3 vyhl. č. 32/1965 Zb. zaplatiť jeho bývalému zamestnancovi titulom mimoriadneho sťaţenia spoločenského uplatnenia sumu 23.899,62 Eur a náhradu trov konania 3.122,68 Eur, z ktorej sumy ţalovaná ţalobcovi 4 Cdo 131/2010 2 s poukazom na ustanovenie § 99 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nahradila len 2.300,40 Eur. V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca svojmu zamestnancovi v zmysle rozhodnutia súdu v celom rozsahu plnil, spornou v konaní zostala výška, ktorú je ţalovaná povinná ţalobcovi refundovať. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 16 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),
ktorého povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec, ktorému je poisťovňa povinná plniť v rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu. Uviedol, ţe vzťah medzi poisťovňou a zamestnancom je tzv. náhradovým vzťahom nadväzujúcim na primárny vzťah, ktorým je zodpovednostný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, vyplývajúci z ustanovenia § 195 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“), v zmysle ktorého zamestnávateľ zodpovedá svojmu zamestnancovi za škodu spôsobenú chorobou z povolania. Preto, keď ţalobca zamestnancovi zodpovedal za škodu spôsobenú mu chorobou z povolania a na základe súdneho rozhodnutia i nad sumu uvedenú v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., po tom, čo ţalovaná neplnila a plnil sám ţalobca, vzniklo mu právo na vrátenie tejto sumy z dôvodu bezdôvodného obohatenia ţalovanej na jeho úkor
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovanej rozsudkom zo
ktorého zamestnávateľ má právo, aby v prípade poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu a chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz preukázaná počas poistenia zodpovednosti za škodu a pokiaľ zamestnávateľ uhradil zamestnancovi takúto škodu, má právo, aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to aţ do výšky, v akej bol povinný nahradiť škodu tomuto zamestnancovi. Keď bol ţalobca zaviazaný zaplatiť poškodenému náhradu škody za sťaţenie spoločenského uplatnenia právoplatným súdnym rozhodnutím, bola ţalovaná na základe poistného vzťahu povinná za ţalobcu poškodenému 4 Cdo 131/2010 3 plniť. Keďţe ţalovaná dobrovoľne neplnila a plnil sám ţalobca, plnil za ţalovanú. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe na strane ţalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor ţalobcu v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, keď za súčasnej právnej úpravy niet iného výslovného ustanovenia v zákone o sociálnom poistení o povinnosti poisťovne plniť zamestnávateľovi v prípade, ţe sám plní svojmu zamestnancovi to, čo má plniť ţalovaná z dôvodu zákonného poistenia. Vyslovenie prípustnosti dovolania vo výroku rozsudku odôvodnil ustanovením § 238 ods. 3 O.s.p. a tým, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, či napriek nedostatku výslovnej právnej úpravy moţno uloţiť povinnosť Sociálnej poisťovni, aby uhradila zamestnávateľovi ním nahradenú škodu zamestnancovi aţ do výšky, v akej bol zamestnávateľ povinný na základe súdneho rozhodnutia nahradiť škodu jeho zamestnancovi. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť, keď dôvodnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesúhlasila, ţe titulom zákonného poistenia bola povinná za ţalobcu uhradiť súdom priznané mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia nad sumu
2 vyhlášky.
2 zákona o sociálnom poistení v znení do 31. júla 2004 nemôţe priznať náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo vyššej sume ako uvedenej v § 7 ods. 2 vyhlášky, ani uhradiť náhradu zvýšenú rozhodnutím súdu
3 vyhlášky nad túto sumu. Poukázala na právnu úpravu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri chorobách z povolania do
decembra 2003, vykonávala poistenie zodpovednosti za škodu
tohto zákona a
Zákonníka práce a zabezpečovala výplatu náhrady škody na zdraví za poistených zamestnávateľov
zákona o Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ mal právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa za neho hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz zistená počas poistenia zodpovednosti za škodu. Náhradu škody ţalovaná vyplácala
dispozície poisteného zamestnávateľa
zákona o Sociálnej poisťovni buď priamo k rukám poškodeného alebo formou refundácie zamestnávateľovi, ktorý uţ poškodeného odškodnil. 4 Cdo 131/2010 4 Avšak s účinnosťou od 1. januára 2004 je ţalovaná ako verejnoprávna inštitúcia vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho úrazového poistenia a rozhoduje o nárokoch na dávky úrazového poistenia, pričom
januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhoduje
predpisov účinných do
predpisov účinných do
predpisov účinných od 1. januára 2004, postupovala správne, a nemoţno jej uloţiť povinnosť zaplatiť poškodenému náhradu škody, ani povinnosť nahradiť zamestnávateľovi ním zaplatenú sumu.
