05.2010 žalobca predložil colnému úradu účtovné doklady o spôsobe nadobudnutia SBL a to tie, ktoré boli nájdené deň pred tým v motorovom vozidle Q. W. (faktúra č. 028-09 z 26.02.2009, 046-09 zo dňa 01.04.2009). Predložil aj faktúru č. 156-08 z 19.12.2008, kde ako odberateľ bola uvedená Q. V.. Pritom faktúra č. 028-09 predložená samotným žalobcom dňa 05.05.2010 a 14.05.2010 sa nezhoduje s faktúrou č. 028-09, ktorá bola nájdená v motorovom vozidle Q. W., napr. pečiatky a podpisy sú rôzne umiestnené, v časti množstvo v ks je uvedené rozdielne množstvo. Daňový subjekt nepredložil žiadne nadobúdacie doklady k tovaru, ktorý bol zabezpečený v garáži č. 1 a č. 2, a to na veľké množstvo balení „liehu jemného konzumného“ - 1 218 ks jednolitrových balení a „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná“ 40 % - 668 ks 0,7 1 balení, „Kráľovská medová vodka, veľmi jemná“ 40 % 24 ks 0,7 1 balení, ktoré
vlastného vyjadrenia žalobcu neboli jeho majetkom. Dňa 14.05.2010 však doložil doklady aj na SBL umiestnené v týchto garážach, a to dodací list. č. 1-013/9 z 23.01.2009 a dodací list. č. 1-012/09 zo dňa 23.01.
7 zákona č. 105/2004 Z.z. Dôvodom prepadnutia je teda aj skutočnosť, že chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový subjekt nesie zodpovednosť za porušenie daňových predpisov bez možnosti zbaviť sa jej, hoci preukáže dobromyseľnosť svojho konania. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval dôvody druhostupňového správneho rozhodnutia žalovaného, na základe ktorých v rámci odvolacieho administratívneho konania tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane: „V odôvodnení uviedol, že rozsiahlym dokazovaním, či už správcom dane alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, bolo preukázané nelegálne nakladanie s kontrolnými známkami, ktoré boli používané na označovanie SBL, ktoré boli zistené u odvolateľa. Hoci odvolateľ predložil na odstránenie pochybností listinné dôkazy, tieto správca dane neakceptoval a toto svoje stanovisko aj zdôvodnil a získanými dôkazmi jednoznačne preukázal, že listinné dôkazy nie sú spôsobilé odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu. V danom prípade je podstatné preskúmať aj pozadie, najmä okolnosti výroby a ďalšej distribúcie predmetného liehu. Spoločnosti, ktoré založil Q. W., sú spoločnosťami, od ktorých nakupoval spotrebiteľské balenia liehu aj odvolateľ. Q. W. postupne prestal zúčtovávať spotrebné kontrolné známky a neodvádzal spotrebnú daň z liehu. Tvrdenia Q. W., že doklady, ktoré mu boli zaistené pri ich preprave, sú riadne zaúčtované, sú v rozpore s tým, čo tvrdil a predložil odvolateľ v daňovom konaní. Pri miestnom zisťovaní 28.04.2010 odvolateľ tvrdil, že SBL umiestnené v garáži č. 1 a č. 2 nie sú jeho majetkom, ale firmy Panák. Odvolateľ nadobudol lieh od osôb, ktoré sa podieľali na páchaní trestnej činnosti, kde čísla kontrolných známok, ktoré boli nalepené na predmetnom liehu, boli zhodné s číslami chýbajúcich kontrolných známok, ktoré neodviedol Q. W. a v niektorých prípadoch SBL
výsledkov odborných expertíz nespĺňali podmienky ustanovené Potravinovým kódexom. Lehota na odstránenie pochybností, ktoré viedli colný úrad k jeho zabezpečeniu, márne uplynula 24.08.2010, t. j. odvolateľ v tejto lehote pochybnosti neodstránil, preto colný úrad bol povinný vydať prvostupňové rozhodnutie. Hoci odvolateľ predložil správcovi dane listinné dôkazy (faktúry, príjmové pokladničné doklady a dodacie listy od firmy J & S Company, s. r. o.), tieto neboli spôsobilé preukázať v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. spôsob nadobudnutia zabezpečených SBL, teda legálne nadobudnutie tohto tovaru. Správny orgán zdôraznil, že musí ísť o preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia SBL v súlade so zákonom, to znamená, že dôkaz daňovým dokladom je len formálnym dôkazom završujúcim hmotnoprávne aspekty nadobudnutia SBL v súlade so zákonom. Ak tieto hmotnoprávne aspekty nie sú naplnené, nemožno hovoriť o preukázaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu len predložením, aj keď formálne správneho, daňového dokladu.“ Krajský súd na základe vyššie uvádzaných zistení a záverov daňových colných orgánov oboch stupňov, ako i s poukazom na ustanovenia § 14a ods. 3 zákona o správe daní, § 29 ods. 4 a ods. 8 zákona o správe daní, § 10 ods. 1, 2, 5, 7, 21 a ods. 23 zákona o spotrebnej dani z liehu žalobný návrh ako nedôvodný zamietol a o náhrade trov konania rozhodol
1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd dôvodil výsledok súdneho prieskumu žalobou napadnutých správnych rozhodnutí oboch stupňov konštatovaním správnosti právneho názoru prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, teda že žalobca v stanovenej lehote
3 zákona o správe daní neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení tovaru.
