1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 7. októbra 2011 v čase od 09.00 hod. do 11.34 hod. v Nitre na ul. Baničova (pri č. l), nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a stál s osobným motorovým vozidlom evidenčného čísla: Z., zn. Citroen XM v obytnej zóne mimo vyznačeného parkoviska. Obytná zóna je riadne označená dopravnou značkou informatívnou prevádzkovou "IP 28a" - obytná zóna. Tým porušil § 3 ods. 1 a 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP). Za tento priestupok mu bola uložená
P“) sankcia - pokuta vo výške 60 €. Zároveň mu bola
1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-63/2012 zo dňa
1 písm. k) priestupkového zákona, za ktorý je
2 písm. e) toho istého zákona možné uložiť sankciu vo forme pokuty do 100 €. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 60 € a už prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí určenie pokuty v uvedenej výške odôvodnil adekvátnym spôsobom. III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaný správny orgán aj jeho orgán prvého stupňa porušili procesné predpisy pri zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov, nedostatočne vykonali dôkazy a nesprávne vyhodnotili skutkový stav. Taktiež nedodržali zásadu ústnosti pojednávania, keďže na ústne pojednávanie sa nemohol dostaviť zo zdravotných dôvodov. Orgán prvého stupňa termín pojednávania vytýčený na
1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. augusta 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
2 OSP ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za vinného z priestupku
P na už uvedenom skutkovom základe.
1 písm.
osobitného predpisu.
1 ZCP, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
2 písm. b) ZCP, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
3 ZCP, v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 20 km.h-1. Pritom je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť. Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne je státie vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. V školskej zóne možno stáť, ak tým nie je obmedzený pohyb chodcov.
P, za priestupok
odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu od 100 €.
P, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
P, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
5 veta druhá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 a 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Odvolací súd preskúmaním predloženého administratívneho spisu zistil, že obec Nitra, kde sa na sídlisku Klokočina nachádza aj Baničova ulica, kde býva aj žalobca, nezabezpečila v duchu citovaného zákona o obecnom zriadení doposiaľ dostatočný počet miest na parkovanie pre jeho obyvateľov. Tento stav
informácií a dôkazov vyplývajúcich nielen z prerokúvanej veci je permanentný a vyúsťuje do stavu, v ktorom na parkovanie v obytných zónach nie je dostatok miest na parkovanie a parkujúce autá následne v rozpore so zákazom parkovania mimo vyznačených parkovísk v obytných zónach parkujú na miestach, kde je to formálne v obytnej zóne zakázané. Tak tomu bolo aj v prerokúvanom prípade, v ktorom si žalobca vo večerných hodinách zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo Citroen XM evidenčného čísla Z. na miesto, ktoré je
fotodokumentácie miestnou komunikáciou susediacou s parkoviskom a sčasti chodníkom, na ktorom žalobca stál v čase spáchania skutku ľavou stranou vozidla o šírke asi 50 centimetrov. Začiatok a koniec priľahlého parkoviska nie je určený presne. Tým formálne naplnil zákonné znaky priestupku
P. Zo spôsobu parkovania vozidiel na tomto mieste, ako vyplýva aj z verejne prístupnej stránky www.google.sk/maps/ je zrejmé, že je tu nedostatok parkovacích miest pre osobné automobily, čo rezultuje zo strany vodičov v parkovaní na chodníkoch i miestnych komunikáciách, ktoré ale nie sú označené ako parkovisko. Daný stav je spôsobený dlhodobým ignorovaním stavu mestskými orgánmi, ktorý je represívnym spôsobom, v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, sčasti riešený dopravným značením „Obytná zóna“. Takéto dopravné značenie na jednej strane chráni najmä chodcov pred zaberaním miesta na chodníkoch a v ťažko prechodných úsekoch komunikácií a križovatiek parkujúcimi vozidlami, na druhej strane však bráni aj vlastným obyvateľom parkovať tak, aby mohli v súlade so svojimi potrebami užívať motorové vozidlá a tie nemuseli parkovať v pre nich nedostupných alebo ťažko dostupných vzdialenostiach od svojich bytov, najmä ak sú starší, telesne postihnutí, prevážajú ťažšie veci a náklady, resp. pri iných príležitostiach, pri ktorých potrebujú svoje vozidlá mať dosiahnuteľné na blízku vzdialenosť od svojich príbytkov. Tu by mala byť, v súlade so zákonom o obecnom zriadení, prvoradou úlohou obce výstavba parkovacích miest, podzemných i nadzemných garáží,
počtu obyvateľov v tej-ktorej miestnej časti a najmä
počtu vozidiel, ktoré sú v nej zaevidované. Ak tomu tak nie je, potom až v prípade nesplniteľnosti z objektívnych dôvodov takejto úlohy zo strany obce je namieste a spravodlivé najmä pre svojich obyvateľov pristúpiť k represívnemu postihu tých účastníkov cestnej premávky, ktorí na úkor iných účastníkov cestnej premávky zaberajú viaceré parkovacie miesta, resp. také miesta ignorujú a parkujú tam, kde je to zakázané. Riešiť však nedostatok parkovacích miest obce pre vlastných obyvateľov ich postihom za to, že neparkujú na vyznačených parkoviskách, napriek tomu, že týchto a na nich parkovacích miest, je nedostatok, je nielen nelogické, ale aj nespravodlivé a v rozpore s úlohami obce a ňou zriaďovaných orgánov. Obec
