2 písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. Xo 131/10-BP zo dňa
ustanovení § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon"). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 541,93 €. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že krajský súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa správne orgány nedostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobkyne. Krajský súd uviedol, že Správa katastra rozhodnutím č. X-l 136/10 zo dňa 29. septembra 2010 nevyhovela návrhu žalobkyne na výmaz rozostavaných bytov v predmetnom bytovom dome vedených na LV č. XXXX, v k.ú. X., z dôvodu, že zápisy vlastníckeho práva k rozostavaným bytom boli vykonané v súlade s listinami, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté v konaní o povolení vkladu. Návrh žalobkyne na opravu údajov v katastrálnom operáte smeroval najmä k odstráneniu nesúladu údajov o vlastníctve 36 rozostavaných bytov, ktoré sa mali nachádzať na predmetnom bytovom dome, so skutočnosťou, ktorá je taká, že žiadne rozostavané byty na tomto bytovom dome neexistujú a ani nikdy neexistovali.
pôvodnej zmluvy o nadstavbe, ktorú uzavrel vtedajší vlastník bytového domu - Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so stavebníkom - STAVMET, spol. s r.o., bol stavebník oprávnený nadstavať na predmetný bytový dom 10 bytov, pričom toto právo bolo zapísané na príslušný LV do poznámky. S takouto ťarchou nadobudli byty ich dovtedajší nájomcovia (vrátane žalobkyne) do svojho vlastníctva, ktoré bolo zapísané na LV č. XXXX, k.ú. X..
krajského súdudu niet sporu o tom, že v čase zápisu uvedených skutočností do katastra nehnuteľnosti právna úprava nepoznala pojem „rozostavaný byt", ktorý bol do katastrálneho zákona zavedený až novelou vykonanou zákonom č. 173/2004 Z. z. súčinnosťou od
názoru krajského súdu žalobkyňa správne namietala, že najneskôr v čase vkladového konania vedeného pod č. V-27617/09 právna úprava zaväzovala účastníka konania doložiť k návrhu na vklad vlastníckeho práva k rozostavanému bytu aj znalecký posudok o stupni rozostavanosti, pričom správa katastra bola povinná túto okolnosť skúmať. Najneskôr v konaní o oprave chýb sa správa katastra musela dozvedieť, že v skutočnosti žiadne rozostavané byty na predmetnom bytovom dome neexistujú a údajný stavebník ani nepožiadal o vydanie stavebného povolenia na ich zhotovenie. Napriek tomu sa správne orgány oboch stupňov skutkovými tvrdeniami žalobkyne prakticky vôbec nezaoberali. Krajský súd ďalej konštatoval, že súčasťou práva na spravodlivý proces je právo účastníka konania na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom konania. Správny orgán je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a napokon, ako vec po právnej stránke posúdil. Uvedené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia stanovuje Správny poriadok, ktorého právnemu režimu konanie
Katastrálneho zákona podlieha. V prípade, že uvedené náležitosti v odôvodnení rozhodnutia absentujú, je treba považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom týmto postupom sa účastníkovi konania odníma možnosť konať pred správnym orgánom, pričom tento postup je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správy katastra sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko dôvody rozhodnutí nedali žalobkyni odpoveď na jej skutkové i právne námietky a najmä nezodpovedali otázku, prečo je možné, aby na liste vlastníctve č. XXXX, k.ú. X. bolo bez doloženia znaleckého posudku o stupni rozostavanosti zapísané vlastníctvo k 36 rozostavaným bytom, ktorých zhotovenie nebolo predmetom žiadnej zmluvy o nadstavbe s vlastníkmi bytov, a najmä, ktoré v skutočnosti rozostavané nie sú a nikdy neboli. V tejto súvislosti považoval krajský súd za právne neudržateľný argument žalovaného, že k zmene počtu bytov došlo titulom zmeny projektovej dokumentácie, avšak pri zachovaní pôvodnej podlahovej plochy, pretože týmto spôsobom by bolo možné oprávnenia stavebníka a najmä predmet jeho vlastníctva meniť bez súhlasu druhej zmluvnej strany. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný. Trval na tom, že jeho rozhodnutie ako i rozhodnutie správy katastra boli riadne odôvodnené. Ďalej uviedol, že zákonodarca upravil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v § 59 a nasl. katastrálneho zákona presne a zrozumiteľne, a v tomto konaní správny orgán môže opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise dohôd, verejných a iných listín do katastrálneho operátu, pričom táto skutočnosť sa na základe prešetrenia nepreukázala, t.j. údaje v katastri nehnuteľností boli v súlade so zmluvami, ktoré tvorili prílohy návrhov na vklad v predmetných konaniach. Katastrálny úrad poukázal v rozhodnutí na to, že správa katastra nemôže v tomto katastrálnom konaní nad rámec stanovený zákonmi zrušiť zápis listín, alebo zasahovať do znenia zmlúv a dohôd a listín, ktoré boli zapísané do KN a de facto meniť predmet prevodu, alebo jeho časť, ale len opraviť chyby, ktoré vznikli pri zápise týchto dohôd do KN. Predmetom tohto konania nie je reštituovanie stavu údajov katastra pred zápisom vyššie uvedených rozhodnutí o povolení návrhov na vklad vlastníckeho práva. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že všetky vydané rozhodnutia sú právoplatnými rozhodnutiami, ktoré neboli právoplatne zrušené. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že návrhu žalobkyne na výmaz rozostavaných bytov a vlastníckeho práva k nim v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte
nebolo možné vyhovieť a zistený skutkový stav bol v súlade s výrokom rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný krajskému súdu vytýkal, že v rozsudku sa uvedeným meritom veci vôbec nezaoberal a vady skutkových zistení, o ktoré správne orgány oboch stupňov opierali svoje rozhodnutia (výrok) neskonštatoval. K požiadavke krajského súdu, aby správne orgány dôkladne vyhodnotili žiadosť žalobkyne a odôvodnili proces zápisu zmluvy o nadstavbe k bytom, ktoré boli pôvodne zapísané do poznámky na LV, žalovaný uviedol, že problematikou zápisu sa dostatočne zaoberal v napadnutom rozhodnutí, poukázal na zmenu katastrálneho zákona i nadväzujúcu zmenu zápisov bytov v katastri. Zápisy rozostavaných bytov vykonávané správami katastra formou poznámky v časti „Iné údaje" na listoch vlastníctva do novely katastrálneho zákona, boli len technickým realizovaním zápisov týchto bytov reagujúcim na množstvo vkladov práv vyplývajúcich zo zmlúv o nadstavbe bytov v bytových domoch, pričom takýto zápis na LV nebol upravený zákonom a ani iným všeobecne záväzným predpisom (bol len ustálenou praxou). Ani zápis bytov formou poznámky nebránil však stavebníkom bytov s ich nakladaním prípadne prevodmi práv a povinností zo zmlúv o nadstavbe. Súčasná právna úprava takúto formu zápisu poznámkou takisto nepripúšťa. Žalovaný znovu poukázal na to, že predmetom návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte bol výmaz rozostavaných bytov, nie technika alebo spôsob ich evidencie na konkrétnom LV, ktorá je de facto dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom. V rozhodnutí žalovaného uvedené prešetrenie zápisov rozostavaných bytov nie je skutkovým zistením, o ktoré správny orgán opiera svoje rozhodnutie (výrok). Žalovaný zdôraznil, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (č. Xo 131/10-BP zo dňa 26. januára 2011), resp. rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z hľadiska, či bolo možné návrhu účastníčky konania
katastrálneho zákona vyhovieť. Rozhodnutie o povolení vkladu napadnutému rozhodnutiu žalovaného nepredchádza (ani obsahovo), nebolo predmetom súdneho prieskumu a navyše bolo dotknuté ďalšími právnymi zmenami. K oprave chyby v katastrálnom operáte v tomto konaní môže dôjsť, len, ak chyba spočíva v rozpore s verejnou listinou, inou listinou predloženou na zápis, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, pričom rozpor nemôže spočívať v rozdielnom právnom názore na interpretáciu právneho predpisu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž-o-KS/109/2006 zo dňa 31. júla 2007). Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002,
ktorého dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Takisto v prípade napadnutého rozhodnutia katastrálneho úradu, je možné skonštatovať, že nové rozhodnutie vo veci návrhu žalobkyne s opisom techniky zápisu bytov nemôže privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre tohto účastníka konania. Žalovaný na záver uviedol, že medzi namietanou nezákonnosťou v rozsudku súdu (dôsledkami vyhovenia žalobe) a zrušením napadnutého rozhodnutia musí existovať vzťah určitej proporcionality. K zrušeniu rozhodnutia by mal súd pristúpiť najmä vtedy, ak by zistil, že k porušeniu zákona došlo v nezanedbateľnej miere a s intenzitou spochybňujúcou zákonnosť správneho konania a rozhodovania ako celku, (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 7A 85/2001-43, obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 122/2003.) Z rozsudku krajského súdu však takáto miera závažného pochybenia spochybňujúca postup a samotné rozhodnutie žalovaného ako celku vôbec nevyplýva a nebola preukázaná. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť. III. Stručné zhrnutie vyjadrenia žalobkyne K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa s tým, že navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že svojim návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte sa domáhala zosúladenia skutkového stavu s právnym, nakoľko kataster nehnuteľností eviduje na LV č. XXXX, k.ú. X., nehnuteľnosti (36 rozostavaných bytov), ktoré nikdy neexistovali a ani neexistujú. Obrana žalovaného spočívala