krajského súdu hoci žalobca dňa 05.05.2010 predložil listinné doklady, faktúry č. 156-08 z 19.12.2008 na odberateľa Q. V., dodací list a príjmový pokladničný doklad od firmy J & S Company, s.r.o., ďalej faktúru č. 028-09 z 26.02.2009, k nej aj dodací list a príjmový pokladničný doklad, ako i faktúru č. 046-09 z 01.04.2009 a k nej dodací doklad, tieto listinné dôkazy nepreukázali, že by od firmy J & S Company, s. r. o., skutočne legálne nadobudol jednotlivé spotrebiteľské balenia liehu, ktoré sú uvedené na týchto faktúrach. Krajský súd poukázal na to, že na prvej uvedenej faktúre bola ako odberateľ uvedená Q. V. a tieto faktúry
prvostupňového súdu nemajú dostatočnú vierohodnosť a vypovedaciu hodnotu. Samotná faktúra č. 028-09 a faktúra č. 156-08 nie sú identické s faktúrami rovnakého čísla, ktoré boli deň pred tým, t. j. 04.05.2010 nájdené v motorovom vozidle Q. W., konateľa firmy J & S Company, s. r. o., a čo sa týka ďalšej faktúry č. 049/09 z 01.04.2009, táto sa síce zhodovala s faktúrou, ktorú viezol Q. W., avšak i táto faktúra (ako aj faktúra č. 028-09) pochádzala z roku 2009 a ani túto faktúru žalobca nevedel preukázať pri miestnom zisťovaní v jeho firme dňa 28.04.2010, avšak hneď ďalší deň po dni 04.05.2010 už doklady predložiť vedel. Preto sa krajský súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý vyhodnotil tieto listinné dôkazy ako nevierohodné, nakoľko tieto žalobca nemal k dispozícii v čase miestneho zisťovania, hoci boli staré viac ako rok a deň po tom, ako boli nájdené v motorovom vozidle Q. W., ktorý ich prepravoval, (originály i viaceré fotokópie), už tieto doklady predložil. Ďalším dôvodom, pre ktorý boli všetky predložené doklady zo strany žalobcu spochybnené, bolo
krajského súdu to, že v čase miestneho zisťovania, dňa 28.04.2010, žalobca výslovne vyhlásil, že SBL nachádzajúce sa v jeho garáži č. 1 a č. 2 v mieste jeho podnikania nie sú jeho majetkom, ale firmy Panák. Napriek tomu následne na uvedený tovar predložil nadobúdacie doklady, a to na nezanedbateľné množstvo SBL (1254 ks SBL konzumného liehu - 11 balenie - 80% objemová stupňovitosť). Okrem toho, k tomuto tovaru predložil aj dodacie listy č. 1-013/09 z 23.01.2009 a 1-012/09 zo dňa 23.01.2009, ktoré však taktiež neboli zhodné s dodacími listami, ktoré prepravoval Q. W. v jeho osobnom motorovom vozidle. Len pre úplnosť krajský súd uviedol, že na dodacích listoch týchto čísel, ktoré prepravoval Q. W., bol ako odberateľ uvedený Q. V., avšak na predložených dodacích listoch žalobcom bola ako odberateľ uvedená Q. V.. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav krajský súd vyhodnotil ako dôvodné podozrenie správcu dane, že došlo k vyrábaniu účtovnej dokumentácie na objednávku podnikateľov, ako faktúry, dodacie listy a doklady o zaplatení, všetky antidatované niekoľko mesiacov aj rokov, aby žalobca mohol legalizovať alkohol v SBL. Uvedené podozrenie
krajského súdu potvrdzuje skutočnosť, že Q. W. prepravoval účtovné doklady z roku 2008 a z roku 2009, vo vozidle v roku 2010 a práve pre žalobcu, ktorému boli zabezpečené SBL. Krajský súd považoval tiež prinajmenšom za neštandardné, že žalobca následne predložil nadobúdacie doklady od SBL, ktoré boli zabezpečené v garáži č. 1 a č. 2 a ku ktorým sa sám vyjadril, že nie sú jeho vlastníctvom. Všetky vyššie uvedené pochybnosti a nezrovnalosti
názoru krajského súdu smerujú k ich vyhodnoteniu zo strany správnych orgánov ako irelevantných dôkazov, ktoré nepreukázali tvrdenia žalobcu. Krajský súd mal za to, že v preskúmavanom správnom konaní teda nebol preukázaný spôsob nadobudnutia tovaru (SBL) žalobcom, čo bol jeden z dôvodov pre jeho zabezpečenie. K vyhodnoteniu dôkazných prostriedkov predložených žalobcom ohľadne spôsobu nadobudnutia jednotlivých SBL, krajský súd taktiež uviedol, že skutočnosť, že niektoré SBL, nájdené a umiestnené v prevádzkarni a v garážach žalobcu, boli opatrené KZ s identifikačným číslom 20801100700400 alebo 20801101000800, t. j. chýbajúcimi kontrolnými známkami, ktoré Q. W. neodovzdal v zmysle § 10 ods. 21 zákona o spotrebnej dani z liehu, je dôkazom o machináciách pri označovaní jednotlivých SBL. Z uvedeného potom
krajského súdu taktiež vyplýva nepreukázanie pôvodu tohto tovaru žalobcom ako ďalšieho z dôvodov pre jeho zabezpečenie. K námietke žalobcu, že tento predložením listinných dôkazov správcovi dane preukázal spôsob nadobudnutia tovaru, krajský súd uviedol, že je potrebné prihliadať na vierohodnosť a vypovedaciu hodnotu týchto dôkazov vo všetkých súvislostiach daného prípadu. Keďže
krajského súdu v danom prípade bola vierohodnosť týchto dôkazov spochybnená a iné dôkazy žalobca nepredložil, správne daňové a colné orgány na takéto dôkazy neprihliadli. V tejto súvislosti krajský považoval za potrebné poukázať aj na to, že dôkazy, ktoré predložil žalobca, nemohli byť skonfrontované s účtovnou evidenciou firmy J & S Company, s.r.o., hoci Q. W. uvádzal, že táto firma mala zaúčtované tieto doklady, pretože bola zaistená len minimálna časť účtovnej dokumentácie tejto firmy. Krajský súd poukázal na dôkaznú povinnosť daňového subjektu ohľadne ním produkovaných tvrdení a taktiež na preukázanie skutočností, na ktoré bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Ak teda daňový subjekt v rámci stanovenej lehoty 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru nepreukázal skutočnosti, na ktoré bol vyzvaný v rozhodnutí o zabezpečení tovaru, za zákonný dôsledok nepreukázania týchto skutočností krajský súd považuje vydanie rozhodnutia o prepadnutí veci v prospech štátu. Námietku spočívajúcu v nesprávnom použití § 9 ods. 3 písm. f) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, krajský súd označil za dôvodnú. Skutočne malo byť aplikované ustanovenie § 9 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, avšak
názoru krajského súdu ide len o chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP), pretože z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že ide o rozhodnutie o prepadnutí tovaru v zmysle § 14a ods. 3 zákona o správe daní. Námietku žalobcu, že správca dane nemal vychádzať zo zistení orgánov činných v trestnom konaní, pretože nedošlo k právoplatnému ukončeniu trestného konania, krajský súd s poukazom na § 29 ods. 4 zákona o správe daní vyhodnotil ako nedôvodnú.