jej názoru neexistuje právna norma, na základe ktorej by bolo moţné odvodiť právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou, a pre nedostatok právnej úpravy jej nemoţno uloţiť, aby uhradila ţalobcovi ním nahradenú škodu. S poukazom na ustanovenie § 243 O.s.p. poţiadala o odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovanej nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Ak sa prípustnosť dovolania opiera o výrok rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 238 ods. 3 O.s.p.), môţe dovolací súd, okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov
1 písm. a/, b/ O.s.p., skúmať rozsudok odvolacieho súdu len z hľadiska, či spočíva na správnom právnom posúdení veci. Rozhodnutím odvolacieho súdu o pripustení dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu výroku je preto vymedzený i dovolací dôvod. Dovolanie nemoţno odôvodniť inak, neţ s poukazom na dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a to len vo vzťahu k tej právnej otázke, na riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu. V dovolacom konaní predmetom posudzovania a riešenia môţu byť len právne otázky (na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami – § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená a dovolateľka ani vo svojom dovolaní nenamietala, ţe by v konaní k uvedeným vadám došlo. V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku zaloţil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., keďţe rozhodnutie o danej otázke povaţoval po právnej stránke za zásadného významu. Moţnosť zaloţiť prípustnosť dovolania neznamená, ţe by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne, rovnako nesmie ani v tomto rámci viesť k prenášaniu ťaţiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, ţe odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného právneho významu, ktorú sám vyriešil. Odvolací súd sa musí pritom sám vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí 4 Cdo 131/2010 6 dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré v rámci rozhodovania zaujal. Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní môţe byť potom predmetom posudzovania len správnosť riešenia nastolenej právnej otázky. V prejednávanej veci dovolateľ namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej moţnosti preskúmať správnosť riešenia otázky, „či napriek nedostatku výslovnej právnej úpravy moţno uloţiť povinnosť Sociálnej poisťovni, aby uhradila zamestnávateľovi ním nahradenú škodu zamestnancovi aţ do výšky, v akej bol zamestnávateľ povinný na základe súdneho rozhodnutia nahradiť škodu jeho zamestnancovi“, pričom pri jej zodpovedaní dovolací súd konštatoval, ţe krajský súd nepochybil a vec posúdil po právnej stránke správne. Odvolací súd povaţujúc rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, vyriešil nastolenú právnu otázku tým spôsobom, ţe ţalovaná je povinná uhradiť ţalobcovi sumu, ktorú na základe právoplatného súdneho rozhodnutia zaplatil poškodenému nad sumu uvedenú v § 7 ods. 2 vyhlášky, pretoţe tým, ţe ţalovaná dobrovoľne neplnila, čo na základe zákonného úrazového poistenia plniť mala a za ňu plnil sám ţalobca, došlo k jej bezdôvodnému obohateniu na úkor ţalobcu v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. V preskúmavanej veci bolo potrebné ustáliť charakter právnej povinnosti ţalovanej. Predovšetkým bolo potrebné zodpovedať otázku, či ţalovanej vznikla zákonná povinnosť hradiť za ţalobcu poškodenému škodu na zdraví, t.j. či ţalovanej vznikla vôbec povinnosť hradiť túto škodu titulom zákonného úrazového poistenia za ţalobcu, ktorému bola povinnosť odškodnenia nad sumu
2 vyhlášky uloţená právoplatným súdnym rozhodnutím. 4 Cdo 131/2010 7
Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia
tohto zákonného ustanovenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba povaţovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Z dokazovania vykonaného v danej veci vyplynulo, ţe rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z
2 vyhlášky a jej povinnosť vôbec poškodenému túto náhradu plniť, keď k plneniu bol právoplatným súdnym rozhodnutím zaviazaný ţalobca. Ţalovaná odmietala plnenie nad sumu určenú v § 7 ods. 2 vyhlášky z toho dôvodu, ţe plnenie priznané poškodenému presahuje rozsah uvedený v § 99 zákona o sociálnom poistení v znení do 31. júla 2004 a z dôvodu, ţe k plneniu nebola súdnym rozhodnutím zaviazaná ona, ale ţalobca. Tieto dôvody uvádzala i v dovolaní.
