Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/27/2013 Identifikačné číslo spisu: 3011200618 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3011200618.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky F. M. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
- augusta č. 8, Bratislava, o výplatu úrazovej renty, o odvolaní navrhovateľky, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
- decembra 2012, č. k. 11S/81/2011-36, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z
- decembra 2012, č. k. 11S/81/2011-36 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 246c ods. 1 a § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie vo veci návrhu navrhovateľky z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienok konania a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka svojím podaním označeným ako „žaloba o pokračovanie v poskytovaní úrazovej renty“, ani po jeho doplnení na výzvu súdu, nenavrhovala preskúmať zákonnosť konkrétneho rozhodnutia vydaného odporkyňou, preto nemohlo ísť o konanie podľa druhej resp. tretej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd nezistil ani že by sa u odporkyne viedlo konanie vo veci úrazovej renty, v ktorom by bola odporkyňa nečinná a bolo by možné na súde začať konanie proti nečinnosti podľa § 250t O.s.p. Na uvedené uznesenie navrhovateľka reagovala podaním odvolania, v ktorom uviedla, že sa domáha priznania poúrazovej renty ako náhrady za náhradu za stratu na zárobku, ktorá jej patrila ku dňu
- decembru
- Poukázala pritom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 14Sd/158/2007, v ktorom krajský súd vyslovil, že odporkyňa nemala právo prepočítavať nárok na úrazovú rentu, ale prevziať jej plnenie. Odporkyňa podľa tohto rozsudku nepostupovala a neobnovila výplatu úrazovej renty, ktorú po prevzatí od zamestnávateľa vyplácala navrhovateľke od
- januára 2004 do
- októbra
- V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky odporkyňa uviedla, že žalobkyňa dňa
- januára 1989 utrpela pracovný úraz a k
- decembru 2003 jej bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, ktorej výplatu podľa § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) odporkyňa prevzala od
- januára
- Táto, tzv. transformovaná úrazová renta bola navrhovateľke vyplácaná do októbra 2004, kedy v rámci kontroly podkladov poskytnutých zamestnávateľom pobočka zistila skutočnosť, že zamestnávateľ pri výpočte náhrady za stratu na zárobku nepostupoval v súlade s § 201 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom k
- decembru 2003 a od priemerného zárobku navrhovateľky pred utrpením pracovného úrazu neodpočítal pravdepodobný zárobok, ktorý by dosahovala, ak by s ňou zamestnávateľ neskončil pracovný pomer. Navrhovateľka bola so zastavením výplaty úrazovej renty od novembra 2004 oboznámená listom pobočky č. 314-5522/2004 zo dňa
- septembra 2004, ako aj oznámením pobočky č. 22-2015-AC11/04, ktoré jej bolo i zaslané dňa
- októbra
- Navrhovateľka odpovedala listom zo dňa
- novembra 2004, v ktorom vyjadrila nesúhlas s predmetným zastavením výplaty úrazovej renty a žiadala o jej pokračovanie v sume, v akej jej táto patrila k
- decembru
- V nadväznosti na podanie žalobkyne zo dňa
- novembra 2004 pobočka listami dňa
- decembra 2004 a
- februára 2005, opätovne navrhovateľke vysvetlila zákonnosť a relevantnosť postupu v nadväznosti na neopodstatnenosť jej požiadavky na vyplácanie náhrady za stratu na zárobku vo forme transformovanej úrazovej renty v zmysle § 272 ods. 3 zákona. Podľa názoru odporkyne posúdenie nároku navrhovateľky na úrazovú rentu bolo v jej prípade možné len na základe novej žiadosti o priznanie úrazovej renty podanej v nadväznosti na § 88 ods. 3 zákona, ktorú navrhovateľka podala
- februára
- Po prvotnom nevyhovení jej žiadosti a zrušení rozhodnutia odporkyne rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 14Sd/158/2007 zo dňa
- decembra 2007 a opätovnom posúdení zdravotného stavu, bol navrhovateľke priznaný nárok na úrazovú rentu podľa § 88 a § 89 zákona od
- februára
- Nárok na uvedenú úrazovú rentu navrhovateľke zanikol dovŕšením dôchodkového veku dňom XX. J. XXXX. Rozhodnutia, ktorými odporkyňa rozhodovala o nároku navrhovateľky na úrazovú rentu č. 222-3971/2008 z
- júla 2008, č. 222-3968/2008 zo
- júla 2008 a č. BA-192840/2010 z
- augusta 2010 sú právoplatné, nepodliehajú súdnemu prieskumu a nie je dôvod ich zákonnosť spochybňovať. Z toho dôvodu odporkyňa žiadala napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že podaním z
- septembra 2011, doručeným Krajskému súdu v Trenčíne
- septembra 2011, označeným ako „žaloba o pokračovanie v poskytovaní úrazovej renty“, sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil odporkyni pokračovať vo vyplácaní úrazovej renty. Uznesením z
- apríla 2012, č. k. 11S/81/2011-15, vyslovil Krajský súd v Trenčíne v danej veci svoju nepríslušnosť a postúpil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, keďže mal za to, že ide o konanie proti nečinnosti správneho orgánu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie zrušil uznesením z