uvedeného ustanovenia zákona ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak teda správca dane vychádzal zo zistení orgánov činných v trestnom konaní ohľadne vierohodnosti konkrétnych faktúr, dodacích listov a vedenia účtovných evidencií firmy J & S Company, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom žalobcu, uvedený postup krajský súd označil za súladný so zákonom.
krajského súdu: „Tieto jednotlivé dôkazy môžu byť použité aj v iných konaniach, napr. aj v daňovom konaní, ako samostatné dôkazy. Zákon nestanovuje, že by sa zistenia iných orgánov, napr. i orgánov činných v trestnom konaní, nemohli použiť v správnych, či súdnych konaniach pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci, v ktorej boli získané. Je potom správne posúdenie správcu dane, ak vyhodnotí takto získané skutočnosti aj skutočnosti zistené priamo v rámci správneho konania komplexne.“ Námietku poukazujúcu na nepreskúmateľnosť a neurčitosť napadnutých správnych rozhodnutí, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu, ktoré SBL, označené ktorými kontrolnými známkami nespĺňajú deklarovaný obsah alkoholu, krajský súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú.
jeho názoru v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sú jednotlivé SBL, ktoré boli vyhodnotené ako spĺňajúce deklarovaný obsah alkoholu špecifikované jednak evidenčnými číslami vzorky, jednak názvom konkrétneho SBL, jeho objemom v litroch, objemovou koncentráciou v %. Ak jednotlivá vzorka nespĺňala deklarovaný obsah alkoholu, táto bola špecifikovaná okrem vyššie uvedených znakov aj číslom kontrolnej známky. Takáto špecifikácia vzoriek je
krajského súdu dostatočná. Ohľadne námietky, že hoci bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k 16 ks SBL „Kráľovská medová vodka 40%,“ došlo k prepadnutiu všetkých 29 ks tejto vodky, krajský súd uviedol, že dôkazom o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu mala byť faktúra č. 028-09 zo dňa 26.02.2009, avšak táto faktúra nebola totožná s faktúrou, ktorá bola nájdená v osobnom motorovom vozidle Q. W., konkrétne pečiatky a podpisy boli rôzne umiestnené, nie sú identické v položke s označením „EAN“ (t. j. štandardizovaný čiarový kód používaný na označovanie jednotlivých druhov tovaru - poznámka odvolacieho súdu), taktiež nie sú zhodné v položke „označenie tovaru“, v časti „množstvo v ks“ je uvedené rozdielne množstvo, taktiež je rozdiel v položke „celkom k úhrade“. Krajský súd vyhodnotením tohto dôkazu uzavrel, že ak bola spochybnená pravosť samotnej faktúry, nie je možné z nej vychádzať ako z celku, a nie je teda dôkazom na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu ani k 16 ks tohto SBL. Správne preto došlo,
názoru krajského súdu, k prepadnutiu celého množstva spotrebného balenia liehu. K námietke žalobcu o nedôvodnom prepadnutí všetkých SBL s označením „Kráľovská panáková vodka veľmi jemná“, vyrobená dňa 21.02.2010, nakoľko nie všetky SBL boli označené kontrolnými známkami spoločnosti SLOVPANEX, s.r.o., ktorej bolo odňaté registračné odberné číslo dňa 12.04.2009, krajský súd uviedol nasledovné: „Žalobca jednoznačne neuviedol, ktoré SBL „Kráľovskej panákovej vodky veľmi jemnej“ boli vyrobené v ktorých dňoch pred dňom 12.04.2009, kedy bolo spoločnosti SLOVPANEX, s.r.o,. odňaté povolenie a zrušené registračné odberné číslo. Len všeobecné konštatovanie, že existujú SBL, ktoré boli vyrobené v čase, kedy táto spoločnosť bola oprávneným odberateľom kontrolnej známky, je neurčité. V prípade, že existovali SBL s dátumom výroby pred odňatím povolenia zo dňa 12.04.2009, k takýmto SBL taktiež žalobca nepredložil hodnoverné doklady o spôsobe ich nadobudnutia. Okrem toho dôvodom prepadnutia SBL „Kráľovská panáková vodka veľmi jemná“ 0,7 1 40% s KZ 20801100700400 bola i tá skutočnosť, že jednotlivé balenia nespĺňali deklarovaný obsah alkoholu, preto v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa považujú za neoznačené. Táto skutočnosť vyplýva z výsledkov odbornej expertízy Colného laboratória SR, a to konkrétne posudzované vzorky s evidenčnými číslami uvedenými vo výsledkoch odbornej expertízy. Z toho potom vyplýva neodstránenie pochybností o kvalite tovaru, čo bol ďalší z dôvodov pre jeho zabezpečenie.“ Žalobca namietal, že nadobúdacie doklady by mali byť indikátorom skutočnosti, že v cene tovaru bola zaplatená aj spotrebná daň z liehu a aj odvedená do štátneho rozpočtu. Túto námietku týkajúcu sa zdanenia liehu spotrebnou daňou z liehu a jej odvedenia do štátneho rozpočtu, ako ďalšieho nezákonného dôvodu zabezpečenia liehu, krajský súd s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 4 zákona o spotrebnej dani z liehu vyhodnotil ako nedôvodnú.
