1 O.s.p. zamietol návrh navrhovateľov na obnovu konania sp. zn. 23Sp/7/2005 z dôvodu, že obnova konania vedeného
tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) nie je
prípustná. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že navrhovatelia žiadali obnovu konania, ktoré bolo vedené Krajským súdom v Banskej Bystrici pod. sp. zn. 23Sp/7/2005, pričom súd rozhodoval o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu v rámci správneho súdnictva
O.s.p. Išlo teda o konanie v rámci správneho súdnictva, ktoré je upravené v piatej časti O.s.p., ktorá tvorí špeciálnu právnu úpravu oproti všeobecnej úprave konania
O.s.p. a iba v prípade, že niektoré otázky nie sú priamo upravené v tejto časti, je možné v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. použiť na ich riešenie primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov
tretej hlavy piatej časti O.s.p. nie je prípustný, čo je výslovne uvedené v poslednej vete ustanovenia § 250s O.s.p. Proti uzneseniu krajského súdu podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že
ich názoru je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p., ktoré uvádza, že právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením. Keďže ESĽP konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), obnova konania je
ich názoru prípustná. Poukázali aj na čl. 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv, v ktorom je uvedené, že zmluvné strany sa zaväzujú, že sa budú riadiť právoplatným rozsudkom súdu vo všetkých sporoch, ktorých sú účastníkmi. V dôsledku toho je potrebné, aby sa vnútroštátne súdy dôsledne riadili Dohovorom a pokiaľ jeho ustanovenia nie sú premietnuté do vnútroštátneho práva správne, je potrebné, aby súdy zaujali rozširujúci výklad ustanovení zákona, v tomto prípade O.s.p.. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.03.2014 uvádza, že navrhovatelia si mali uplatniť svoj nárok k nehnuteľnostiam
zákona č. 403/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože z ustanovenia § 1 vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam
vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 9 ods. 1 vyhl. č. 88/1959 Ú. v.. Navrhovatelia si preto nedôvodne uplatnili nárok
zákona č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedený zákon neriešil prinavracanie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých prechod na československý štát bol určený
citovaného vládneho nariadenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech.
1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
O.s.p., proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.
1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v tomto uznesení konštatuje správnosť dôvodov pre ktoré krajský súd zamietol návrh na obnovu konania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza doplňujúce dôvody. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je v zásade v konaniach
5. časti O.s.p. neprípustná. Opravný prostriedok (t.j. aj obnova konania) je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Tak je tomu napríklad v ustanovení § 250ja ods. 1 a ods. 5 O.s.p. alebo v ustanovení § 250s. Vzhľadom k tomu, že piata časť O.s.p. je špeciálnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej (prvej, tretej a štvrtej) časti O.s.p., ustanovenia piatej časti sa použijú prioritne, a v prípade, ak niečo nie je upravené, použijú sa subsidiárne ustanovenia všeobecnej (prvej, tretej a štvrtej) časti O.s.p.. Platí teda známe: „Lex specialis derogat legi generali“. V tretej hlave piatej časti nielenže nie je ustanovené, že obnova konania je prípustná, ale dokonca v ustanovení § 250s druhej vete O.s.p. je výslovne uvedené, že obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. Len pre ozrejmenie (netýka sa to uvedeného prípadu), v prípade rozsudkov súdu vydaných v tzv. „plnej jurisdikcii“ (v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p.), v ktorých môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, je v zmysle § 250ja ods. 5 prípustný opravný prostriedok
štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak. Ide teda o jediný prípad, kedy je možné v správnom súdnictve využiť mimoriadny opravný prostriedok. Takto potom vo veciach súkromnoprávnych sporov a ukladania sankcií je zásadne prípustné podať odvolanie, navrhnúť obnovu konania a dovolanie
štvrtej časti O.s.p., ak nie sú vylúčené ustanovením § 246c ods. 1 veta tretia a § 250ja ods. 6. K tvrdeniu navrhovateľov, že v zmysle čl. 46 Dohovoru by sa vnútroštátne súdy mali dôsledne riadiť Dohovorom, a pokiaľ jeho ustanovenia nie sú premietnuté do vnútroštátneho práva, je potrebné, aby súdy zaujali rozširujúci výklad k ustanoveniam zákonov, najmä k aplikácii ustanovenia § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p. na piatu časť O.s.p., najvyšší súd uvádza, že takýmto postupom by súdy nevyužívali extenzívny výklad, ale konali by nezákonne, resp. obchádzali by zákon, čo je v právnom štáte neprípustné. Výkladom relevantných ustanovení O.s.p. ako i právnym záverom krajského súdu o neprípustnosti obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku odvolací súd dospel k záveru, že takýto postup je v súlade so systematickými súvislosťami zákona ako i s jeho účelom. Namietnuté porušenie čl. 6 Dohovoru žalobcom úzko súvisí s právom na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 a nasl. Ústavy SR, pričom ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní; obsahom základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Preto odvolací súd
1 O.s.p. uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešný odporca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a navrhovatelia neboli úspešní. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.