Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa zistil, že odporca rozhodnutím z 13. decembra 2012 sp.zn.: IN 1622/12 nepriznal žiadateľke B. L., narodenej XX. N. XXXX, trvalé bytom v B., E. právo na poskytnutie právnej pomoci
5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z“). Rozhodnutie bolo vecne správne doručené
1 zákona č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).
5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi.
1 správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
3 správneho poriadku splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.
1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Z § 17 správneho poriadku vyplýva, že ustanovenie zvoleného zástupcu je výlučne v právomoci účastníka konania, jeho zákonného zástupcu, resp. opatrovníka. Udelenie plnomocenstva musí mať písomnú formu a je ho možné vykonať aj vyhlásením účastníka konania do zápisnice, ktorú je správny orgán povinný spísať. Moment splnomocnenia nastane okamžikom, keď splnomocnenec akceptuje (príjme) žiadosť o zastupovanie. Ak splnomocnený zástupca účastníka konania predkladá splnomocnenie, nie je potrebný jeho súhlas s prijatím žiadosti o zastupovanie. Súhlas splnomocneného zástupcu je však nutný, ak splnomocnenie predkladá účastník konania. Správny poriadok umožňuje, aby správny orgán v nepochybných prípadoch upustil od preukazovania plnomocenstva, a to najmä vtedy, ak je bezpečne známe, koho účastník poveril svojim zastupovaním, v akom rozsahu a že jeho splnomocnenie nezaniklo. Z plnomocenstva udeleného splnomocniteľom vzhľadom na vymedzený rozsah (ku všetkým úkonom, k úkonom určitého druhu, resp. len ku konkrétnemu úkonu) vzniká oprávnenie splnomocneného zástupcu konať v mene zastúpeného vo všetkých úkonoch alebo len v niektorých úkonoch. Z administratívnych spisov vyplýva, že B. L. podala odporcovi 17. mája 2012 písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci
zákona č. 327/2005 Z.z. v konaní sp.zn. 8C/13/2009, vedenej na Okresnom súde v Komárne a ktorá
písomného podania odporcu z
písomného podania odporcu z 26. júna 2012 bolo pridelené číslo 1N 210012.
1 a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. sa B. L. (ďalej len žiadateľka) stala účastníčkou správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Odporca opatrením z
úradného záznamu z
5 zákona č. 327/2005 Z.z. nie je dostatočne doložený vykonaným dokazovaním. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
piatej časti OSP, v ktorom za účastníčku je označená B. L.. Táto v prípade podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu je aj účastníčkou súdneho konania ako navrhovateľka. V prejednávanej veci krajský súd preto pochybil, keď bez ďalšieho objasnenia skutkového stavu v záhlaví preskúmavaného uznesenia označil za navrhovateľa C. J., ktorý nebol účastníkom správneho konania a ktorý sa pokladal len za splnomocneného zástupcu účastníčky v správnom konaní. Súčasne treba v tejto súvislosti poznamenať, že splnomocnenie v správnom konaní neplatí automaticky aj pre súdne konanie. Súd však pred rozhodnutím vo veci musel vyriešiť otázku účastníctva v konaní a bol povinný nedostatky v podaní C. J. odstrániť a mal skúmať, či sa domáha preskúmania rozhodnutia odporcu vlastným menom alebo ako právny zástupca žiadateľky ktorý musí súdu predložiť riadnu plnú moc na zastupovanie v konaní v zmysle ustanovení OSP a poučiť ich o následkoch neuposlúchnutia výzvy súdu. Bez toho, aby súd uvedené nedostatky odstránil, vo veci rozhodol a účastníčke správneho konania odňal možnosť konať pred súdom, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie z 28. februára 2013, č.k. 25Sp/7/2013-12,
1 písm. f/ a písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní je krajský súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v odôvodnení tohto uznesenia (§ 226 OSP). Súd prvého stupňa v ďalšom konaní predovšetkým odstráni nesprávnosť v zistení účastníka v súdnom konaní. Ďalej vyžiada od účastníčky správneho konania vyjadrenie, či ju C. J. zastupuje aj v súdnom konaní, o čom predloží splnomocnenie. Následne opätovne posúdi správnosť a účinnosť doručenia preskúmavaného rozhodnutia odporcu, pričom prihliadne na právny názor odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodne. Krajský súd v Banskej Bystrici súčasne s rozhodnutím vo veci samej rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.