tohto ustanovenia preukázateľne zdaneným liehom na účely tohto zákona je lieh, ktorého zdanenie je doložené dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene liehu, napríklad výpisom z účtu v banke, zahraničnej banke so sídlom v inom členskom štáte alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“), výdavkovým pokladničným dokladom, dokladom z registračnej pokladnice alebo dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane colnému úradu. Z uvedeného potom krajskému súdu vyplynulo, že ak sa žalobcovi nepodarilo predložiť hodnoverný doklad potvrdzujúci jeho samotné legálne nadobudnutie, nemôže ísť o preukázateľne zdanený lieh. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu o nedostatočnej vierohodnosti predložených faktúr žalobcom a faktúr, ktoré boli nájdené v automobile konateľa spoločnosti J & S Company, s.r.o., pričom k vierohodnosti sporných listinných dôkazov uviedol: Faktúra č. 028-09 zo dňa 26.02.2009 a dodací list vystavené na 40 ks SBL Kráľovská panáková vodka 40%, 16 ks SBL Kráľovská panáková vodka Lemon, 24 ks SBL Panákov Fernet Classic 40% a 16 ks SBL Kráľovská medová vodka 40% predložená žalobcom správnemu orgánu nachádzajúca sa na č. l. 74 správneho spisu a faktúra 028-09 a dodací list nájdené u konateľa spoločnosti nachádzajúce sa na č. l. 228 správneho spisu sa odlišujú len v počte kusov SBL Kráľovskej medovej vodky, keď vo faktúre predloženej žalobcom je uvedených 16 ks a vo faktúre nájdenej u konateľa je uvedených 32 ks a z toho sa odlišujú v celkovej fakturovanej cene. V ostatnej časti však náležitosti oboch faktúr sú splnené a faktúry v ostatných častiach sú totožné.
názoru súdu prvého stupňa sa faktúry rozlišujú v rôzne umiestnených pečiatkach a podpisoch a taktiež nie sú identické ani v položke s označením EAN (viď str. 9, ods. 3 rozsudku).
žalobcu však toto tvrdenie nie je pravdivé a nemá oporu v správnom spise. Podpis konateľa J & S Company, s.r.o., J. W., ako aj pečiatka spoločnosti sú umiestnené na identických miestach, rovnako aj kód EAN pri jednotlivých SBL sú totožné. Dôvodom na ich neuznanie by
jeho názoru nebolo ani keby neboli v tomto ohľade identické, keďže v mnohých prípadoch sa stáva, že faktúru dodanú odberateľovi dodávateľ podpíše pri jej dodaní, resp. pri vystavení a faktúru, ktorú si dodávateľ založí do účtovníctva a môže ju podpísať v inom časovom momente, aj neskôr. Faktúra č. 046-09 zo dňa 01.04.2009 a dodací list vystavené na 1120 ks SBL Kráľovská panáková vodka 40%, predložená žalobcom správnemu orgánu, nachádzajúca sa na č. l. 20, 21 správneho spisu a faktúra č. 046-09 a dodací list nájdené u konateľa spoločnosti nachádzajúce sa na č. l. 230, 231 administratívneho spisu sú
žalobcu identické vo všetkých znakoch (označenie odberateľa, dodávateľa, dátum vystavenia, splatnosti, predmet fakturácie, výška fakturovanej ceny). Faktúra č. 156-08 z 19.12.2008 a dodací list, vystavené na 24 ks SBL Lieh jemný konzumný 80%, pre odberateľa Q. V., ktoré predložil žalobca prvostupňovému orgánu, nachádzajúce sa na č. l. 70, 71 administratívneho spisu a faktúra č. 156-08 a dodací list nájdené u konateľa spoločnosti nachádzajúce sa na č. l. 216, 215 správneho spisu sú identické vo všetkých znakoch (označenie odberateľa, dodávateľa, dátum vystavenie, splatnosti, predmet fakturácie, výška fakturovanej ceny), odlišujú sa len v spôsobe podpisu osoby oprávnenej konať za dodávateľa, čo
žalobcu nie je dôvod na konštatovanie, že by tu mali byť z tohto dôvodu pochybnosti v nadobudnutí SBL. Dodací list č. 1-012/09 zo dňa 23.01.2009 vystavený na 600 ks SBL Lieh jemný konzumný, ako aj dodací list č. 1-013/09 z 23.01.2009 vystavený na 630 ks SBL Lieh jemný konzumný, oba vystavené na odberateľa Potraviny „Motyl“ Q. V., predložený žalobcom správnemu orgánu nachádzajúci sa na č. l. 27 a 28 správneho spisu a dodacie listy č. 1-012/09 a č. 1-013/09 nájdené u konateľa spoločnosti, oba vystavené na žalobcu ako odberateľa nachádzajúce sa na č. l. 217 a 218 správneho spisu sa odlišujú len v označení odberateľa (Potraviny „Motyl“ Q. V. na jednej strane a PhDr. Ján Motýľ na strane druhej). Žalobca poukázal na to, že na túto nezrovnalosť však správne colné orgány upozornila už Q. V., manželka žalobcu a jeho predchádzajúca prevádzkovateľka a majiteľka podniku, v ktorom v súčasnosti vykonáva podnikateľskú činnosť žalobca, pri miestnom zisťovaní dňa 30.06.2010, z ktorého bola spísaná Colným úradom Žilina zápisnica. V tejto súvislosti žalobca poukázal na obsah vyjadrenia menovanej svedkyne v uvedenej zápisnici, ktorá uviedla, že: „ faktúry k dodacím listom k dispozícii mala, ale bol na nich uvedený zlý odberateľ, tak ich poslala naspäť firme J & S Company, s.r.o., aby tieto faktúry opravila a poslala jej ich. Dodacie listy však zaúčtovala, nakoľko spĺňali všetky náležitosti účtovného dokladu
