názoru krajského súdu, vzhľadom k tomu, že právna úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote umožňuje skončenie tohto pomeru za rovnakých podmienok, t. j. z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu ako zo strany služobného úradu, tak aj zo strany štátneho zamestnanca, a tým je zachovaná zásada rovnosti šancí oboch strán štátnozamestnaneckého pomeru, sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že v jej prípade došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky, pretože nemá účinné právne nástroje na bránenie sa proti tomuto postupu správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za skutkovo a právne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú
1 O.s.p. zamietol. Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil
1 O.s.p., neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa stotožnil v celom rozsahu s dôvodmi žalovaného. Namietala, že súd prvého stupňa ako aj žalované správne orgány oboch stupňov nesprávne vykonali výklad ustanovení zákona o štátnej službe. Rozsudok súdu prvého stupňa považovala za nesprávny a nezákonný, pretože súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal s námietkami, ktoré predkladala už v odvolacom správnom konaní. Poukázala na to, že rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru 1Sžo/64/2007 3 jej bolo doručené tri mesiace potom, ako sa mal tento pomer skončiť a súčasne, že nemožno považovať za platné predchádzajúce prerokovanie návrhu o skončení tohto pomeru, pretože záznam o prerokovaní tohto návrhu zo dňa 16.11.2005 podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená konať za odborový orgán. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové dôvody a nepoukazovala na žiadne zákonné ustanovenia, ktoré by boli porušené a jej odvolanie vychádza len z jej nesúhlasu s rozsudkom krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty; ak štátny zamestnanec požiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, vedúci úradu vydá rozhodnutie do troch dní od oznámenia skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátnym zamestnancom, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v oznámení, najskôr však dňom jeho doručenia štátnemu zamestnancovi.
1, písm. a/, b/ zákona o štátnej službe služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
tohto zákona alebo na základe služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný 1Sžo/64/2007 4 len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutkový stav správne a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto ich rozhodnutia treba považovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p.. Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že rozhodnutím vedúceho služobného úradu ÚP v T zo dňa 16.11.2005 č. OSU 13451-001/2005 bol skončený štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou v skúšobnej dobe
Rozhodnutie jej bolo doručované na osobnom úrade služobného úradu v T dňa 21.11.2005 za účasti riaditeľa odboru sociálnych veci a rodiny a vedúcej osobného úradu, kde ho žalobkyňa odmietla prevziať, o čom bol spísaný služobným úradom záznam. Návrh o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote bol dňa 16.11.2005 prejednaný so Z za účasti Mgr. K D. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutia žalovaný Ústredie práca, sociálnych vecí a rodiny V B rozhodnutím zo dňa 29.3.2006 č. 11576/2005-GR napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že
2 a § 73 ods. 1, písm. i) zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer žalobkyne, štátnej zamestnankyne Ú v T, vykonávajúcej štátnu službu v prípravnej štátnej službe, vo funkcii samostatný radca v odbore štátnej služby 2.11 Práca, inšpekcia práce, sociálnych veci a rodiny sa končí v skúšobnej lehote dňom 16.1.2006 bez uvedenia dôvodu. Žalobkyňa v zákonnej lehote podala žalobu na súd, žiadajúc rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasila so skončením štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote bez dôvodu. Namietala nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu s poukazom na priebeh výberového konania, na základe ktorého jej vznikol štátnozamestnanecký pomer. Uviedla, že týmto rozhodnutím došlo v jej prípade k zneužitiu ustanovenia § 42 zákona o štátnej službe v konaní. Poukázala na porušenie jej ústavného práva v zmysle čl. 12 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa v rozsahu žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného náležite a v dôvodoch svojho rozsudku sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. Zákonné podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote sú ustanovené v právnej norme § 42 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorej vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a štátnozamestnanecký pomer sa nesmie skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty. Predpokladom skončenia tohto pomeru aj tomto prípade je 1Sžo/64/2007 5 prerokovanie návrhu na skončenie štátnozametnaneckého pomeru s príslušným odborovým zväzom
1, písm. a/, b/ zákona o štátnej službe. Zo skutkových okolností v danej veci bolo preukázané, že služobný úrad žalobkyne skončil s ňou štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej trojmesačnej lehote bez uvedenia dôvodu
zákona o štátnej službe, rozhodnutie o skončení tohto pomeru jej bolo doručené, pretože napriek tomu, že rozhodnutie odmietla prevziať na osobnom úrade dňa 21.11.2005, v zmysle § 141 ods. 4 zákona o štátnej službe nastali účinky jeho doručenia, ako aj, že návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bol prerokovaný so závodným výborom S pri Ú T
1, písm. a/, b/. Štátnozamestnanecký pomer bol so žalobkyňou skončený v súlade s právnymi normami zákona o štátnej službe. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní, rozsahom ktorého bol odvolací súd viazaný, namietala, že rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru jej bolo doručené tri mesiace potom, ako sa mal tento pomer skončiť a súčasne, že nemožno považovať za platné predchádzajúce prerokovanie návrhu o skončení tohto pomeru, pretože záznam o prerokovaní tohto návrhu zo dňa 16.11.2005 podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená konať za odborový orgán, odvolací súd nemohol na jej námietky prihliadnuť. Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru jej bolo doručené dňa 21.11.2005 na osobnom úrade služobného úradu, pretože účinky jeho doručenia nastali napriek tomu, že ho odmietla prevziať v zmysle § 141 ods. 4 zákona o štátnej službe. Návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 16.11.2005. Správnosť tvrdení žalobkyne, že zápisnicu podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená konať v mene odborového orgánu, v konaní nebolo preukázané, pretože v zmysle § 118 ods. 1, písm. b/ zákona o štátnej službe vyplýva, že služobný úrad je povinný umožniť príslušnému odborovému orgánu účasť jedného člena s poradným hlasom vo výberovej komisii, v kvalifikačnej komisii, v disciplinárnej komisii a v poradných orgánoch zriaďovaných vedúcim služobného úradu
tohto zákona alebo na základe služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ Mgr. K D bol vyslaný na zasadnutie dňa 16.11.2005 za odborový orgán, kde bol prerokovaný návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, bol osobou oprávnenou konať a podpisovať zápisnicu o priebehu konania v mene odborového orgánu. Z uvedených dôvodov pokiaľ Krajský súd v T žalobu zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne,
názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom o štátnej službe a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
v spojení s § 219 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.