Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžr/138/2013 Identifikačné číslo spisu: 8012200827 Dátum vydania rozhodnutia: 12.08.2014 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200827.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: O., bytom Y., zastúpená JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti odporcovi: Okresný úrad Prešov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Prešove), o preskúmanie rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Prešove č.j. OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22.1.1999, OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7.4.1999 a OPPaLH 99/92-13/S1 zo dňa 14.4.1999, o odvolaniach proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/37/2012-58 zo dňa
- apríla 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/37/2012-58 zo dňa
- apríla 2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie I. Napadnutým uznesením krajský súd podľa ust. § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie, pretože rozhodnutie odporcu už nemôžu byť predmetom preskúmania vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty od ich vydania. Krajský súd poukázal na ust. § 250b ods. 2 a ods. 3 OSP, a uvedenú zákonnú lehotu považoval aj za lehotu, v ktorej možno preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu na základe opravného prostriedku podľa tretej hlavy OSP. Rozhodnutia správneho orgánu boli navrhovateľke doručené na základe uznesenia krajského súdu 22.10.
- Proti tomuto uzneseniu boli podané tri odvolania. Jedno bolo podané navrhovateľkou, ďalšie odvolania boli podané osobami, ktoré neboli účastníkmi konania v konaní na krajskom súde, ale v odvolaniach uviedli, že boli účastníkmi v konaní pred správnym orgánom. Podľa navrhovateľky súd postupoval v rozpore so zákonom, keď konanie zastavil s odkazom na ust. § 250d ods. 3 OSP v spojení s ust. § 250l ods. 2 OSP, pretože citované zákonné ustanovenie § 250b ods. 2 OSP sa primárne dotýka nie žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu, ale žaloby proti postupu správneho orgánu. Z podania navrhovateľky navyše ani nevyplýva, že by sa domáhala práv opomenutého účastníka správneho konania podľa § 250b ods. 2 OSP. Pokiaľ všeobecný súd v správnom konaní uloží rozhodnutím správnemu orgánu doručiť prvostupňové správne rozhodnutie účastníkovi konania alebo subjektu, s ktorým sa malo v správnom konaní konať ako s účastníkom, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené ostatným účastníkom konania, nenadobudlo právoplatnosť. Podľa jej názoru krajský súd mal meritórne konať a rozhodnúť. Navrhovala preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. V ďalších odvolaniach okrem námietok uvedených v odvolaní navrhovateľky, namietali, že krajský súd nekonal s tými účastníkmi, ktorí boli účastníkmi v konaní na správnom orgáne, ktorého rozhodnutia sú predmetom preskúmavania v tomto konaní. Postup súdu preto považuje za odmietnutie spravodlivosti a odňatie možnosti konať pred súdom. Krajský súd tak zasiahol do ich základných práv v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. K odvolaniam sa vyjadril Obvodný pozemkový úrad v Prešove tak, že v jednej a tej istej veci bolo podaných niekoľko žalôb proti nečinnosti orgánu verejnej správy, kde sa žalobcovia, aj navrhovateľka, domáhali doručenia predmetných reštitučných rozhodnutí a tým otvorenia celej veci, pričom tieto rozhodnutia už nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a dokonca došlo aj k ich plneniu. Podielnici, medzi ktorými bola aj právna predchodkyňa navrhovateľky, nadobudli na základe právoplatných rozhodnutí vlastníctvo k parcelám v nich uvedených a takisto požiadali Slovenský pozemkový fond o plnenie náhrady, a tá im bola zo strany štátu poskytnutá. Právny problém vidia v tom, že v tej istej veci ohľadom žalôb proti nečinnosti orgánu súd rozhodol rozdielne. Niektoré uznesenia dali správnemu orgánu za pravdu a žaloby zamietli. Predmetné reštitučné rozhodnutia boli už doručené spoločnému splnomocnencovi, ktorý bol určený podielnikmi vlastniacich väčšinou podielov v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 330/91 Zb. Preto majú za to, že súd niektorými uzneseniami, ktorými zaviazal správny orgán doručiť reštitučné rozhodnutia žalobcom vrátane navrhovateľky, nepreukázal nečinnosť správneho orgánu v zmysle § 250t ods. 1 OSP. Umožnil dvojité doručenie rozhodnutí. Navrhoval preto predmetné odvolania zamietnuť v plnom rozsahu. II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP. Zo spisu (č.l. 9, 13 a 17) vyplýva, že správne orgány konali v správnom konaní okrem navrhovateľky aj s ďalšími osobami, ako účastníkovi konania. Podľa § 250 ods. 3 OSP účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách citovaného zákonného ustanovenia, pretože zo spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že hoci opravný prostriedok proti rozhodnutiam Obvodného pozemkového úradu v Prešove podala iba navrhovateľka, účastníkmi správneho konania boli aj ďalšie osoby. Krajský súd sa mal preto zaoberať okruhom ďalších účastníkov (s ktorými správne orgány konali a ktorým aj doručovali preskúmavané rozhodnutia) a mal ďalej postupovať v intenciách vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojím postupom odňal právo na súdny proces tým účastníkom, ktorí nimi boli aj v správnom konaní a ktorým právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručuje zákon v § 250m ods. 3 OSP a teda im odňal možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude konať s účastníkom konania v zmysle § 250m ods. 3 OSP, a po rozhodnutí im doručiť konečné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd ďalej uvádza, že nesúhlasí s odôvodnením uvedeným v napadnutom uznesení krajského súdu, a to aj vzhľadom na to, že krajský súd rozhodol o doručení rozhodnutí správneho orgánu na základe ustanovení o nečinnosti orgánu verejnej správy a nie podľa § 250b ods. 2 OSP. Krajský súd by sa mal v novom konaní zamerať na skutočnosť tvrdenú Obvodným pozemkovým úradom v Prešove a to, že predmetné rozhodnutia správneho orgánu boli už všetkým zúčastneným riadne doručené spoločnému splnomocnencovi, a následne nadobudli právoplatnosť i vykonateľnosť. Ak je toto tvrdenie pravdivé, potom bude potrebné opravný prostriedok navrhovateľky odmietnuť ako oneskorene podaný. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a 250l ods. 2 OSP bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.