potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 7. decembra 2011 č. k. 8Co 171/2011-321 na základe podnetu odporcu podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal zrušiť uvedené rozhodnutia a vec vrátiť Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté súdne rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci § 243e ods. 1 OSP
ust. §.243f ods. 1 písm. c) OSP). Podľa názoru generálneho prokurátora súdy správne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdili, tým, že súdy poskytli navrhovateľke ochranu proti neoprávneným zásahom odporcu z titulu jej spoluvlastníckeho práva za analogického použitia ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Nie je vylúčená existencia práva prechodu navrhovateľky k svojmu pozemku po prístupovej ceste v trase, ktorú označila, nie však titulom spoluvlastníctva, nakoľko nie je podielovou spoluvlastníckou pozemkov, cez ktoré prístupová cesta vedie. Ďalej namietal, že odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, ako okresný súd dospel k opačnému záveru ako znalec Ing. Jozef Miartuš, keďže svoje rozhodnutie založil na jeho znaleckom posudku a na ktorý výslovne odkazuje. Úplne v rozpore s výslovne uvedenými závermi tohto posudku však súd tvrdí, že parcely V. sú totožné s parcelou V. Znalec vo vyjadrení k námietkam z 18. júna 2009 (č.l. 174) výslovne uviedol, že z parcely č. XXXX bola časť odobratá a N. nemá právne s časťou parcely V. nič spoločné. , Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že právny názor súdov obsiahnutý v rozsudkoch vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a teda nie sú v rozpore so zákonom, preto navrhuje aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol a priznal jej trovy konania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2
1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný. Rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie (výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umožniť kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.
Odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov nezodpovedajú uvedeným ustanoveniam, keďže súdy sa v dôvodoch rozhodnutia nevyporiadali s rozhodujúcimi skutočnosťami. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na názor generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutia súdov v danej veci vyznievajú arbitrárne, pretože na jednej strane súdy považovali za nepochybné, že právny predchodca žalobkyne Jozef Bednarčík bol bratom Márie Gimerovej, rodenej Bednarčíkovej, ktorej právni nástupcovia s poukazom na zápis v spomínanej pozemnoknižnej zápisnici vykonávali následne prevody a prechody vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a na druhej strane spochybňovali existenciu jeho spoluvlastníckeho podielu k tejto nehnuteľnosti. Okresný súd Čadca svoje rozhodnutie založil na znaleckom posudku Ing. Miartuša, na ktorý výslovne odkazuje v úplnom v rozpore s výslovne uvedenými závermi tohto posudku však tvrdí, že parcely KN C S. a č. XXXX/X sú totožné s parcelou KN E S. Takýto záver skutkového stavu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že trasa prístupovej cesty, tak ako ju označili navrhovatelia, vedie cez parcely KN C S. Právne vzťahy k týmto pozemkom nie sú evidované na listoch vlastníctva. V danom prípade právny stav vyplýva z registra E, ktorý bol vytvorený pre dané katastrálne územie ROEP-om.Časť parciel KNC č. XXXX/X a XXXX/X. je vedená v KN E registri na parcele KN E S., ktorá je vedená na LV S.. Tento list vlastníctva je súčasťou spisu ako príloha č. 6 znaleckého posudku na č.
vyjadrením znalca k námietkam účastníkov je však v tomto smere jednoznačný. Okresný súd Čadca však tento rozpor v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom nevysvetlil a jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. Nejde pritom o hodnotenie dôkazov, konkrétne predmetného znaleckého posudku, ale o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento rozpor neodstránil ani odvolací súd. Z odôvodnení rozhodnutí odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa je vyššie uvedené zrejmé, že nespĺňajú náležitosti odôvodnení rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. a rovnako požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Závery súdov oboch stupňov o skutkovom stave nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čo je tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p.
1 písm. b/ O.s.p. keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozsudky zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.
Vzhľadom na dôvod zrušenia týchto rozhodnutí neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že zrušené rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.