2 písm. c/, d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán
2, 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní") o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo
105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z liehu") našli colníci colného úradu v prevádzke fyzickej osoby - podnikateľa Mariána Paňka spotrebiteľské balenia liehu (ďalej len „SBL") v množstve a druhu ako je to uvedené v rozhodnutí, ktoré boli označené kontrolnými páskami
zákona o spotrebnej dani z liehu a vyhlášky č. 123/1997 Z. z. o označovaní spotrebiteľského balenia liehu, t.j. neboli označené v súlade s § 10 ods. 7 zákona o spotrebnej dani z liehu. O vykonanom miestnom zisťovaní bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 43/06-6291-Sk zo dňa 14. septembra 2006, do ktorej p. Paňko uviedol: „SBL, ktoré boli zistené v hangári 4 v areáli mojej firmy som uskladnil po dohode s p. Turok - Meceňom v areáli družstva v mesiaci júl asi začiatkom, presný dátum neviem,
oznámenia p. Turoka - Meceňa tovar bol ním zakúpený v konkurze - v celkovom množstve asi 18 tisíc litrov rôznych druhov. Po dohode o uskladnení mi oznámil, že tovar prekolkuje a si ho odvezie." Colný úrad v predmetnej veci vypočul tiež žalobcu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zn. 43/06-6291-SK zo dňa
názoru colného úradu žalobca nie je v zmysle § 10 ods. 41 zákona o spotrebnej dani z liehu odberateľom kontrolnej známky, preto nie je oprávnený označovať spotrebiteľské balenia liehu novými kontrolnými známkami. Dňa 17. septembra 2006 vydal colný úrad rozhodnutie o zabezpečení č. 53758/2006-6291, ktorým colný úrad na základe § 47 ods. 1 písm. b/ a § 47 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu v spojení s § 14a ods. 2 zákona o správe daní zabezpečil žalobcovi tovar SBL v množstve 15 727 ks, pretože neboli označené
7 zákona o spotrebnej dani z liehu, a taktiež mu zabezpečil plastové prepravky v množstve 1315 ks a drevené palety v množstve 47 ks. Predmetné rozhodnutie bolo zo strany žalobcu napadnuté odvolaním, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodlo Colné riaditeľstvo SR dňa
3 zákona č. 511/1992 Zb. prepadnutie tovaru -SBL v celkovom množstve 15 727 ks a vecí k nim patriacich -plastové prepravky v množstve 1315 ks a drevené palety v množstve 47 ks v prospech štátu, nakoľko žalobca neodstránil v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru a veci, ktoré bolo na odvolanie žalobcu zmenené žalovaným tak, že bolo zmenené číslo rozhodnutia o zabezpečení tovaru, ktoré bolo vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uvedené nesprávne. Ostatné časti rozhodnutia zostali nezmenené. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Citoval § 14a ods. 1 zákona o správe daní a zdôraznil, že k prevodu vlastníckeho práva k spotrebiteľským baleniam liehu došlo dňa
názoru žalobcu nepostupoval správne, keď aplikoval na daný stav ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu. Naopak, ak je SBL označené, aj keď kontrolnou páskou po lehote platnosti, je to dôkaz o daňovom vysporiadaní SBL voči štátu bez akýchkoľvek pochybností, navyše ak tento lieh je vydaný policajnými orgánmi SR. Žalobca namietal aj nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, pričom poukázal na publikované rozhodnutie R 108/1999,
ktorého „výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu."