- júla 2012, sp.zn. 7Sžnč/5/2012 a vec vrátil Krajskému súdu v Trenčíne so záverom, že postúpenie veci bolo predčasné, lebo krajský súd neodstránil vady podania a neboli tak dostatočne zistené podmienky pre nepochybné určenie vecnej príslušnosti. Uznesením zo
- septembra 2012, č. k. 11S/81/2011-23, Krajský súd v Trenčíne nariadil navrhovateľke opraviť a doplniť svoje podanie z
- septembra 2011 tak, aby malo náležitosti návrhu s tým, že konanie bude zastavené, ak vady návrhu neodstráni. Navrhovateľka podaním zo
- septembra 2012 upravila petit žaloby tak, že „Žalovaný je povinný prevziať poskytovanie poúrazovej renty žalobkyni vo výške, ako ju poberala ku dňu
- januára 2004 a ktorá jej bola poskytovaná do 31.októbra 2004, s dobovou valorizáciou.“ Podľa § 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia vydaného v zmysle § 179 ods. 1 písm. a) prvý bod až tretí bod možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky súdny poriadok. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že konanie zastavil podľa § 104 ods.1 O.s.p. z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 250t O.s.p.. Tento svoj záver krajský súd odôvodnil tým, že z administratívneho spisu odporkyne nevyplýva, že by u odporkyne prebiehalo správne konanie, v ktorom by odporkyňa bez vážneho dôvodu nekonala. Tento jeho záver však nie je správny. Z obsahu administratívnych spisov odporkyne totiž vyplýva, že navrhovateľke bola k
- decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, výplatu ktorej v zmysle § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) odporkyňa prevzala od 01.01.2004 a transformovaná úrazová renta bola navrhovateľke vyplácaná do októbra
- Opätovne bol nárok na úrazovú rentu navrhovateľky posúdený podľa § 88 zákona na základe jej žiadosti zo dňa
- februára
- Keďže miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky bola stanovená na 30 %, odporkyňa rozhodnutím zo dňa
- mája 2007 rozhodla o nepriznaní nároku na úrazovú rentu. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
- decembra 2008, sp. zn. 14Sd/158/2007, zrušil rozhodnutie odporkyne z
- mája 2007 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky a stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti na 50 % odporkyňa rozhodnutím č. 222-3971/2008 z
- júla 2008 podľa § 88 a § 89 zákona priznala navrhovateľke úrazovú rentu od
- februára 2007 a rozhodnutím č. 222-3968/2008 zo
- júla 2008 rozhodla o nepriznaní nároku na transformovanú úrazovú rentu podľa § 272 zákona. Navrhovateľka proti uvedeným rozhodnutiam podala opravný prostriedok. Podľa obsahu zápisnice z ústneho pojednávania u žalovanej dňa
- septembra 2008 „bolo prerokované s poškodenou jej odvolanie vo veci rozhodnutí o priznaní nároku na úrazovú rentu č. 222-3968/2008 a č. 222-3971/2008“ a navrhovateľka vzala svoje odvolanie späť. Podľa § 219 ods. 2 a 3 opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže účastník konania, ktorý podal opravný prostriedok, vziať späť bez súhlasu súdu, ak ústredie novým rozhodnutím opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovelo. Ak ústredie opravnému prostriedku v celom rozsahu nevyhovie, predloží opravný prostriedok spolu so svojím vyjadrením a spisovým materiálom súdu najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku. Ako z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, účastník konania môže vziať svoj opravný prostriedok späť bez súhlasu súdu, ak ústredie novým rozhodnutím opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovelo. Pokiaľ však ústredie novým rozhodnutím opravnému prostriedku navrhovateľky nevyhovelo, je povinné predložiť opravný prostriedok najneskôr do 60 dní súdu. Z vyššie uvedených skutočností zistených z obsahu administratívneho spisu je však zrejmé, že opravnému prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu č. 222-3968/2008 zo
- júla 2008, o nepriznaní nároku na transformovanú úrazovú rentu, odporkyňa nevyhovela. Navrhovateľka nemohla vziať svoj opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu späť bez súhlasu súdu a odporkyňa bola povinná predložiť opravný prostriedok spolu so svojím vyjadrením a spisovým materiálom súdu. Záver odporkyne, že rozhodnutie č. 222-3968/2008 zo
- júla 2008 je právoplatné, preto nie je správny. Vzhľadom na uvedené doteraz nie je právoplatne skončené správne konanie o nároku navrhovateľky na náhradu za stratu na zárobku, keďže rozhodnutie odporkyne zo
- júla 2008 bolo napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľky, ktorý však odporkyňa doteraz nepredložila súdu. Záver krajského súdu, že z administratívneho spisu odporkyne nevyplýva, že by u odporkyne prebiehalo správne konanie, v ktorom by odporkyňa bez vážneho dôvodu nekonala, bol preto nesprávny a záver o nedostatku podmienok konania bol predčasný. Odvolací súd z toho dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.