zákona č. 564/1991 o obecnej polícii zriaďuje obecnú alebo v meste Nitra mestskú políciu. Jej základnou úlohou je ochrana obyvateľov pred ohrozením života, zdravia a ich majetku, ale táto
uvedeného zákona aj objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko. A tieto dopravné značenia na miestnych komunikáciách opäť preneseným výkonom štátnej správy v doprave zabezpečuje opäť obec, resp. v Nitre mesto Nitra. Pri prerokúvaní predmetného dopravného priestupku sa odvolací súd, so zreteľom na uvedené, zaoberal predovšetkým otázkou, či konanie žalobcu dosiahlo taký stupeň spoločenskej nebezpečnosti ako vyžaduje zákon o priestupkoch. Nie každé konanie je totiž priestupkom, aj keď formálne vykazuje znaky skutkovej podstaty priestupku, v danom prípade uvedenej v § 22 ods. 1 písm. k) ZoP. Odvolací súd so zreteľom k preukázanej situácii a opierajúc sa o vykonané dôkazy správnymi orgánmi dospel k záveru, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu spočívajúceho v zaparkovaní vozidla mimo vyznačeného parkoviska, čo i len sčasti v obytnej zóne, kde to je dopravnou značkou zakázané, nie je priestupkom
P z týchto dôvodov: Nebezpečnosť pre spoločnosť je určovaná najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol konaním dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, osobou žalobcu a mierou jeho zavinenia - používajúc v súlade s ustálenou judikatúrou v správnom súdnictve (vo veciach, v ktorých sa ukladajú sankcie) predpisy týkajúce sa trestného práva. Na mieste, kde žalobca parkoval svoje vozidlo, nie je dostatok parkovacích miest a mestské orgány riešili zatiaľ túto situáciu prevažne represívnymi opatreniami namiesto toho, aby sa snažili o vytváranie nových parkovacích miest a priestorov najmä pre obyvateľov obce v súlade so zákonom o obecnom zriadení. Ak mesto Nitra nezabezpečilo v danej lokalite dostatok parkovacích miest a priestorov, malo by so zreteľom na svoje úlohy v prospech občanov prehodnotiť dopravné obmedzenia v parkovaní vozidiel do času, kedy bude schopné najmä vlastným obyvateľom toto zabezpečiť. To znamená umožniť parkovanie všade tam, kde to neobmedzuje iných účastníkov cestnej premávky, nepoškodzuje majetok obce, miestnu zeleň a nielen formálnym vyhlásením časti obce či mesta za obytnú zónu obmedziť parkovanie i na miestach, kde parkovanie vozidiel nikoho zásadne neobmedzuje, či neohrozuje. Aj v prerokúvanom prípade je z fotodokumentácie založenej v spise zrejmé, že žalobca zaparkovaným vozidlom nebránil ani prechodu chodcov v danom úseku, ani prejazdu vozidiel, ak by sa napríklad pred susedný dom musela dopraviť sanitka, hasičské vozidlo, či polícia alebo napríklad vozidlo sťahovacej služby. Nie je preto
názoru odvolacieho súdu logické považovať za priestupok - spoločensky nebezpečné konanie žalobcu, spočívajúce v zaparkovaní vozidla v obytnej zóne na mieste, kde nebránil prechodu, či prejazdu iných vozidiel a účastníkov cestnej premávky, žalobcu, ktorý býva v tomto mieste, je vyše štyridsať rokov vodičom (od roku 1963) a doposiaľ sa dopustil len jediného dopravného priestupku v roku 2008 za menej závažný priestupok obdobnej povahy. Z priestupkového spisu vyplynulo, že takéhoto priestupku sa mali v daný deň dopustiť viacerí vodiči, nie je však zrejmé, či boli všetci rovnako postihnutí a nielen žalobca, ktorý odmietol vozidlo preparkovať tvrdiac, že nepácha priestupok. Ak by ostatní vodič postihnutí neboli, pretože včas preparkovali alebo odišli so svojimi vozidlami, resp. uposlúchli pokyn mestských policajtov, bol by takýto postup správnych orgánov navyše v rozpore so zásadou rovnakého trestania uvedenou v citovanom § 3 ods. 5 Správneho poriadku a ďalej by znižoval spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu. Odvolací súd z týchto dôvodov a v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 ZoP, nepovažuje konanie žalobcu v prerokúvanom prípade za také, ktoré by dosahovalo taký stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, aby porušovalo alebo ohrozovalo záujem spoločnosti na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Odvolací súd dospel k záveru, že parkovanie časťou vozidla na chodníku za daných okolností nie je dopravným priestupkom, ak pre chodcov na chodníku ostane viac než 150cm, čo v prerokúvanom prípade nepochybne bolo splnené. Aj v prípade, ak by správny orgán prerokúvajúci priestupok žalobcu dospel k inému záveru ohľadne spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu, v zmysle § 11 ods. 3 ZoP od uloženia sankcie mohol v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak by sa domnieval, že k náprave žalobcu postačí samotné prerokovanie priestupku. Z administratívneho spisu je však zrejmé, že správne orgány, a rovnako ani súd prvého stupňa, svoje úvahy týmto smerom neviedli. Odvolací súd sa zaoberal i odvolacou námietkou žalobcu súvisiacou s konaním ústneho pojednávania o priestupku
3 OSP tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V. Trovy konania O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 a 2 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.