jeho názoru, spôsob, akým žalovaný rozhodol o jeho odvolaní nebol v súlade so zákonom, nakoľko pri zmene rozhodnutia prvostupňového orgánu odvolací orgán nahrádza toto rozhodnutie svojím rozhodnutím. Rozhodnutie odvolacieho orgánu musí preto obsahovať nielen úplné výstižné zdôvodnenie, ale i všetko to, čo je potrebné z hľadiska určitosti a vykonateľnosti rozhodnutí o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho konania. Rozhodnutie Colného riaditeľstva SR neobsahuje výrok o tom, ako sa odvolací orgán vysporiadal s odvolaním žalobcu. Napokon namietal aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o zabezpečení predmetných SBL, nakoľko z tohto rozhodnutia nebolo zrejmé, aké pochybnosti viedli k jeho zabezpečeniu a čo vlastne má žalobca odstrániť, aby predmetné SBL neboli zabezpečené, resp. aby neprepadli v prospech štátu. Krajský súd postupujúc
3 zákona o správe daní, § 10 ods. 7, § 51 ods. 44 § 47 ods. 1 písm. b/ § 47 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a s poukazom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2012, sp. zn. 2Sžf/14/2012 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu týkajúcu sa nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd poukázal na to, že v zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sa v ňom určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok v ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku, ktorý je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí preto v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo a rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje (pozri medzi iným rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Sžo/163/2009 z 29.apríla 2010 a sp. zn. 8Sžo/417/2009 zo 17. decembra 2009). Vo výroku súdom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného však
názoru krajského súdu absentovali všetky jeho podstatné náležitosti, t. j. kto je adresátom rozhodnutia, čo sa rozhodnutím ukladá, a čo je predmetom rozhodnutia. Napriek tomu, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorého číslo aj dátum vydania uviedol, spôsob, akým toto rozhodnutie zmenil a znenie výroku nie je v súlade s vyššie uvedenými princípmi. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutia správnych orgánov zasahujú do práv a právom chránených záujmov občanov, a preto tieto zásahy musia byť v každom rozhodnutí jasne a nezameniteľne definované obzvlášť v prípadoch ako je tento, ak ide o vážny zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ išlo o vecné námietky žalobcu, krajský súd poukázal na to, že pochybnosti, ktoré mali viesť k zabezpečeniu tovaru a spôsob, akým ich mal žalobca odstrániť neboli určené ani v rozhodnutí o zabezpečení tovaru, ani v rozhodnutí o prepadnutí tovaru v prospech štátu. Z dikcie § 14a zákona o správe daní je
názoru krajského súdu zrejmé, že toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Účelom zabezpečenia tovaru je prinútiť daňový subjekt, aby si svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona splnil a po ich splnení mu bude tovar vydaný. V posudzovanom prípade je však
názoru krajského súdu nad všetku pochybnosť jasné a tieto skutočnosti nespochybnili ani správne orgány oboch stupňov, že žalobca tovar nadobudol legálne, vedel preukázať a aj preukázal spôsob jeho nadobudnutia a finančné povinnosti v súvislosti s nákupom tovaru mal riadne vysporiadané. Bolo preto úlohou správnych orgánov, aby určili povinnosť, ktorú mal žalobca splniť, aby mu mohol byť zabezpečený tovar vrátený. Pokiaľ mali správne orgány pod pojmom „pochybnosti" na mysli skladovanie neoznačených SBL, potom krajský súd pripomenul, že žalobca sa dokonca ešte pred vydaním rozhodnutia o zabezpečení tovaru pokúsil o nápravu danej situácie a žiadal o vydanie nových kontrolných známok platných od 1. júla 2006. Žalobca
názoru krajského súdu správne poukazoval na to, že ani žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa neuviedli, akým spôsobom má odstrániť pochybnosti - skladovanie tovaru neoznačených SBL, keď jeho legitímny pokus o ich odstránenie - žiadosť o vydanie nových kontrolných známok bola zamietnutá. Krajský súd na záver uviedol, že skladovanie neoznačených SBL je samostatnou skutkovou podstatou správneho deliktu a z logiky ustanovení § 47 ods. 1 a 2 zákona o spotrebnej dani z liehu vyplýva, že ak dôjde k naplneniu tejto skutkovej podstaty, potom po uložení pokuty zákon umožňuje tovar zabezpečiť a postupovať spôsobom uvedeným v § 14a zákona o správe daní. Zároveň však poukázal na to, že uloženie pokuty nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Poukázal predovšetkým na to, že konanie vo veciach daňových sa nespravuje ustanoveniami Správneho poriadku, ale zákonom o správe daní a napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňalo všetky náležitosti v zmysle § 30 ods. 2 písm. d/ tohto zákona. Pokiaľ ide o vecné námietky tvrdil že z rozhodnutia o zabezpečení tovaru vydaného prvostupňovým orgánom č. 53758/2006-6291 zo dňa
1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobca teda mal a mohol vedieť, že colný úrad nemôže vyhovieť jeho žiadosti o označenie spotrebiteľských balení liehu novou kontrolnou známkou, pretože nespĺňal podmienky, ktorými zákon takéto označenie podmieňoval. Z pohľadu žalovaného žalobca išiel do podnikateľského rizika, keď sa bezdôvodne domnieval, že spotrebiteľské balenia liehu mu budú označené kontrolnou známkou. Žalovaný tiež vyslovil nesúhlas s názorom krajského súdu o možnosti zabezpečiť tovar až po uložení pokuty za správny delikt a tvrdil, že prijatím takéhoto názoru by došlo k znefunkčneniu inštitútu zabezpečenia tovaru a k negovaniu 20 ročnej praxe v oblasti správy daní, poukázal na to, že čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mu neumožňuje zaoberať sa v predmetnom prípade zásadou proporcionality a tiež na tú skutočnosť, že krajský súd napriek názoru vyslovenému v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu neposúdil vec z hľadiska aplikácie prechodných ustanovení zákona o spotrebnej dani z liehu. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním z 19. apríla 2013, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. marca 2014
1 veta prvá OSP. Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. a zákonom č. 333/2011 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorého pôsobnosť a právomoci prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu zistí, že toto je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že žaloba sa zamieta, v opačnom prípade rozhodnutie správneho orgánu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1 a 2 OSP).