1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2004, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia
osobitného predpisu.
ods. 2 prvej vety tohto ustanovenia, suma náhrady za bolesť a náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia nemôţe v úhrne byť vyššia ako suma
osobitného predpisu. S účinnosťou od
ktorého suma náhrady za bolesť a náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia nemôţe byť v úhrne vyššia, ako suma
osobitného predpisu, bolo by treba mať za to, ţe touto sumou je suma určená v ustanovení § 7 vyhlášky, stanovujúcom výšku odškodnenia. Výšku odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia presahujúcu sumu
2 vyhlášky je oprávnený zvýšiť v prípadoch osobitného zreteľa v súlade s ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky len súd. Keďţe suma takto určená je sumou
osobitného predpisu, bola by ţalovaná povinná uhradiť poškodenému i
ustanovenia § 99 účinného do 31. júla 2004 súdom mimoriadne zvýšenú náhradu sťaţenia spoločenského uplatnenia. K vypusteniu odseku 2 § 99 zákona o sociálnom poistení došlo na základe čl. I bodu 15 zákona č. 439/2004 Z.z. z toho dôvodu, ţe podrobnú úpravu nároku na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia ponecháva zákon o sociálnom poistení na osobitný predpis. Osobitným predpisom,
ktorého má v zmysle § 99 účinného od
vyhlášky bolo potrebné postupovať aj v preskúmavanom prípade, pretoţe
437/2004 Z.z. sa na sťaţenie spoločenského uplatnenia z choroby z povolania, ktorá bola zistená pred 1. augustom 2004 (v preskúmavanom prípade bola choroba z povolania zistená v roku 2001) vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto doterajším predpisom je vyhláška,
ktorej aj v preskúmavanom prípade súd priznal poškodenému mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia nad sumu uvedenú v § 7 ods. 2 vyhlášky.
1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. 4 Cdo 131/2010 9
2 vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000,- Sk; z toho za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000,- Sk.
3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe súd odškodnenie za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Z uvedených ustanovení § 7 vyhlášky ako osobitného predpisu nepochybne vyplýva, ţe stanovuje sumy odškodnenia náhrady škody na zdraví titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia a to jednak maximálne sumy odškodnenia (§ 7 ods. 1 a 2) a jednak zvýšené sumy nad rámec týchto maximálnych súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorom primeranom zvýšení odškodnenia môţe rozhodnúť len súd a na ktoré má potom poškodený nárok na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (na základe ktorého súčasne vzniká povinnosť náhradu poškodenému zaplatiť), ktoré rozhodnutie má konštitutívne účinky, pretoţe povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia
3 vyhlášky vzniká aţ na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, márnym uplynutím ktorej dochádza k omeškaniu s plnením. Náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia je v zmysle zákona o sociálnom poistení úrazovou dávkou (§ 13 ods. 3 písm. h/ zákona o sociálnom poistení), ktorá sa poskytuje za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení z úrazového poistenia zamestnávateľa (§ 16 zákona o sociálnom poistení). Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení (§ 17 zákona o sociálnom poistení). Poškodeným na účely poskytovania úrazových dávok je aj ten zamestnanec, u ktorého sa zistila choroba z povolania (§ 83 zákona o sociálnom poistení) a v zmysle § 99 zákona o sociálnom poistení má poškodený nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia
osobitného predpisu. Na základe vyššie uvedeného tak mal v preskúmavanom prípade poškodený v spojení s právoplatným súdnym rozhodnutím nárok na poskytnutie úrazovej dávky ţalovanou, ktorý nárok bola ţalovaná povinná uspokojiť na základe zákonného úrazového poistenia v spojení s právoplatným súdnym rozhodnutím. 4 Cdo 131/2010 10 Pokiaľ ţalovaná neposkytla poškodenému úrazovú dávku priznanú mu právoplatným súdnym rozhodnutím za ţalobcu a následne odmietla ţalobcovi ním poskytnuté plnenie poškodenému uhradiť aj z toho dôvodu, ţe na plnenie bol súdnym rozhodnutím zaviazaný ţalobca a nie ţalovaná, k uvedenému dovolací súd uvádza nasledovné. Vzťah zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri chorobe z povolania je vzťahom pracovnoprávnym v zmysle Zákonníka práce, ktorá zodpovednosť v konaní sporná nebola (bola daná právoplatným súdnym rozhodnutím). Z tohto zodpovednostného vzťahu vyplýva zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá jeho zamestnancovi vznikla. Pre tieto prípady zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktorú spôsobí svojmu zamestnancovi chorobou z povolania (i pracovným úrazom), bolo zo zákona zriadené úrazové poistenie (predtým poistenie zodpovednosti za škodu), ktorého podstatou a účelom je namiesto zamestnávateľa (zo zákonného úrazového poistenia) poskytnúť dávku poškodenému, na ktorú má nárok. V preskúmavanom prípade nebolo sporné, ţe v čase vzniku choroby z povolania i v čase prehodnotenia choroby z povolania, bol ţalobca zo zákona pre tento prípad úrazovo poistený. Na základe vyššie uvedeného, keď poškodený má nárok na náhradu sťaţenia spoločenského uplatnenia
zákona o sociálnom poistení
osobitného predpisu v spojení s právoplatným rozhodnutím vydaným súdom
3 vyhlášky nad sumu uvedenú v § 7 ods. 2 vyhlášky a ţalovaná poškodenému neplnila z titulu úrazového poistenia zamestnávateľa, ale plnil ţalobca, má
K bezdôvodnému obohateniu ţalovanej na úkor ţalobcu totiţ došlo tým, ţe to, čo bola ţalovaná povinná plniť na základe zákonnej právnej povinnosti, plnil sám ţalobca. Nedošlo tak k zmenšeniu jej majetku, ako by tomu bolo v prípade, pokiaľ by poškodenému plnila sama. Obohatenie je preto povinná ţalobcovi vydať. Neobstojí námietka ţalovanej, ţe súdnym rozhodnutím bol zaviazaný ţalobca. Súd správne zaviazal ţalobcu ako bývalého zamestnávateľa, ktorý v zmysle pracovnoprávnych predpisov zamestnancovi za škodu spôsobenú chorobou z povolania zodpovedá. Avšak z titulu úrazového poistenia ţalobcu bola ţalovaná povinná poškodenému dávku vyplatiť. Je potrebné poznamenať, ţe ţalovaná v pôvodnom konaní o zvýšení odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia vystupovala 4 Cdo 131/2010 11 ako vedľajší účastník a mohla voči rozhodnutiu, ak s ním nesúhlasila, podať mimoriadny opravný prostriedok. Na základe uvedeného, keď v preskúmavanom prípade ţalovaná poškodenému neplnila, ale plnil sám ţalobca, plnil namiesto ţalovanej. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe v preskúmavanom prípade je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, keďţe Občiansky zákonník, Zákonník práce, ani zákon o sociálnom poistení nemá osobitné ustanovenia, ktoré by upravovali prípad, keď zamestnávateľ, zodpovedný za škodu svojmu zamestnancovi plní za poisťovňu, ktorá je sama povinná plniť z dôvodu zákonného úrazového poistenia. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolateľka napadla dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.), pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2011 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 4 Cdo 131/2010 12
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.