← Slovensko

2 537,91 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6MCdo/9/2014 Identifikačné číslo spisu: 8112220047 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 243aods.

3 O. s. p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O. s .p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Podľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O. s. p., ak

  1. a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p.,
  2. b)konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
  3. c)rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.

§ 243iods.

2 O. s. p.). Skúma teda existenciu týchto vád bez ohľadu na to, či boli v dovolaní namietané. Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Dospel pritom k záveru, že konanie pred oboma súdmi takýmto nedostatkom postihnuté je, a to vadou spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení rozsudkov okresného i krajského súdu, zakladajúcou tzv. odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. Pokiaľ súd prvého stupňa založil zamietnutie žaloby na premlčaní uplatneného nároku, potom preskúmateľnosť a presvedčivosť odôvodnenia jeho rozsudku vyžadovala, aby v ňom výslovne uviedol začiatok a koniec plynutia premlčacej doby (a to či už trojročnej alebo dvojročnej) označením dňa, ktorým začala plynúť, ako aj označením dňa ktorým uplynula. Ak začatie plynutia premlčacej doby počítal od splatnosti celého dlhu, resp. od odstúpenia od úverovej zmluvy (ďalej len „zmluva“), potom mal uviesť, ktorý deň považoval za deň splatnosti celého dlhu, resp. za deň odstúpenia od zmluvy. Ak nezosplatnenie celého dlhu, resp. neodstúpenie od zmluvy právnou predchodkyňou žalobkyne, považoval za odporujúce dobrým mravom a pri posudzovaní premlčania uplatnil fikciu splatnosti celého dlhu, resp. fikciu odstúpenia od zmluvy, potom riadne odôvodnenie rozsudku vyžadovalo, aby vysvetlil, prečo a v čom nevyužitie práva právnej predchodkyne žalobkyne vyvolať splatnosť celého dlhu, resp. odstúpiť od zmluvy, bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nedostatok riadneho odôvodnenia prvostupňového rozsudku bol daný aj tým, že súd prvého stupňa považoval za súčasť zisteného skutkového stavu, okrem iného, i odstúpenie žalobkyne od zmluvy, no neuviedol, kedy a akým úkonom sa tak malo stať, a ďalej, že v súvislosti s dohodou o splátkovom kalendári uviedol, že táto neobsahuje údaj o premlčaní dlhu, no nevysvetlil, aký právny účinok vo vzťahu k žalovanému 1/ s touto okolnosťou spojil. Napokon bol rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný tiež z dôvodu, že hoci právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou uzatvorenou podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, prvostupňový súd nijako neobjasnil, prečo premlčanie v rozpore s kogentnými ustanoveniami tohto zákona posudzoval podľa iného právneho predpisu, t. j. podľa Obč. zákonníka. Išlo pritom o zásadnú otázku pre správne právne posúdenie veci, pri riešení ktorej je nevyhnutné sa vysporiadať so základnými princípmi právneho štátu, a to s princípom výslovne uvedeným v čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, a tiež s princípom právnej istoty, ktorého súčasťou je jasnosť a predvídateľnosť právnej úpravy. Tým, že odvolací súd nedostatky v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa neodstránil, ale sa s ním prakticky stotožnil, bolo aj konanie pred ním postihnuté vadou spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení jeho rozsudku, majúcou za následok odňatie možnosti žalobkyni konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť vlastného rozsudku založil odvolací súd aj sám, a to tým, že v rozpore zo skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala existenciu dlhu. So zreteľom na vyššie uvedenú vadu konania, neumožňujúcu v dovolacom konaní posudzovať správnosť právneho posúdenia veci súdmi v základnom konaní vo väzbe na zistený skutkový stav, najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ a v súvisiacich výrokoch o trovách konania žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka zrušil, a rovnako zrušil aj rozsudok odvolacieho súdu, pričom zároveň vyslovil, že vec sa vracia na opätovné prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O. s. p.

§ 243iods.

2 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.