1 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Brezno z
c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. Q. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Brezno z 2. septembra 2013, sp. zn. 4T 31/2013, bol obvinený H. Q. uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže
1 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že dňa
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do II. NVS a rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 2T 80/01 zo dňa 27. septembra 2001 bol uznaný za vinného z trestného činu lúpeže
1, § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 zb. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a osem mesiacov so zaradením do II. NVS. Za to bol odsúdený
1 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov, na výkon ktorého bol
4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad vo výmere 3 rokov. Odvolanie obvineného H. Q. proti vyššie citovanému prvostupňovému rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2013, sp. zn. 3To 116/2013,
por. ako nedôvodné zamietnuté. Dňa
1 Tr. zák. v nadväznosti na § 47 ods. 2 Tr. zák. a že v prípade, ak ho súd uzná za vinného, bude nevyhnutné ukladať trest odňatia slobody na doživotie v zmysle zásady „tri krát a dosť“. Ustanovenie § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. o povinnej obhajobe bolo potrebné aplikovať analogicky na predmetnú vec. Obvinený v tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 126/2010, zo 7. decembra 2010, z ktorého rovnako vyplýva, že ust. § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa vzťahuje nielen na konanie o obzvlášť závažnom zločine, ale analogicky aj na všetky také prípady, v ktorých existuje predpoklad, že obvinenému bude ukladaný trest odňatia slobody v sadzbe s dolnou hranicou najmenej 10 rokov. Ak teda hrozí obvinenému v dôsledku predpokladaného uplatnenia zásady „tri krát a dosť“ uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, musí mať tento obhajcu už v prípravnom konaní, a to od momentu, keď bude zrejmé, že prichádza do úvahy použitie danej zásady. Keďže on bol vzatý do väzby bez toho, aby mu bol ustanovený obhajca, ktorý musí byť
2 Tr. por. upovedomený o čase a mieste výsluchu predchádzajúceho rozhodnutiu o väzbe, aj napriek tomu, že konajúcim orgánom boli známe všetky jeho doterajšie súdne postihy a teda si museli byť vedomé možnosti aplikácie zásady „tri krát a dosť“, došlo tým k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu garantovaného mu v § 2 ods. 9 Tr. por. ako i porušeniu čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako najväčší nedostatok považuje obvinený to, akým spôsobom sa odvolací súd vysporiadal s právnym posúdením zisteného skutku, keďže tento bol zo strany súdu nesprávne právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže
1 Tr. zák. pri aplikácii § 47 ods. 2 Tr. zák. Jeho úmysel totiž nesmeroval k naplneniu pojmových znakov uvedeného trestného činu (nemal v úmysle viesť útok na poškodeného s cieľom zmocniť sa jeho peňazí), ale išlo len o konfliktné znaky sprevádzané slovami, ktoré odsúdený nemienil vážne.
jeho názoru bolo teda treba stíhaný skutok kvalifikovať ako trestný čin krádeže
2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák. resp. výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák. V nadväznosti na uvedené neprichádza potom u neho do úvahy aplikácia § 47 ods. 2 Tr. zák. o zásade „tri krát a dosť“, čím mu nemožno uložiť trest odňatia slobody až na 25 rokov. Obvinený navyše v tomto ohľade dodal, že
jeho názoru tak okresný súd ako ani krajský súd neurobili dostatočné zistenia nevyhnutné k spoľahlivému záveru o tom, či skutok možno jednoznačne kvalifikovať ako zločin lúpeže
1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. (tento záver nie je z vykonaných dôkazov dostatočne zrejmý). Ani jeden zo súdov sa nevysporiadal s možnosťou, že by mohol odcudziť finančnú čiastku už pri prvom kontakte s poškodeným R. H., ktorý si to ani nemusel všimnúť, keďže jeho rozpoznávacia schopnosť bola značne ovplyvnená z dôvodu vysokého obsahu promile v krvi. Je preto veľmi pravdepodobné, že v prípade jeho druhého kontaktu s poškodeným, ktoré bolo sprevádzané fyzickým útokom a vyhrážaním sa, konal uvedeným spôsobom s cieľom uchovať si vec násilím (R 31/1971, R 19/1972). Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený H. Q. navrhol, aby najvyšší súd: -
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To 116/2013, z
1 Tr. por. Okresnému súd Brezno prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol; -
4 Tr. por. prerušil výkon trestu odňatia slobody uložený napadnutým rozhodnutím. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril i prokurátor okresnej prokuratúry,
názoru ktorého je toto potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., tak tomu poznamenal, že
tohto dovolacieho dôvodu možno za zásadným spôsobom porušené právo obvineného na jeho obhajobu považovať najmä prípady, keď obvinený v určitej fáze trestného stíhania nemal ustanoveného obhajcu napriek tomu, že ho mal mať a orgány činné v trestnom konaní alebo súd práve v tomto štádiu trestného konania vykonávali zásadné úkony smerujúce k vydaniu meritórneho rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje. Prokurátor má za to, že tento dovolací dôvod by bol naplnený len v prípade, ak by sa jednalo o taký procesný úkon, napr. výsluch obvineného, svedkov v neprítomnosti obhajcu, ak by takáto výpoveď bola rozhodujúca pre zistenie skutkového stavu a v rámci konania pred súdom by bola prečítaná z niektorého z dôvodov