1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, v znení účinnom v rozhodujúcom období, zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane
.
ods. 2 správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
ods. 3, ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje zdaňovanie liehu spotrebnou daňou (ďalej len ,,daň") na daňovom území.
1, v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským balením liehu (ďalej len ,,spotrebiteľské balenie") sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal 16) naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu.
ods. 2, kontrolnou známkou sa na účely tohto zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená na označovanie spotrebiteľského balenia, ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
odseku 38. Kontrolná známka má na účely tohto zákona povahu ceniny.
ods. 3, spotrebiteľské balenie kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 možno uviesť do daňového voľného obehu na daňovom území, len ak je označené kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje inak. Označovať spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou môže len prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca spotrebiteľského balenia (ďalej len ,,odberateľ kontrolnej známky"), ktorý ho bude uvádzať do daňového voľného obehu na daňovom území.
ods. 7 spotrebiteľské balenie označené pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej známky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
odseku 38 a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka, alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
odseku 38, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené. Za neoznačené spotrebiteľské balenie sa považuje aj každé spotrebiteľské balenie s pretrhnutou kontrolnou známkou, ktoré pri predaji zo spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste vrátane skladových a iných účelových priestorov prevyšuje jeden otvorený kus z jedného sortimentu spotrebiteľského balenia s pretrhnutou kontrolnou známkou.
ods. 8 predaj neoznačeného spotrebiteľského balenia na daňovom území je zakázaný s výnimkou odseku 34.
ods. 38, podrobnosti o vyhotovení kontrolných známok a o grafických prvkoch a údajoch na kontrolnej známke ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Takýmto právnym predpisom bola vyhláška č. 206/2004 Z. z. účinná od 1. mája 2004 a do tohto dátumu vyhl. č. 123/1997 Z. z., ktorá bola zrušená zákonom č. 105/2004 Z. z.
1 písm. b/, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak predá, ponúkne na predaj, skladuje alebo prepravuje spotrebiteľské balenie, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, 16a) s výnimkou odberateľa kontrolnej známky, ak označuje spotrebiteľské balenie
39 až 41.
ods. 2 písm. b/, colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom, najmenej však 10 000 Sk, za správny delikt
odseku 1 písm. b/, a taký lieh v spotrebiteľskom balení zabezpečí.
44 spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou
doterajších predpisov 49a) možno predávať najneskôr do
doterajších predpisov považované za neoznačené. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2006 sú upravené v § 51f zákona o spotrebnej dani z liehu. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že z hľadiska procesného sa daňové konanie riadi ustanoveniami zákona o správe daní, odvolací súd s týmto jeho názorom súhlasí, avšak aj ustanovenia § 30 zákona o správe daní uvádzajú, aké náležitosti musia rozhodnutia správnych orgánov obsahovať, pričom judikatúra najvyššieho aj ústavného súdu pokiaľ ide o zrozumiteľnosť rozhodnutí správnych orgánov je rovnaká aj v prípadoch, ak ide o rozhodnutia
Správneho priadku aj pokiaľ ide o rozhodnutia vydané
zákona o správe daní. Preto sa najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu, že v predmetnom prípade trpí rozhodnutie žalovaného vadou, ktorá môže mať za následok jeho nezákonnosť, nakoľko je nezrozumiteľné. Najvyšší súd niekoľko krát judikoval, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým sa mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade) musí obsahovať úplný výrok, aby bolo zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ale aj a predovšetkým, pre účastníkov konania (pozri medzi iným rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Sžo/163/2009 z
1 OSP ako vecne správny potvrdil, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že prílišný formalizmus, ktorý sa prejavil v prístupe žalovaného pri riešení predmetného prípadu, mohol mať za následok porušenie základného práva žalobcu vlastniť majetok. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov, ktoré sú viazané názorom vysloveným v rozhodnutiach súdov oboch stupňov, zistiť riadne skutkový stav a posúdiť vec opätovne s ohľadom na všetky individuálne okolnosti daného prípadu v intenciách zákona o spotrebnej dani z liehu, pričom sa vysporiadajú aj s prechodnými ustanoveniami tohto zákona, ako aj s otázkou proporcionality, dôvodnosti a nevyhnutnosti zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1, § 151 ods. 2 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože ich v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a žalovanému, ktorý navyše nebol v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.