zákona o účtovníctve.“ Žalobca v odvolaní konštatoval zistenie správnych orgánov, že predložené účtovné doklady boli v účtovníctve oboch kontrolovaných subjektov (Q. V. aj PhDr. Ján Motýľ) riadne zaúčtované a údaje peňažného denníka za príslušné účtovné obdobia sa zhodovali s údajmi uvedenými v podaných daňových priznaniach. V tejto súvislosti žalobca poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti J & S Company, s.r.o., Q. W. zaznamenanej v zápisnici o miestnom zisťovaní dňa 04.05.2010 na č. l. 242-247 správneho spisu, kedy boli nájdené faktúry v automobile konateľa, že tieto doklady boli riadne zúčtované v účtovníctve predmetnej obchodnej spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti sa však správnym orgánom zabezpečiť nepodarilo, nakoľko
vyjadrenia policajného vyšetrovateľa sa zachovalo iba „torzo“ účtovnej dokumentácie, preto nebolo možné zabezpečiť doklady z účtovníctva tejto spoločnosti.
názoru žalobcu nebolo možné spoľahlivo porovnať účtovnú evidenciu faktúr, dodacích listov na jednotlivé SBL u žalobcu s účtovnou evidenciou obchodnej spoločnosti J & S Company, s.r.o., keďže sa zachovala len časť účtovnej dokumentácie spoločnosti. Žalobca má za to, že táto skutočnosť by však nemala ísť na vrub jemu, resp. ostatným nadobúdateľom SBL od predmetnej spoločnosti, čo konštatoval aj Colný úrad Žilina v nižšie uvedenom písomnom stanovisku, že sa daňovým subjektom podarilo v rámci ich možností preukázať legálnosť nadobudnutia SBL. To, či v konečnom dôsledku dodávateľ vystavenú faktúru a dodací list riadne zaúčtuje vo svojom účtovníctve, nemôže odberateľ SBL ovplyvniť a
žalobcu by on, ako odberateľ, nemal za toto niesť zodpovednosť spočívajúcu v zabezpečení a následnom prepadnutí takýchto SBL. Správne orgány, ako aj súd prvého stupňa však tieto skutočnosti vyhodnotili v neprospech žalobcu, hoci tento colným správnym orgánom predložil všetky nadobúdacie doklady na zabezpečené SBL.
názoru žalobcu vady v týchto podkladoch, resp. vady v deklarovanom obsahu alkoholu na niektorých SBL však ani sami o sebe, ani vo vzájomnej súvislosti neodôvodňovali zabezpečenie a prepadnutie aj tých SBL, na ktoré sa tieto vady nevzťahovali. Poukázal na to, že niektoré SBL spĺňali deklarovaný obsah alkoholu, dodacie listy č. 1-012/09 a 1-013/09 sa týkali tiež len dodania niektorých SBL liehu jemného konzumného, ale nie všetkých SBL, ktoré boli zabezpečené a prepadnuté v prospech štátu. V súvislosti s nezrovnalosťami ohľadom dodacích listov č. 1-012/09 a 1-013/09 žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 30.01.2009 Q. V. previedla svoj podnik na žalobcu za celkovú sumu 29.867,16 € fakturovanou faktúrou č. 2009/01, založenou na č. l. 90 správneho spisu, ku ktorej bol colným správnym orgánom predložený aj výdavkový pokladničný doklad zo dňa 01.02.
vyššie uvedenej žiadosti Q. V., avšak faktúry k predmetným dodacím listom ani u konateľa dodávateľskej spoločnosti nájdené neboli. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením, že údajne účtovná dokumentácia mala byť antidatovaná, nakoľko podklady, ktoré v správnom colnom konaní žalobca predložil spĺňali
jeho názoru náležitosti účtovného dokladu s tým, že vyššie uvedené nezrovnalosti v dodacích listoch žalobca colným orgánom zdôvodnil práve nesprávne označeným odberateľom. V tejto súvislosti ako prílohu k odvolaniu proti napadnutému rozsudku žalobca predložil kópiu rozhodnutia Daňového úradu Námestovo, ktorým správca dane rozhodol o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby PhDr. Ján Motýľ za zdaňovacie obdobie 2009 a to na základe jeho žiadosti zo dňa 15.03.
