b/ s § 102 ods.2, zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisoch, ktorú právnu úpravu citoval. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že obec Dvorníky prvostupňovým rozhodnutím s okamžitou platnosťou zastavila žalobcom stavebné práce na stavbe oplotenia na pozemkoch parc. č. 333/1 a 333/2 v kat. úz. V. s odôvodnením že stavba oplotenia je umiestnená na hranici pozemkov parc. č. 333/1, 333/2, 334/1 a 334/2 a doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté v súdnom spore vedenom medzi žalobcami a ich susedom N., aká je skutočná hranica týchto parciel; na základe odvolania žalobcov proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil; z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný dospel k záveru že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení stavebných prác je odôvodnené, keďže stavebný úrad bol upovedomený o prebiehajúcom spore o hranicu pozemkov medzi žalobcami a N., súčasne žalovaný poukázal na to, že žalobcom bola zaslaná výzva na zastavenie stavebných prác dňa 27.4.2012 a následne aj ústna výzva dňa 2.5.2012 a aj napriek tomu žalobcovia pokračovali v prácach na stavbe oplotenia. Krajský súd poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval, považoval námietky žalobcov vznesené v žalobe za nedôvodné. Vo vzťahu k námietke dvojinštančnosti správneho konania uviedol, že rovnako ako v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia je vymedzený dôvod zastavenia stavebných prác na stavbe oplotenia na pozemkoch parc. č. 333/1 a 333/2 k. ú. V. a to skutočnosť, že doposielať nebolo právoplatne rozhodnuté o hraniciach týchto pozemkov s pozemkami parc. č. 334/1 a 334/2 vo vlastníctve N., ktorý je susedom žalobcov. Považoval za nesporne preukázané, že stavebný úrad mal v čase rozhodovania vedomosť o tom, že predmetný spor je riešený v súdnom konaní na Okresnom súde v Piešťanoch. Ďalej uviedol, že, keďže stavebníci nereagovali na výzvy obce na zastavenie stavebných prác zo dňa 27.4.2012 a 2.5.2012 a ďalej uskutočňovali stavebné práce, vydal stavebný úrad rozhodnutie, ktorým s okamžitou platnosťou zastavil stavebné práce na stavbe oplotenia žalobcov, poukazom na to, že zákon neurčuje formu výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu, avšak musí z nej byť zrejmé, čo tento orgán od stavebníka žiada, považujúc predmetné výzvy za dostatočné. Krajský súd konštatoval, že ak správny orgán v druhostupňovom rozhodnutí uvádza aj iné skutočnosti ako tie, ktoré sa nachádzajú v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia nie je to porušenie zásady dvojinštančnosti, pretože v správnom konaní prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok a je postačujúce, aby druhostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami, ktoré účastník správneho konania uviedol v odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Podľa názoru krajského súdu nemožno rozhodnutie žalovaného považovať za zmätočné, ak doplnil vo svojom odôvodnení určité okolnosti za účelom skutkového odôvodnenia postupu správnych orgánov. Krajský súd dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu v tom smere, že druhostupňové rozhodnutie je zmätočné, keď sa v ňom uvádza iný dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu stavebných prác okrem dôvodu neukončenia spomínaného súdneho sporu a to dôvod, že žalobcovia neohlásili riadne stavbu na príslušnom stavebnom úrade, je nedôvodné, keďže z obsahu druhostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva že rozhodujúcim dôvodom na zastavenie stavebných prác bola práve tá skutočnosť, že medzi žalobcom a ich susedom N. nie je ukončený súdny spor o hranicu pozemku, majúc za to, že v rozhodnutí žalovaného nie je uvedený ako dôvod porušenie ohlasovacej povinnosti žalobcov, poukazom na to, že v tomto rozhodnutí je len uvedené, že starosta obce ako zamestnanec stavebného úradu môže prísť skontrolovať, či sa stavba realizuje v zmysle ohlásenia, teda v danom prípade druhostupňový správny orgán nespochybnil vykonanie ohlásenia stavby zo strany stavebníkov alebo rozhodnutia, ale len konštatuje, že prvostupňový správny orgán vykonal kontrolu v zmysle § 98 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona. Záverom krajský súd poukázal na to, že rozhodnutím o zastavení stavebných prác, vydanom v správnom konaní, správne orgány žiadnym spôsobom nezasahovali do sporu o určenie vlastníctva susediacich pozemkov, tak ako to žalobcovia tvrdili v žalobe, pretože správne orgány nevyslovili vo svojom rozhodnutí, kto je vlastníkom sporných parciel resp. nevymedzili ich hranice. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Neúspešným žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel, prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadali náhradu trov konania. Z dôvodov písomného odvolania vyplýva že žalobcovia svoje odvolanie odôvodňovali v zmysle § 205 ods.2, písm. a/ O.s.p.
