Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžso/29/2013 Identifikačné číslo spisu: 2011200623 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Závadská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 250s

OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods.

§ 250ja ods.

2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 240 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 €. Zo spisov vyplýva, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa z

1. februára 2013 č. 14S/94/2011-32, ktorý po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z
2. októbra 2011, č. 48885-2/2011-BA podľa piatej časti druhej hlavy OSP dospel k záveru, že rozhodnutie zodpovedá zákonu o sociálnom poistení. Úlohou odvolacieho súdu bolo predovšetkým preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa a to z dôvodu, že nezohľadnil jeho námietky, ktoré uvádza v odvolaní. Ustanovenie § 157 OSP je však potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava") vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp.zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z
3. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav. Rozsudok súdu prvého stupňa je preskúmateľný, lebo jeho odôvodnenie zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP. Krajský súd reagoval na rozhodujúce námietky žalobcu a právny názor súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za vecne správny. Na zdôraznenie správnosti rozsudku prvého stupňa a zákonnosti rozhodnutia žalovanej podľa § 219 ods.

§ 246cods.

1 OSP odvolací súd ešte uvádza nasledovné: V súdnom konaní na základe podanej žaloby bolo potrebné podľa piatej časti druhej hlavy OSP preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne a posúdiť, či žalobkyňou vytknuté okolnosti spôsobujú nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Z § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že už okamihom omeškania s lehotou splatnosti poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, vznikajú obom účastníkom povinnosti súvisiace s týmto omeškaním. Žalovanej vzniká povinnosť predpísať penále (s výnimkou uvedenou v odseku 2) a žalobcovi vzniká povinnosť predpísané penále zaplatiť. Moderačné oprávnenie žalovanej z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva. To znamená, že žalovaná nie je oprávnená penále vyplývajúce z tohto ustanovenia odpustiť resp. znížiť. Len vtedy, ak za kontrolované obdobie je vypočítané penále nižšie ako 3,32 €, žalovaná nie je povinná penále predpísať. Podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred

1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do
2. apríla
3. Uvedené ustanovenie upravuje nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti platiť penále povinnému subjektu a to len v prípade, ak povinný subjekt celé dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatí najneskôr do
4. apríla
5. To znamená, že k
6. aprílu 2010 už voči Sociálnej poisťovne nebude mať žiaden peňažný záväzok. Odvolací súd poukazuje tiež na § 146 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje povolenie splátok dlžných súm poistného. Podľa tohto ustanovenia Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že povinný subjekt je oprávnený pred dňom splatnosti poistného podať žalovanej písomnú žiadosť na povolenie splátok súm poistného, ak z dôvodu nepriaznivej finančnej situácii v podnikateľskej činnosti predpokladal resp. vedel, že v lehote splatnosti nebude môcť poistné odvádzať v zákonnej lehote. Povolenie splátky poistného po lehote splatnosti ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neumožňuje. V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca penále a príspevky za obdobie január 2009, marec 2009, máj 2009 až september 2009, január 2011 a február 2011 včas, t.j. v zákonnej lehote podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a podľa § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nezaplatil. Podľa prílohy k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta z
7. júla 2011 číslo 700-0610768811-GC04/11 poslednú splátku za mesiac september 2009 žalobca zaplatil
8. mája 2011, splátku za február 2011 zaplatil až
9. mája
10. Podľa názoru odvolacieho súdu mal žalobca zákonné možnosti uvedené v § 146 a v § 293bl zákona o sociálnom poistení, aby nemusel platiť penále podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré mu podľa jeho vyjadrenia v žiadosti a v odvolaní spôsobujú resp. už spôsobili vážnu hrozbu v podnikateľskej činnosti. V dôsledku skutočnosti, že žalobca nepožiadal žalovanú z dôvodu svojej nepriaznivej podnikateľskej činnosti a majetkových pomerov pred dňom splatnosti mesačného poistného o povolenie splátok podľa § 146 zákona o sociálnom poistení, a dlžné poistné do splátky september 2009 vrátane, v lehote do
11. apríla 2010 podľa § 293bl cit. zákona nezaplatil, žalovaná už nemá zákonné prostriedky predpísané penále a príspevky odpustiť resp. znížiť. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná postupovala v súlade s § 240 zákona o sociálnom poistení, keď žalobcovi v preskúmavanom rozhodnutí penále predpísala. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Trnave z
12. februára 2013 č. 14S/94/2011-32, ktorý rozhodnutie žalovanej pokladal za zákonné, podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovaná nárok na náhradu trov konania nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.