žalobcu vylúčené, aby sa on podieľal na nejakých machináciách a iných neoprávnených zásahoch a pozmeňovaniach účtovnej dokumentácie tak, ako to vo svojom rozhodnutí uvádzal žalovaný a napokon sa s tým stotožnil aj súd prvého stupňa. O antidatovaní nadobúdacích dokladov k zaistenému SBL
žalobcu nesvedčí ani skutočnosť, že žalobca pri miestnom zisťovaní dňa 28.04.2010 colným správnym orgánom uviedol, že nie je majiteľom kontrolovaných a zaistených spotrebných balení liehu. Žalobca s odvolaním sa na svoje písomné vyjadrenia, ako aj odvolanie zo dňa 03.10.2012, založené na č. l. 282 až 289 správneho spisu, uvádzal, že v jeho nebytových priestoroch sa nachádzalo niekoľko SBL, pričom nie každé z SBL boli už vyplatené, hoci boli dodávateľmi žalobcovi dodané. Nevyplatenie (je to v rozpore s dokladmi) dodaných SBL viedlo žalobcu v danej situácii k spornému vyjadreniu, avšak následne v zákonnej lehote toto svoje tvrdenie žalobca vyvrátil doložením nadobúdacích dokladov na zadržané SBL. V tejto súvislosti žalobca poukázal citáciou na vyjadrenie Colného úradu Žilina založené v správnom spise pod č. l. 153 zo dňa 16.06.2011, označené ako odpoveď na žiadosť o zaujatie stanoviska, v ktorom správny orgán uviedol : „Vzhľadom na zistené skutočnosti ako aj doterajšiu právnu prax v obdobných prípadoch (v tejto súvislosti odkázal na postup v rovnakej veci na Colnom úrade Prešov) odporučil zrušiť už vydané rozhodnutia o zabezpečení tovaru, zabezpečený tovar vrátiť a konanie vo veci uloženia pokuty voči daňovým subjektom zastaviť. Zároveň vyslovil názor, že daňové subjekty objektívne preukázali skutočnosti pri správe daní a v rámci svojich možností odstránili pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru (riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru, ich množstva, ceny, kvality a riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich nákupom). Ďalej uviedol, že skutočnosť, že vyšetrovateľ vo svojich vyjadreniach spochybňuje účtovníctvo J & S Company, s. r. o,. však nie je pre Stanicu colného úradu Trstená záväzné, pretože v tejto veci ešte orgán činný v trestnom konaní nerozhodol a nakoniec sám spochybňuje len legálnosť predaja takto označeného alkoholu a nie nadobudnutie SBL daňovými subjektmi.“ Colný úrad Žilina v písomnom stanovisku zo dňa 24.03.2011 založenom v správnom spise na č. l. 150 na str. 3 tohto vyjadrenia uviedol, že: „Na základe získaných informácií od vyšetrovateľa odboru operatívnej činnosti a vyšetrovania NJBPNM-stred a preverovania, ktoré bolo vykonané stanicou colného úradu v daňovom konaní „akcia Panák" možno konštatovať, že SBL, ktoré boli zabezpečené daňovým subjektom, sú označené pravými kontrolnými známkami, taktiež nevznikli pochybnosti o kvalite SBL, doklady ktoré boli predložené ako doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia SBL sú riadne zaúčtované v účtovných evidenciách daňových subjektov, ale nie je možné preveriť zaúčtovanie jednotlivých nadobúdacích dokladov u dodávateľa zabezpečených SBL, teda v spoločnosti J & S Company.“ Žalobca namietal, že na vyššie citované listiny, obsiahnuté v priloženom správnom spise, súd prvého stupňa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia vôbec neprihliadal, hoci sú
názoru žalobcu kľúčové. Žalobca zhodne s obsahom žalobného návrhu opätovne poukázal na skutočnosti, že ním predložené nadobúdacie doklady v spojení s dokladmi nájdenými v automobile konateľa dodávateľa J. W. nepreukazujú nadobudnutie iba 16 ks SBL Kráľovská medová vodka 40%, dodanie ktorej bolo fakturované faktúrou č. 028-09 z 26.02.2009 a dodacím listom, teda rozhodnutie o prepadnutí 16 ks tohto typu SBL by bolo dôvodné a v súlade so zákonom a taktiež by prepadnutie SBL by bolo dôvodné ohľadom tých SBL, pri ktorých bolo zistené, že nespĺňajú deklarovaný obsah alkoholu, čím sa na účely zákona považujú za neoznačené. V ostatnej časti však žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a v rozpore so zistenými skutočnosťami, s ktorými sa taktiež nedostatočným spôsobom vysporiadal súd prvého stupňa v rámci konania
druhej hlavy, piatej časti OSP.
