1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR č. 7610/2009/52-RK zo dňa 21.12.2011, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie č. 7610/2009/52 zo dňa 11.03.2011 tak, že žalobca bol
6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.) vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Zmena prvostupňového rozhodnutia sa týkala formálnej stránky výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže došlo k zmene názvu znaleckého odboru, v rámci ktorého žalobca vykonával svoju znaleckú činnosť. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca bol riadne pozvaný na dva termíny odbornej skúšky, pričom sa z obidvoch ospravedlnil pre náhle zhoršenie zdravotného stavu a vždy len niekoľko dní pred samotným termínom skúšky. Tieto subjektívne dôvody boli pričítané na ťarchu žalobcu. Druhostupňový správny orgán sa zaoberal aj samotnou podstatou neúčasti žalobcu na skúškach a vyslovil názor o účelovosti oboch tvrdených práceneschopnostiach žalobcu, s cieľom vyhnúť sa vykonaniu odbornej skúšky. Terajšie vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nepredstavuje trvalú prekážku pre opätovný zápis žalobcu do tohto zoznamu, pretože prekážka
1 písm. i/ zákona č. 382/2004 Z.z. sa vzťahuje len na vyčiarknutie uložené ako disciplinárne opatrenie
3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. a žalobca tak kedykoľvek môže podať žiadosť o zápis, ktorému bude samozrejme predchádzať, splnenie všetkých zákonných predpokladov. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/20/12-58 zo dňa 16.01.2013 a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca úvodom zhrnul skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí, s ktorým sa však žalobca nestotožnil. Žalovaný je subjektom verejného práva vykonávajúceho právomoc štátneho orgánu, ktorý je povinný postupovať
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava). Právny názor súdu, ktorým dôvodí, že lehota stanovená právnym predpisom nebola prepadná, ale skôr poriadková a táto nebráni kedykoľvek žalovanému uplatniť právo vyčiarknuť žalobcu zo zoznamu
4 zákona č. 382/2004 Z.z. je nesprávnym názorom, nalomujúcim princípy právnej istoty plynúce z ustanovenia čl. 152 ods. 4 ústavy. Rovnako za porušenie zásady proporcionality považuje žalobca názor súdu k otázke plynúcich lehôt. Žalobca poukázal na skutočnosť, že stanovenie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých v jednotlivých predpisoch materiálneho práva je významná najmä pre posúdenie, či určité bolo uplatnené riadne a včas. Pokiaľ žalovaný, vedomý si povinností zodpovedajúcich pri uplatnení tzv. prechodných ustanovení právneho predpisu, ktoré zákonodarca premietol do obsahu právnej normy, neuplatnil v zákonom stanovenej lehote, právo zakladajúce právomoc správneho orgánu aplikovaním ustanovenia § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., pomocou ktorého (nad zákonom limitujúci čas) na rozdiel od kvalifikovaných dôvodov daných v ustanovení § 8 zákona č. 382/2004 Z.z. mohol uplatniť právo vyčiarknutia znalca zo zoznamu a ak v takto stanovenej lehote neurobil, potom právo správneho orgánu uplatniť mimoriadny postup, na základe ktorého by malo dôjsť k vyčiarknutiu, zaniklo. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty mohol správny orgán postupovať už len aplikáciou kvalifikovaných dôvodov
382/2004 Z.z. a nie
prechodného ustanovenia § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Nesplnenie povinnosti znalca, umožňovalo správnemu orgánu včas uplatniť právo na aplikáciu ustanovenia § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Vyčiarknutie zo zoznamu znalcov má povahu sankčného opatrenia s dopadom na samotnú podstatu činnosti znalca. Žalobca si splnil zákonom stanovené povinnosti
1 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., keď absolvoval skúšky z odborného minima dňa 16.03.2007. Následne si žalobca podal prihlášku na odbornú skúšku
3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 490/2004 Z.z.) na konkrétny dátum 28.06.2007, kedy bola naplánovaná odborná skúška aj pre ostatných znalcov z odboru písmoznalectvo, avšak žalovaný žalobcovi neumožnil vykonanie tejto skúšky. Žalobca v závere svojho odvolania poukázal ešte na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na ustanovenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dňa 24.09.2013 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) doručené doplnenie odvolania žalobcu, v ktorom uviedol, že písomnú prihlášku podal riadne a včas na ministerstvo, pričom od prihlásenia sa na skúšku zo dňa 18.06.2007 do 31.08.2008 nebola žalobcovi zaslaná žiadna pozvánka na vykonanie potrebnej skúšky. Žalobca sa po úspešnom absolvovaní skúšky z odborného minima prihlásil na odbornú skúšku, ktorá sa pre väčšinu písmoznalcov mala konať dňa 28.06.2007, avšak namiesto pozvánky bolo žalobcovi doručené, že žiadosť žalobcu je evidovaná a bude mu určený nový termín konania. Následne žalobca čakal na nový termín konania skúšky a na vykonanie odbornej skúšky bol pozvaný až dňa 26.04.2010 a následne 16.05.2011, ktorých sa žalobca z dôvodu práceneschopnosti zúčastniť nemohol. Dňa 20.05.2011 požiadal žalobca o nový termín vykonania skúšky, pričom žalovaný mu zaslal odpoveď, že žiadosť eviduje a určí nový termín skúšky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len Ministerstvo spravodlivosti SR) tak svojím postupom neumožnilo žalobcovi v zákonom stanovenej lehote, do 31.08.2007 vykonať odbornú skúšku. Nemožno prikladať na ťarchu žalobcu, ktorý sa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nemohol zúčastniť predmetných termínov skúšky a sankcionovať ho za to. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.03.2011 si žalobca prevzal dňa 30.05.2011, čiže po termíne odbornej skúšky, ktorá sa mala konať dňa 16.05.
tohto zákona. Žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov dňa 18.01.2007, čo však bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/175/07-51 zo dňa 01.04.
