1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por. takto rozhodol: Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. k/ Tr. zák. ho súd odsúdil k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov.
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov.
1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 roky. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len minister spravodlivosti). Vecne vo svojom podaní argumentuje: „Krajský súd v Trenčíne napriek tomu, že uznal obvineného vinným zo spáchania prečinu usmrtenia
1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. mu trest ukladal
miernejšieho ustanovenia Trestného zákona,
1 Tr. zák. Odvolací súd tak ukladal trest
iného ustanovenia Trestného zákona, než z akého právoplatne uznal obvineného za vinného. Správne mal byť obvinenému ukladaný trest
2 písm. Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a nie
1 Tr. zák. Vyššie uvedeným pochybením je naplnený dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t.j. rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, ako aj dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., t.j. bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Navrhujem preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1)
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To 20/2013 zo dňa 14. januára 2014, bol porušený zákon v ustanovení § 149 ods. 1 Tr. zák., v prospech obvineného V. H., 2)
2 Tr. por. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil, a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na tieto obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad, 3)
1 Tr. por. Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.“ Obvinený vo svojom vyjadrení (obsahovo) uvádza, že
jeho názoru došlo len ku chybnému označeniu zákonného ustanovenia vo výroku napadnutého rozhodnutia a mala byť vykonaná oprava v zmysle § 174 ods. 1 Tr. por. S uložením trestu pod dolnú hranicu sadzby uvedenej v § 149 ods. 2 Tr. por. spája vyjadrenie, že „apelujeme na využitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., resp. na mimoriadne zníženie trestu“, a že „by mal byť použitý § 39 ods. 1 Tr. zák.“ Finálne navrhuje dovolanie zamietnuť
por. a zároveň (kumulatívne)
por. prikázať krajskému súdu doplniť neúplný výrok rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec preskúmal a zistil, že dovolaniu (ktoré nie je potrebné odmietnuť z formálnych dôvodov) je potrebné vyhovieť. Dovolanie ministra spravodlivosti je vecne dôvodné, a to v plnom rozsahu (nie je procesne dôvodné v splnení jedného z dvoch uplatnených dovolacích dôvodov). Krajský súd zmenil právnu kvalifikáciu (z § 149 ods. 1 Tr. zák. na § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.), trest však uložil
odseku 1 naposledy označeného ustanovenia, teda v súlade s právnou kvalifikáciou ním zrušeného rozsudku okresného súdu. Tomu obsahovo zodpovedá aj uloženie trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v § 149 ods. 2 Tr. zák. (dva roky), a to v trvaní 18 mesiacov. Nejde však o chybu rezultujúcu z prekročenia hranice súdom použitej trestnej sadzby, ale o chybu, ktorá je výsledkom použitia nesprávneho ustanovenia Trestného zákona (§ 149 ods. 1 namiesto § 149 ods. 2 Tr. zák.) pri ukladaní trestu. Zákonu teda zodpovedá splnenie (len) dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., nie (aj) dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. Uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 149 ods. 2 Tr. zák. má vplyv na splnenie podmienky
5 Tr. por., teda zásadné ovplyvnenie postavenia obvineného. Aj keď to minister spravodlivosti výslovne neuvádza, z obsahu dovolania je zrejmé, že ním napáda len výrok o treste rozsudku krajského súdu, ktorý považuje za chybný. Preto sa rozhodnutie dovolacieho súdu týka len tohto výroku, ktorý po vyslovení porušenia zákona v ustanovení § 149 ods. 1 Tr. zák. ako nesprávne použitého (v prospech obvineného) zrušil, vrátane obsahovo nadväzujúcich rozhodnutí, a krajskému súdu prikázal opätovné prerokovanie veci v potrebnom rozsahu (pri viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Tr. por.). Dovolacie námietky obvineného nie sú dôvodné. Krajský súd celkom evidentne (
obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní, výroku i odôvodnenia jeho rozsudku) nepoužil zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a nešlo pri jeho rozhodovaní ani o pisársku chybu či neúplnosť výroku. Ako krajský súd pochybil, je uvedené vyššie. Nie je teda možné vec vybaviť postupom
por., ako navrhuje dovolateľ. Úlohou krajského súdu bude teda opätovne konať a rozhodnúť o treste v súlade so zákonom (výrok o vine ostal rozhodnutím najvyššieho súdu nedotknutý). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.