žalobkyne v nečinnosti, v zbavení sa povinnosti skúmať skutkové a právne skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na riadnej evidencii katastra nehnuteľností. Ohľadne pravdivosti údajov týkajúcich sa rozostavaných bytov, žalované správne orgány postupovali v konaní výlučne formálne, bez akejkoľvek snahy zistiť skutočný stav veci a vykonať potrebnú nápravu. Žalobkyňa odvolacie dôvody žalovaného nepovažovala za dôvodné a relevantné. Krajský súd sa
jej názoru vyjadril k všetkým rozhodným skutočnostiam vzniknutého stavu, jasne a presne vyjadril, v čom vidí pochybenie na strane žalovaného, a akým spôsobom má dôjsť k jeho náprave. Z postupu žalovaného
žalobkyne vyplynula evidentná snaha prezentovať jej zámer dosiahnuť prostredníctvom opravy chyby v katastrálnom operáte zrušenie vlastníckeho práva spoločnosti INTERSET Bratislava, s.r.o., prípadne p. W. B., viažucich sa k rozostavaným bytom. Ide o záver nesprávny. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaným orgánom vytýkali to, že sa nevysporiadali ani nezistili skutočný stav veci, nepreskúmali namietané chyby v údajoch katastra, k rozsahu údajnej rozostavanosti bytov, k otázke dôvodnosti zmeny zápisu práv k nehnuteľnostiam z poznámky, ktorá má výlučne informatívny účinok, a teda nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam na zápis práv vkladom, či existencii/neexistencii predmetného znaleckého posudku sa nevyjadrili vôbec, prípadne len okrajovo. Preto ich postup označila za nezákonný. IV. Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Správe katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu bola predložená žiadosť žalobkyne o opravu údajov v katastrálnom operáte
ustanovení § 59 a nasl. katastrálneho zákona s tým, že došlo k porušeniu vlastníckych práv žalobkyne, ktorá je vlastníčkou bytu č. X na X.posch., ul. E., č. vchodu XX, a to postupom správy katastra vo veci zápisov rozostavaných bytov v bytovom dome E. ul. č. XX - XX v I. (LV č. XXXX, k.ú. X.), a to na základe zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností povolenej správou katastra V-21617/09 zo dňa
žalovaného vyplynulo, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad č. V-6288/99 právna úprava nepoznala pojem „rozostavaný byt", a zároveň katastrálny zákon ako osobitný predpis v tom čase explicitne neustanovoval náležitosti, t.j. listiny potrebné na zápis rozostavaných bytov a nebytových priestorov do katastra. Preto žalovaný odvolacie dôvody žalobkyne, že bol povolením návrhu na vklad č. V-6288/99 zo dňa
O.s.p., (návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby) sa vyznačí až na základe návrhu oprávnenej osoby, ktorá priloží kópiu žalobného návrhu s vyznačenou pečiatkou príslušného súdu potvrdzujúcou prijatie takéhoto návrhu na súde. VI. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p."). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania bolo dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy písm. e/ sa zrušujú správy katastra. Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základy žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
3 pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu prihliadne súd len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu
ustanovení § 59 katastrálneho zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správy katastra, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stuňa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplynulo, že správa katastra rozhodnutím č. V-27617/09 zo dňa
návrhu žalobkyne vo výmaze zápisu rozostavaných bytov. Odvolací súd zdôrazňuje, že správa katastra môže opraviť chybu v katastrálnom operáte len v prípadoch taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé, že žiadna z uvedených situácií vymenovaných v ustanovení § 59 ods. 1 katastrálneho zákona nenastala. Údaje, ktoré správa katastra zapísala pod V-27617/09 zo dňa
1 OSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni pre neúspech v tomto konaní odvolací súd náhradu trov nepriznal. Žalovanému zákon (§ 250k ods. 1 O.s.p.) priznanie trov konania neumožňuje. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.