por. Čo sa týka potom zvyšných dvoch dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ a i/ Tr. por., tak z týchto je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Zmyslom dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je totiž za vymedzených podmienok náprava procesných a hmotnoprávnych chýb výslovne uvedených v zákone, a nie revízia skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa či preskúmavanie nimi vykonaného dokazovania. Z obsahu dovolania obvineného je však zrejmé, že tento v ňom namieta skutkové zistenia súdov oboch stupňov (poukazujúc na subjektívnu stránku svojho konania), keď v podstate spochybňuje nimi ustálený skutkový stav a podáva svoju vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Záverom prokurátor uviedol, že rozsudok okresného súdu a tiež uznesenie krajského súdu považuje za zákonné a to tak v otázke viny ako i uloženého trestu, ktorý je adekvátny a primeraný, a preto navrhuje, aby dovolací súd
c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4, veta prvá Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i/ a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, treba potom uviesť, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Pokiaľ ide o námietky obvineného H. Q. odôvodňujúce
jeho názoru naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., tak tu zistil najvyšší súd z obsahu predloženého spisového materiálu nasledovné: - vyššie menovaný bol do väzby vzatý uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Brezno zo 7. októbra 2012, sp. zn. 0Tp 52/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012, sp. zn. 2 Tpo 43/2012,
2 Tr. por., a to z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, lehota trvania väzby mu začala plynúť
1 písm. a/ Tr. por. ustanovený. Na tomto mieste nedá nepoznamenať tiež tú skutočnosť, že obvinený v podanom dovolaní v podstate len zopakoval argumentáciu prvostupňového súdu uvedenú v odôvodnení jeho uznesenia z
1 Tr. zák., tak tu obvinený po zákonom poučení využil právo nevypovedať. Napokon obvinený toto právo využil v priebehu celého prípravného konania a rozhodol sa vypovedať až na hlavnom pojednávaní. Najvyšší súd konštatuje, že dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. by mohol byť naplnený len v takom prípade, ak by v čase, keď obvinený nemal obhajcu, hoci ho mal mať, bol v prípravnom konaní vykonaný výsluch, a to či už obvineného, svedka alebo svedka - poškodeného, rozhodujúci pre zistenie skutkového stavu - z pohľadu meritórneho rozhodnutia, na ktorom by bolo neskoršie súdne rozhodnutie založené, pričom zápisnica o tomto by bola na hlavnom pojednávaní čítaná. S výnimkou čítania zápisnice o výpovedi samotného obvinenému by sme v takomto prípade mohli zároveň hovoriť o porušení práva obvineného na kontradiktórny výsluch „korunného“ svedka (tohto musí mať možnosť aspoň raz v priebehu konania vypočuť kontradiktórnym spôsobom). Čo sa týka ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak z jeho dikcie je zrejmé, že vo vzťahu k zistenému skutku je možné dovolaním namietať výlučne vady právne, a teda to, že skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný. Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, možno tiež vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie. Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku, ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva. Daná úprava tak výslovne vylučuje možnosť uplatňovania námietok voči skutkovým zisteniam, čo znamená, že v uvedenom dovolacom konaní nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutku, preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania ako ani správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t.j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi nižšieho stupňa už v dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania obvineného) neprichádza do úvahy. Z obsahu príslušnej časti posudzovaného dovolania však vyplýva, že obvinený H. Q. tu napáda výlučne skutkové zistenia súdov oboch stupňov. Spochybňuje nimi ustálený skutkový stav, poukazuje na neúplnosť vykonaného dokazovania a nesúhlasí s hodnotením vo veci vykonaných dôkazov (podáva tu ich vlastné hodnotenie). Jeho námietky sú tak výhradne skutkového charakteru - smerujú voči jednotlivým skutkovým zisteniam, ku ktorým v danej veci dospeli skôr konajúce súdy, pričom až od nedostatkov vytýkaných v tomto smere obvinený následne odvíja nesprávne právne posúdenie stíhaného skutku a od tohto následne aj nesprávne uložený trest (§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.). Obvinený konkrétne navrhuje jeho konania kvalifikovať ako trestný čin krádeže
2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák. resp. výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák., kedy by neprichádzalo do úvahy použitie zásady „tri krát a dosť“, uvedenej v § 47 ods. 2 Tr. zák. (t.j. trest by sa ukladal v nižšej sadzbe). Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa ustálený skutkový dej, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil i súd odvolací, tak tento potom i
názoru dovolacieho súdu (pre ktorý je záväzný) zodpovedá všetkým znakom - tak subjektívnym ako i objektívnym - skutkovej podstaty zločinu lúpeže
1 Tr. zák. Ide tu zároveň o špeciálnu recidívu, kedy je nevyhnutné aplikovať ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. A napokon v nadväznosti na uvedené - tiež s prihliadnutím na ostatné ustanovenia týkajúce sa ukladania trestu - možno následne hodnotiť ako zákonný i obvinenému právoplatne uložený trest. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že najvyšší súd nezistil opodstatnenosť obvineným uplatnených námietok z pohľadu relevantných dovolacích dôvodov, a preto nemohol inak, ako dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. Vzhľadom k tomu neprichádzalo potom do úvahy ani rozhodnutie o prerušení výkonu trestu odňatia slobody, uloženého obvinenému napadnutým rozhodnutím. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.