← Slovensko

uložení pokuty

Obsah (12)§ 104§ 27§ 7a§ 29§ 4§ 1§ 5§ 28§ 11§ 250d§ 219§ 246c

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžo/35/2014 Identifikačné číslo spisu: 1012201022 Dátum vydania rozhodnutia: 08.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Závadská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 104ods.

1 OSP uznesením konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, lebo vychádzal z právnych predpisov, ktoré danú problematiku neupravujú a pri rozhodovaní relevantnú právnu úpravu nezohľadnil. V spornej veci rozhodoval o uložení sankcie starosta obce, preto sa na konanie o jeho rozhodnutí vzťahuje § 28 ods. 2 písm. b/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave“). Rozhodovanie

citovaného ustanovenia je samosprávnou pôsobnosťou obce, a to aj vzhľadom na ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) a § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce“). Samotný zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave upravuje len samosprávnu pôsobnosť Bratislavy a v žiadnom prípade neupravuje prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy. Na konanie starostu sa preto vzťahuje Správny poriadok s odchýlkami ustanovenými v § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení v spojení s § 29 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave,

ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci územnej samosprávy rozhoduje súd, ak osobitný predpis, v tomto prípade zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, neustanovuje inak. Zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave tento vzťah neupravuje inak. Ďalej uviedla, že pokuta bola uložená rozhodnutím za porušenie všeobecne záväzných nariadení mestskej časti (ďalej len „VZN“), a to VZN č. 5/2000 o starostlivosti o verejnú zeleň na území mestskej časti Bratislava - Petržalka a VZN č. 1/2001 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - Petržalka v zmysle § 28 ods. 2 písm. b/ zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Uvedené VZN boli prijaté v súlade s § 4 ods. 3 písm. f/ zákona o obecnom zriadení, ktorými boli upravené veci patriace do samosprávnej pôsobnosti obce (mestskej časti Bratislava - Petržalka).

názoru odporkyne predmetom konania bolo rozhodnutie vo veci územnej samosprávy, preto

§ 27ods.

2 zákona o obecnom zriadení o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu obce vo veciach územnej samosprávy rozhoduje všeobecný súd.

názoru odporkyne tiež použitie § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie“) neprichádza do úvahy. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.

§ 7aods.

1 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestské časti v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a štatútom

  1. a)podieľajú sa na plnení úloh vyplývajúcich z postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky a politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska,
  2. b)plnia úlohy samosprávy Bratislavy miestneho významu, ktoré súvisia so životom a prácou obyvateľov mestskej časti, s komplexným rozvojom mestskej časti a
  3. c)vykonávajú prenesenú pôsobnosť.

§ 7aods.

2 písm. c/ zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestskej časti je vyhradené dbať o ochranu a tvorbu životného prostredia v mestskej časti.

§ 29

zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

§ 4ods.

1 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony

zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

§ 4ods.

2 zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

§ 1ods.

2 zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

§ 5ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie okresný úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec.

§ 28ods.

2 písm. b/ o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestská časť môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 €, ak právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie poruší všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti. Zákonodarca u obce (mesta, mestskej časti) rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta, mestskej časti). Zo spisov vyplýva, že rozhodnutím Mestskej časti Bratislava Petržalka bola uložená sankcia, a to pokuta za správny delikt, ktorý spočíval v porušení Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2001 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - Petržalka na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa. Odvolací súd k veci uvádza, že správne trestanie nie je pôvodnou kompetenciou samosprávy, ale je nevyhnutné ju odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu. Trestanie na určitom území (výkon trestnej právomoci) pramení z princípu suverenity a je vždy spojené so štátnou mocou. Z tohto dôvodu je správne trestanie a jeho výkon na príslušnom území preneseným výkonom štátnej správy. Správne trestanie má jednotný právny režim pre administratívne previnenia (minor offences) vo forme priestupkov a iných správnych deliktov v tom, že sa uskutočňuje v dvojstupňovom administratívnom konaní. Rozdielny právny režim spočívajúci vo vylúčení druhého stupňa pre správne delikty právnických osôb by bol neproporcionálnou diferenciou v jednotnosti princípov správneho trestania i trestania vôbec. Vo veciach priestupkov, ako aj vo veciach správnych deliktov muselo byť zámerom zákonodarcu vytvorenie jednotného procesného režimu správneho trestania s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania. Takáto právna úprava zákonom ustanovuje postavenie obce (mesta) nielen v konaní o priestupkoch, ale aj v konaní o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne vylučuje jej (jeho) postavenie ako samosprávneho orgánu. Správne trestanie je súčasťou všeobecnej štátnej správy, kde ústredným orgánom

§ 11ods.

1 písm. b/ zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V súlade s princípom právnej istoty, v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z

  1. novembra 2006, sp.zn. III. ÚS 192/06), senát najvyššieho súdu vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  2. októbra 2011, sp.zn. 5 Rks/2/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  3. marca 2012, sp.zn. 8 Rks/1/2012), v ktorých išlo o obdobnú skutkovú a právnu vec. Odvolací súd osobitne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 88, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012,

ktorého „v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, preto o odvolaní proti jej rozhodnutiu rozhoduje príslušný orgán štátnej správy.“ Administratívne konanie o správnych deliktoch, prejednávaných obcou v prvom stupni, je dvojstupňové. Na základe citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad a predmetu konania, ktorým je rozhodnutie o pokute za porušenie všeobecného záväzného nariadenia mestskej časti v oblasti životného prostredia (postih za iný správny delikt), Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že o odvolaní proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Petržalka o správnom delikte je príslušný rozhodnúť správny orgán

§ 5ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v spojení s § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Treba pritom zdôrazniť, že ak štát delegoval prvostupňové administratívne trestanie na obce a ich orgány, pri ktorých nie je ustanovená požiadavka odborného právnického vzdelania, tak v druhostupňovom konaní musí zabezpečiť odborné preskúmanie výkonu správneho trestania (oblasť všeobecnej vnútornej správy). Z uvedených dôvodov je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď konanie zastavil s tým, že odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne bude postúpené po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

§ 250dods.

3 OSP a za použitia § 104 ods. 1 OSP vecne a miestne príslušnému odvolaciemu orgánu - t.j. okresnému úradu - ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch odporkyne ako odvolací orgán, lebo právomoc súdu v danej veci rozhodovať o opravnom prostriedku odporkyne nie je daná. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 247 a nasl. OSP). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie odporkyne za dôvodné a preto

§ 219OSP uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 246cods.

1 veta prvá a § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.