7 a 8 zák. o DPH považovali miesto dodania služieb sídlo odberateľa, t. j. Slovenskú republiku. V súlade s § 69 ods. 3 zák. o DPH bol teda odberateľ - žalobca povinný platiť daň. Správca dane požiadal príslušné orgány členských štátov o preverenie deklarovaných obchodov, pričom dodanie telefónnych kariet z Poľska žalobcovi bolo potvrdené, no jeho následné dodanie daňovému subjektu do Švédska švédske orgány nepotvrdili. Z odpovedí na dožiadanie vyplynulo, že k dodaniu deklarovaného množstva kariet od poľského daňového subjektu skutočne došlo.
odpovede zo dňa 15. júna 2010 na dožiadanie správcu dane od švédskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť DSV Road AB je súčasťou DSV Global Transport & Logistics a je zapísaná na dánskej burze cenných papierov, funguje vo viacerých krajinách, a to v oblasti prepravy a logistiky. Spoločnosť nenakupuje ani nepredáva dobíjacie telefónne karty a o spoločnosti LADEX, s.r.o. nikdy nepočula. Žalobca okrem svojho tvrdenia, že s predstaviteľom firmy DSV Road AB Malmoe uzavrel v roku 2008 písomnú dohodu, ktorú aj predložil správcovi dane, nepreukázal dodanie služieb do Švédska. Z toho dôvodu vznikla povinnosť
1 zák. o DPH povinnosť odviesť daň do štátneho rozpočtu, keďže miestom dodania služby je miesto, kde ma dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva. Hmotnoprávnym predpokladom oslobodenia od DPH je preukázanie dodania služieb. Žalobca túto hmotnoprávnu podmienku nesplnil. K intrakomunitárnemu dodaniu tovaru do iného členského štátu dôjde vtedy, ak odberateľ dodanie tovaru potvrdí podaním príslušného daňového priznania, v ktorom toto dodanie zahrnie, čo sa v danom prípade nestalo. Žalobcovi teda
2 zák. o DPH vznikla daňová povinnosť a
1 a 3 zák. o DPH povinnosť platiť daň. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav veci. Správca dane vykonal šetrenie prostredníctvom švédskej daňovej správy a vyjadrenia žalobcom deklarovaného odberateľa služieb, a týmto šetrením bolo jednoznačne preukázané, že dodanie služieb do Švédska nebolo preukázané. Žalobca do
ktorých bolo nepochybné dodanie tovaru daňovému subjektu do Švédska.
žalovaného zo skutočnosti, že spoločnosť DSV Road AB je súčasťou DSV Global Transport&Logostics a je zapísaná na dánskej burze cenných papierov, funguje vo viacerých krajinách v oblasti prepravy a logistiky, vyplynulo, že táto spoločnosť nenakupovala ani nepredávala dobíjacie telefónne karty a o žalobcovi nepočula. Žalobca navrhol, aby zástupca spoločnosti DSV Road AB bol vypočutý a okrem zisťovania na príslušných orgánoch členských štátov prebehlo aj preverenie v rámci spoločnosti, s ktorou žalobca uzavrel zmluvu a následne dodal tovar do Švédska. Žalobca sám takúto možnosť nemá, ale majú ju príslušné daňové orgány. Toto je možné preveriť aj miestnym zisťovaním priamo u daňového subjektu. Žalobca mal za to, že dodanie služieb preukázal. Ak švédsky partner nepodal príslušné daňové priznanie, žalobca nemal na túto okolnosť vplyv. Vo veci nebol riadne zistený skutkový stav, nebol predložený dôkaz u šetrení u daňového subjektu vo Švédsku, tento dôkaz nemá ani žalobca a nie je schopný ho obstarať, a preto bez jeho viny nebol doteraz v konaní predložený. K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 29. januára 2013 vyjadril žalovaný tak, že námietky žalobcu smerujú výlučne voči nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Žalovaný sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožnil a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. februára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 zák. o DPH, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom dodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v § 16 neustanovuje inak.
7 vety prvej zák. o DPH, miestom dodania služieb uvedených v odseku 8, ak sú tieto služby dodané osobe, ktorá podniká v členskom štáte inom, ako je členský štát dodávateľa služby, alebo zákazníkovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko v treťom štáte, je miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, na ktorej spotrebu a využitie sa služby dodávajú; ak táto osoba nemá takéto miesto, je miestom dodania služby jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
8 písm. g/ zák. o DPH, službami, pri ktorých sa určí miesto dodania
odseku 7 vrátane ich sprostredkovania v mene a na účet inej osoby a prijatia záväzku zdržať sa vykonávania týchto služieb, sú telekomunikačné služby.
2 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby
2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.
3 zák. o DPH, zdaniteľná osoba je povinná platiť daň pri službách
8, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu.
4 zák. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zák. o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (ďalej v texte rozsudku len „Nariadenie"), toto nariadenie stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré im môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho stanovenia DPH. Toto nariadenie tiež stanovuje pravidlá a postupy pre výmenu určitých informácií elektronickými prostriedkami, najmä čo sa týka DPH ohľadom transakcií vo vnútri spoločenstva.
čl. 2 ods. 6 Nariadenia, na účely tohto nariadenia „žiadaný orgán" je ústredný kontaktný úrad, kontaktné oddelenie alebo každý príslušný úradník členského štátu, ktorý prijíma žiadosť o pomoc za príslušný orgán.
čl. 5 ods. 1, 2 Nariadenia, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1, vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. Na účely posúvania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. Z obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. I/225/13868-83242/2011/990770-r zo dňa
1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.