žalobcu taktiež konštatovanie súdu prvého stupňa ohľadom prepadnutia všetkých SBL Kráľovská panáková vodka veľmi jemná (s. 9, ods. 4 rozsudku) teda aj tých, ktoré boli vyrobené pred 12.04.2009 (kedy spol. SLOVPANEX, s.r.o. bolo odňaté registračné číslo) jednak z dôvodu nedostatočného preukázania legálnosti jeho nadobudnutia, ako aj z dôvodu, že SBL nespĺňali deklarovaný obsah alkoholu, však nemá oporu v obsahu spisu. Jednak sú to
žalobcu vyššie uvedené skutočnosti ohľadom nadobudnutia SBL, a na strane druhej zo strany 24 a 25 správneho rozhodnutia žalovaného však niektoré vzorky Kráľovskej panákovej vody veľmi jemnej spĺňali deklarovaný obsah alkoholu (s. 24 správneho rozhodnutia žalovaného) a na druhej strane, iné vzorky rovnakého druhu tohto alkoholického nápoja však už nespĺňali deklarovaný obsah alkoholu (s. 25 správneho rozhodnutia žalovaného), čo je okolnosť pre ktorú
žalobcu nemožno rozhodnúť o prepadnutí všetkých SBL. Žalobca sa domnieva, že pokiaľ colný orgán v takom prípade nie je schopný oddeliť z celkového počtu SBL určitého druhu tie, ktoré deklarovaný obsah alkoholu spĺňajú a tie ktoré ho naopak nespĺňajú a napriek tomu rozhodne o zabezpečení a prepadnutí všetkých SBL, je takýmto konaním správneho orgánu vážne zasiahnuté do základných práv žalobcu vlastniť majetok. Nebolo by tak tomu iba vtedy, ak by tu bol iný dôvod (napr. nepreukázanie legálnosti jeho nadobudnutia), pre ktorý možno spoľahlivo rozhodnúť o zabezpečení a prepadnutí všetkých SBL, čo v danom prípade
názoru žalobcu splnené nebolo. Žalobca má za to, že takúto dôležitú skutočnosť ohľadom zistenia deklarovaného obsahu alkoholu musí colný orgán preukázať účastníkovi colného konania a rozlíšiť dostatočne určito a zrozumiteľne, inak je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Obdobne to
žalobcu platí aj v prípade SBL jemný lieh konzumný 80%, z ktorých opäť niektoré vzorky spĺňali deklarovaný obsah alkoholu, iné však nie. Aj v tomto ohľade je
názoru žalobcu správne rozhodnutie žalovaného neurčité a nezákonné, pričom na túto skutočnosť krajský súd neprihliadal. Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa si v rozpore so zákonom osvojil domnienky a nedostatočne podložené tvrdenia, na ktorých založil svoje rozhodnutia žalovaný správny orgán, čo zakladá
žalobcu nezákonnosť a nesprávnosť tohto rozsudku. III. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 07.01.2014 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, ktorej dôvody sú totožné s dôvodmi odvolania žalobcu. K námietkam žalobcu ohľadne preukázania spôsobu nadobudnutia predmetných spotrebiteľských balení liehu prostredníctvom dodacích listov a faktúr spoločnosti J & S Company, s.r.o., ako aj toho, že všetky tieto doklady boli v účtovníctve žalobcu (Q. V. ako aj PhDr. Ján Motýľ) riadne zaúčtované a údaje z peňažného denníka sa za príslušné obdobia zhodovali s údajmi v podaných daňových priznaniach, žalovaný opätovne poukázal najmä na to, že v predmetnom prípade museli colné orgány skúmať aj jeho pozadie, a to najmä okolnosti výroby a ďalšej distribúcie predmetného liehu (SBL), kde ako ústredná osoba figuruje pán Q. W., ktorý v mieste svojho trvalého bydliska v okrese Trenčín, založil v priebehu roku 2008, organizovanú skupinu páchateľov, ktorej sa stal vedúcim organizátorom, za účelom páchania trestnej činnosti a to machináciami s technickými opatreniami na označenie tovaru tzv. kolkami, ktorými sa označujú spotrebiteľské balenia liehu. Q. W. do svojej skupiny postupne začlenil aj ďalšie osoby a spolu s nimi následne založil štyri obchodné spoločnosti: SLOVPANEX, s.r.o., J & S Company, s.r.o., SOLVA, s.r.o., SLOVPANLIK, s.r.o., pričom predmetom podnikania u všetkých týchto spoločností bol predaj alkoholických nápojov.
žalovaného je potrebné brať do úvahy, že ide o spoločnosti, od ktorých (
predložených dokladov) nakupoval spotrebiteľské balenia liehu aj žalobca.
žalovaného je potrebné mať na zreteli aj tú skutočnosť, že p. Q. W. postupne prestal zúčtovávať spotrebované kontrolné známky a neodvádzal spotrebnú daň z liehu, pričom aby sa vyhol jej plateniu dňa 03.10.2008 previedol spoločnosť SLOVPANLIK s.r.o., na bezdomovca V. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX spáchal samovraždu. I napriek tomu Q. W. naďalej používal kontrolné známky na označenie tovaru a mal pri sebe všetku účtovnú dokumentáciu tejto spoločnosti. Na colnom úrade nezúčtoval kontrolné známky v celkovej hodnote 127.201,12 €, a nezaplatil spotrebnú daň vo výške 28.235,81€. Spoločnosť J & S Company, s.r.o., Q. W. previedol dňa 28.05.2010 na M. K. a zostala nezaplatená spotrebná daň vo výške 12 013,88 €. Rovnako bola na M. K. prevedená dňa 27.05.2010 aj spoločnosť SLOVPANEX, s.r.o., ktorá po odňatí povolenia dňa 12.04.2009 v rozpore so zákonom nezúčtovala nepoužité pridelené kontrolné známky, ale tieto naďalej používala, lepila ich na SBL, ktoré boli distribuované na území Slovenskej republiky. Neoprávnene tak nakladala s celkovo 192 246 kontrolnými známkami v celkovej výške spotrebnej dane z liehu 957 254 €. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že prepravné doklady, ktoré boli zaistené a overené správcom dane pri ich preprave Q. W. - konateľovi spoločnosti J & S Company, spol. s r.o., a ktorý tvrdil, že tieto doklady sú riadne zaúčtované aj u jeho odberateľov, sú v rozpore s tým, čo tvrdil a predložil žalobca v daňovom konaní. Rovnako žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že pri miestnom zisťovaní dňa 28.04.2010 žalobca tvrdil, že SBL umiestnené v garáži č. 1 a 2 nie sú jeho majetkom, ale firmy Panák.
