1 vety prvej OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd zistil, že žalovaná rozhodnutím z 19. apríla 2013 číslo 63/2013 uložila žalobcovi pokutu vo výške 250 € pre porušenie všeobecného záväzného nariadenia Obce Suchá Hora č. 1/2006 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Obce Suchá Hora. Právna úprava preskúmania správnych rozhodnutí, najmä rozhodnutí sankčnej povahy je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Uviedol, že na preskúmanie rozhodnutia je povolaný zásadne správny orgán druhého stupňa a to ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí príslušný úsek štátnej správy, pre úsek živnostenského podnikania (§ 4 ods. 4 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). O odvolaní proti rozhodnutiu obce o uložení pokuty za správny delikt pre porušenie § 13 ods. 9 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) patrí do právomoci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa vec neprávne právne posúdil. Namietal, že pri podaní opravného prostriedku postupoval
poučenia, ktoré žalovaná uviedla v preskúmavanom rozhodnutí,
ktorého s odkazom na § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. mohol opravný prostriedok podať na Krajský súd v Žiline alebo na Obecný úrad v Suchej Hore. Mal za to, že žalovaná neprávnym poučením zavinila zastavenie konania. Žiadal, aby odvolací súd výrok uznesenia v napadnutej časti
OSP zmenil a priznal mu náhradu trov konania v sume 275,94 €, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci a to z prevzatia a prípravy zastúpenia a zo spísania opravného prostriedku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa sčasti týkajúcej sa náhrady trov konania nie je možné vyhovieť.
1 OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie
2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania
pomeru úspechu vo veci, ktorá je vyjadrená v § 142 OSP. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. d/ OSP sa uplatňuje bez akéhokoľvek zohľadnenia ústavného princípu rovnosti subjektov občianskeho súdneho konania, ktorého rešpektovanie je základnou požiadavkou ústavnosti postupu občianskoprávneho súdu. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa teda hodnotí iba
procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvej vety. Žalobca sa dožaduje priznať náhradu trov konania
2 OSP. Zo spisov vyplýva, že žalobca podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovanej z
piatej časti OSP podaním zo 4. mája 2013 postúpila Krajskému súdu Košice. Krajský súd dospel k záveru, že nemá právomoc preskúmať zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto z dôvodu neodstrániteľného nedostatku konania
1 OSP v spojení s § 246c OSP konanie zastavil. Z uvedeného vyplýva, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalovaná tým, že postúpila opravný prostriedok podaný žalobcom na krajský súd, ktorý nemal právomoc preskúmať jeho zákonnosť. Žalovaná by preto
2 vety prvej OSP mala mať povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy konania, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobcovi v súdnom konaní žiadne trovy nevznikli. Žalobcom vymenované trovy za právne zastupovanie vznikli v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 31 správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, keď žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Preto preskúmavané uznesenie
OSP potvrdil.
1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.