f/ O.s.p.) ako aj z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.. Žalobcovia trvali na dôvodoch, ktoré uviedli v žalobe. Vyslovili názor, že tak prvostupňový správny orgán ako aj odvolací správny orgán sa v správnom konaní vecou náležite nezaoberali, keď neprihliadli na skutkové okolnosti, ktoré v správnom konaní namietali. Namietali, že súd prvého stupňa nesprávne a nedostatočne sa vysporiadal so žalobnými námietkami, čím im odňal možnosť konať pred súdom. Vytýkali súdu prvého stupňa, že sa predovšetkým náležite nezaoberal a nevysporiadal s ich námietkou uvedenou pod článkom IV. bod 3 žaloby, považujúc túto námietku za zásadnú. Vyslovili názor, že pokiaľ by sa súd prvého stupňa ňou zaoberal, musel by žalobe vyhovieť. Poukázali na to, že navrhovatelia na absenciu právomoci správneho orgánu poukázali už v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Tvrdili, že pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku sa nevyporiadal s týmto dôvodom žaloby, porušil ich právo na spravodlivý súdny proces, garantovaný ústavou a Európskym dohovorom pre ľudské práva. Tvrdili, že v rámci daného žalobného dôvodu uvádzali, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že medzi nimi a susedom pánom K. je sporná vlastnícka hranica medzi ich susediacimi pozemkami, na ktorých je plot, ku ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj, že táto skutočnosť sa rieši ako predbežná otázka v konaní pred Okresným súdom Piešťany 7C 28/2009, teda dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je občianskoprávny spor medzi vlastníkmi susediacich pozemkov o priebeh hranice, pričom správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie v rámci kompetencie štátneho stavebného dozoru, poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 102 ods.2
Dôvodili, že štátny stavebný dohľad žiadnu právomoc zastaviť stavbu nemal. Žalobcovia sa ďalej nestotožnili s právnymi závermi krajského súdu uvádzanými v napádanom rozsudku ohľadne porušenia dvojinštančnosti správneho konania. Tvrdili, že pokiaľ je ich právom právo podať odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu, tak majú právo v rámci odvolania napádať všetky zásadné skutočnosti, ktorými správny orgán dôvodí svoj rozhodnutie, pričom z rozsahu a obsahu podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v porovnaní so žalobou, ale vidieť, že k mnohým podstatným skutočnostiam mali navrhovatelia možnosť vyjadriť sa až v žalobe, čím bola porušená zásada dvojinštančnosti konania a právo navrhovateľov podať odvolanie v zmysle správneho poriadku. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili a odvolací návrh nepodali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcov (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. boli s účinnosťou od
na strane žalovaného pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodne označeného žalovaného, ktorým je okresný úrad. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia pôvodne označeného žalovaného správneho orgánu - Krajského stavebného úradu v Trnave, č. KSÚ-OSP-2012/00577/Gi zo dňa 22. júna 2012, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci mu na ďalšie konanie. Krajský stavebný úrad v Trnave rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2012/00577/Gi zo dňa 22. júna 2012 odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil rozhodnutie Obce Dvorníky č. A/269/2012 zo dňa 2. mája 2012. Obce Dvorníky č. A/269/2012 zo dňa 2. mája 2012 s okamžitou platnosťou zastavil stavebníkovi E. s manželkou A., bytom V. (žalobcom) všetky stavebné práce na stavbe oplotenia na pozemkoch parc. č. 333/1 a 333/2 v obci Dvorníky, k. ú. V., Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o povinnosti žalobcov zastaviť stavebné práce na stavbe oplotenia v zmysle stavebného zákona postupom podľa správneho poriadku. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 O.s.p). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods.2 O.s.p.). Podľa § 98 ods.1, 2 stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či
a/ a s § 99 písm. b/ stavebného zákona. Odvolací súd taktiež nesúhlasil s argumentáciou odvolateľov - žalobcov, uvedenou v ich odvolaní, ktorou namietali, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal s ich námietkami týkajúcimi sa dvojinštančnosti správneho konania. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu - Obce Dvorníky preskúmal náležite v rozsahu odvolacích námietok a podal k nim dostatočnú odpoveď, vychádzajúc z podstaty predmetu prvostupňového rozhodnutia, pričom ani nijak nezasiahol do občianskoprávneho sporu stavebníkov a ich susedov o vlastnícku hranicu. Z uvedených dôvodov odvolací súd po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a procesného postupu mu predchádzajúceho konštatuje, že záver, ktorý stavebný úrad v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný v druhostupňovom správnom rozhodnutí ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobcov, že postupom súdu prvého stupňa im bola odňatá možnosť konať pred súdom (zmysle § 205 ods. 2, písm. a/ O.s.p.
f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, písm. f/ O.s.p.), a preto na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd považoval námietky žalobcov uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť ich odvolacieho návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.
a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p
1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcom, ktorí nemali úspech vo veci, náhradu trov tohto konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.