zápisnice o miestnom zisťovaní č. 6947/2010-6091-INT zo dňa 28.04.2010 na otázku správcu dane, kto je majiteľom predmetného tovaru, ktorý sa nachádzal v garážach č. 1 a 2 (napr. 1 218 ks jemného konzumného liehu, 1 litrové balenie SBL, 80 % objemová koncentrácia liehu, 668 ks Kráľovská panáková vodka veľmi jemná, 07 litrové balenie 40 %, označené kontrolnou známkou s ROČ 208011 patriace spoločnosti SLOVPANEX s.r.o.) žalovaný uviedol, že nie je vlastníkom predmetných liehovín, pričom ich majiteľom mala byť „firma Panák“. Na aký účel boli určené liehoviny v garáži č. 1 a 2, nevedel uviesť. Na otázku správcu dane, kto umiestnil liehoviny do skladových priestorov a do garáží č. 1 a2, sa žalobca odmietol vyjadriť s tým, že tieto nie sú jeho majetkom. Žalovaný zároveň poznamenal, že spontánnosť a bezprostrednosť je jedným zo znakov dôveryhodnosti vo vzťahu k meniacim sa vysvetleniam ku skutkovému deju, keď žalobca až s odstupom času vysvetlil iný pohľad na vec (SBL
obsahu spisu už v ďalšom konaní patria žalobcovi a má k ním nadobúdacie doklady). Z uvedených dôvodov a vzhľadom na predložený spisový materiál žalovaný považoval prvú pôvodnú verziu vyjadrenia žalobcu za pravdivú. Žalovaný má za to, že tento záver prijal na základe komplexného posúdenia všetkých dôkazov, dokladov predkladaných žalobcom, zistení colných, ako aj policajných orgánov, ktoré vyhodnotil komplexne vo vzájomných súvislostiach, nielen izolovane s obmedzením sa na predkladané faktúry, dodacie listy a príjmové pokladničné doklady. Žalovaný má za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia musel mať na zreteli skutočnosť, že žalobca nadobudol lieh od osôb, ktoré sa pravdepodobne podieľali na páchaní trestnej činnosti (legalizovali čierny lieh na území Slovenskej republiky), že čísla kontrolných známok nalepených na predmetnom liehu, aj keď boli pravé, boli zhodné s číslami chýbajúcich kontrolných známok a že v niektorých prípadoch lieh (SBL)
výsledkov odborných expertíz nespĺňal podmienku ustanovenú Potravinovým kódexom, nebol preukázaný pôvod SBL, ako aj skutočnosť, že z nich nebola odvedená spotrebná daň. K námietke týkajúcej sa obsahu vyjadrenia Colného úradu Žilina zo dňa 16.06.2011, žalovaný uviedol, že ide o internú komunikáciu medzi jednotlivými organizačnými útvarmi žalovaného, konkrétne o odpoveď Oddelenia spotrebných daní Colného úradu Žilina, Stanicu colného úradu Trstená, ktorá bola vypracovaná bez konzultácie s právnym oddelením a bez oboznámenia sa s celým prípadom a tiež, bez znalostí širších okolností prípadu, ktoré až následne vychádzali na povrch. Z uvedeného dôvodu predmetná komunikácia pri rozhodovaní v predmetnej veci
žalovaného nemôže byť, a ani nebola, braná do úvahy. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
c) zákona o správe daní, správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
2 zákona o správe daní správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 zákona o správe daní zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane
.
2 zákona o správe daní správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
3 zákona o správe daní, ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
3 zákona o správe daní netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
2, znenie pred bodkočiarkou, zákona č. 563/2009 Z. z., ( ďalej len Daňový poriadok), v znení účinnom do 29.12.2012, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
1 Obchodného zákonníka ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.
3 vety prvej Obchodného zákonníka vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy.
Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
1 Obchodného zákonníka obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Predmetom súdneho prieskumu bolo zistiť, či daňové orgány v súvislosti vydaním rozhodnutia o prepadnutí zaisteného tovaru žalobcu v prospech štátu vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k splneniu zákonnej podmienky potrebnej na vydanie takého rozhodnutia, zasahujúceho do majetkovej sféry žalobcu. Zákonnú podmienku tu tvorí daňovými orgánmi konštatované neodstránenie pochybností, vedúcich k zabezpečeniu predmetného spotrebného balenia liehu, žalobcom v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o jeho zabezpečení. V tomto konaní bolo pre ochranu práv žalobcu potrebné daňovými orgánmi spravodlivo posúdiť, či daňové doklady a listinné dôkazy predkladané žalobcom bez akýchkoľvek pochýb nielen deklarujú, ale aj preukazujú spôsob nadobudnutia zabezpečeného SBL, bez pochybností preukazujú odvedenie spotrebnej dane z liehu, jeho kvalitu a pôvod. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP): 1. K žalobcom namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu porovnávaných faktúr č. 028-09 zo dňa 26.02.2009, súvisiacich dodacích listov a príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom správcovi dane dňa 05.05.2010 s prepravovanými dokladmi, nájdenými u Q. W. (dňa 04.05.2010), konateľa dodávateľskej obchodnej spoločnosti žalobcu, tento uviedol, že sa odlišujú len v počte kusov SBL Kráľovskej medovej vodky, keď vo faktúre predloženej žalobcom je uvedených 16 ks a vo faktúre nájdenej u konateľa je uvedených 32 ks a z toho sa odlišujú v celkovej fakturovanej cene, inak sa v ostatnom svojim obsahom zhodujú a nezhody uvádzané žalovaným nevyplývajú z obsahu spisu, odvolací súd konštatuje nasledovné zistenia: Žalovaný v napadnutom rozhodnutí žalobcom predložené vyššie uvedené daňové doklady vyhodnotil nasledovne: „Faktúra č. 028-09
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.