6 zákona č. 382/2004 Z.z. vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov z dôvodu, že nevykonal odbornú skúšku znalca z predmetného odboru a nesplnenie tejto povinnosti, vyplývajúcej z § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalcom malo za následok vznik povinnosti Ministerstva spravodlivosti SR rozhodnúť o jeho vyčiarknutí do 31.08.2009. Rozhodnutím ministersky spravodlivosti č. 7610/2009/52-RK zo dňa 21.12.2011 bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie č. 7610/2009/52 zo dňa 11.03.2011, avšak len z formálnej stránky, týkajúcej sa zmeny názvu znaleckého odboru.
1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci a tlmočníci, ktorí sú vymenovaní ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ústavy a iné pracoviská zapísané v zozname
doterajších predpisov, sa považujú za znalcov - fyzické osoby, znalecké organizácie alebo tlmočníkov
tohto zákona.
3 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci - fyzické osoby, znalecké organizácie, tlmočníci a prekladatelia
odsekov 1 a 2 sú povinní ministerstvu
tohto zákona.
4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci, tlmočníci a prekladatelia
odsekov 1 a 2, ktorí do 31. augusta 2007 nepreukázali splnenie podmienky
3 písm. b/ sú povinní preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky
tohto zákona do 31. augusta 2008.
5 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci, tlmočníci a prekladatelia
odsekov 1 a 2, ktorí majú záujem absolvovať odbornú skúšku
tohto zákona, musia na účely preukázania splnenia podmienky odbornej skúšky
odseku 4 podať prihlášku na odbornú skúšku najneskôr do 31. decembra 2007; na neskôr podané prihlášky sa neprihliada.
6 zákona č. 382/2004 Z.z. Ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znalca - fyzickej osoby, znaleckej organizácie, tlmočníka alebo prekladateľa
odsekov 1 a 2 zo zoznamu najneskôr do
najvyššieho súdu nie je možné administratívne rozhodnutie zo dňa 27.08.2009 považovať za prekážku veci rozhodnutej k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 11.03.2011, keďže žalobca v prvom prípade nemal reálnu možnosť odbornú skúšku absolvovať. Žalobca poukázal na to, že si podal prihlášku dňa 18.06.2007, avšak skúška v odbore Písomníctvo, odvetvie: ručné písmo sa konala už dňa 28.06.2007, teda len 10 dní po doručení uvedenej žiadosti, a tak žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť sa na odbornej skúške. Lehotu, stanovenú na rozhodnutie o vyčiarknutí znalca v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. nie je možné vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak ministerstvo nestihlo rozhodnúť o vyčiarknutí znalca do stanovenej lehoty, t.j. do 31.08.2009, znalec má naďalej právo zostať zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, a to i napriek tomu, že nesplnil podmienky stanovené zákonom. Naopak i
názoru senátu odvolacieho súdu nejde o takú zákonnú lehotu, ktorá by mala charakter prekluzívny, z hľadiska posúdenia plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia ministerstva. Správne preto ustálil prvostupňový súd, keď vo svojom rozsudku konštatoval, že nedodržanie tejto lehoty nemá za následok zánik práva žalovaného vydať rozhodnutie o vyčiarknutí znalca. Pokiaľ by nedodržanie tejto lehoty znamenalo zánik práva žalovaného vydať predmetné rozhodnutie, musel by byť jej prepadný účinok stanovený v zákone, čo však nie je. Verejným záujmom obsiahnutým v predmetnom zákone je, aby výkon znaleckej činnosti bol vykonávaný len osobami, ktoré svoju odbornosť preukázali i odbornými skúškami. Žalobca od účinnosti zákona vedel o povinnosti vykonať odbornú skúšku tak, ako je to stanovené v § 34 zákona č. 382/2004 Z.z., t.j. od 01.09.2004, a bolo len v jeho záujme, aby splnil všetky zákonom požadované predpoklady. Poukazujúc na uvedené, sa
názoru najvyššieho súdu, žalobca nemôže z hľadiska posúdenia zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného úspešne odvolávať len na to, že sa z oboch predvolaných termínov na vykonanie odbornej skúšky ospravedlnil a to z dôvodu pracovnej neschopnosti. Pokiaľ mu uvedené subjektívne prekážky bránili dostaviť sa na stanovený termín odbornej skúšky, čoho následkom bolo vydanie rozhodnutia o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, má žalobca možnosť uchádzať sa po splnení zákonom stanovených podmienok o nový zápis do tohto zoznamu. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom žalovaného k zistenému skutkovému stavu o tom, či vôbec žalobcom tvrdené dôvody existovali. Je totiž zrejmé, že jeho zdravotný stav sa vždy zhoršil niekoľko dní pred skúškou (
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil, keďže dôvody, ktoré prvostupňový súd v rozsudku uviedol, považuje za správne. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.