zákona č. 514/2003 Z. z. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že navrhovateľ sa na základe predložených údajov a dokladov nenachádza v stave materiálnej núdze, hoci jeho započítateľný príjem v posudzovanom období nedosahuje 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, a to z dôvodu, že žiadateľ vlastní majetok, ktorým by si mohol zabezpečiť využitie právnych služieb. Ako ďalší dôvod bola uvedená skutočnosť, že na základe predložených listín nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Druhým rozhodnutím odporcu sp. zn. 1N 666/2011 zo dňa
dôvodov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ide o dovolanie v exekučnej veci sp. zn. 8Er/134/2008, keď lehota na dovolanie mala byť do
obsahu žiadosti navrhovateľa sa jedná o dovolanie vo veci exekučného konania sp. zn. 5Er/257/2007, lehota na dovolanie by mala uplynúť
navrhovateľa
tretej hlavy piatej časti OSP a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutia pod sp. zn. 3N 568/2011, 1N 166/2011 a N 665/2011 v I. bode rozsudku zrušil a veci vrátil na ďalšie konania, s poukazom na § 4, § 7 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z."), zatiaľ čo rozhodnutie pod sp. zn. 3N 1311/11 a 3N 852/2011 v II. bode rozsudku ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení k I. bodu výroku napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že v prvej veci sp. zn. 23S/11/2012 (odvolanie proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 3N 568/2011) nebola poskytnutá právna pomoc z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nenachádzal v stave materiálnej núdze a okrem toho nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. V druhej veci sp. zn. 23S/30/2012 (napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 1N 666/2011), ako aj v tretej veci sp. zn. 23S/31/2012 (napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. N 665/2011) nebola poskytnutá právna pomoc z dôvodu, že sa navrhovateľ nenachádza v stave materiálnej núdze. Krajský súd poukázal na to, že posudzovanie materiálnej núdze je uvedené v § 7 zákona č. 327/2005 Z. z. a zrejmá bezúspešnosť sporu je príkladmo uvedená v § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.
1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z., materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Pri skúmaní celkového majetkového statusu účastníka konania pre účely posudzovania hmotnej núdze pri rozhodovaní o poskytnutí právnej pomoci bez finančnej účasti účastníka, nemá byť nosným dôvodom negatívneho rozhodnutia správneho orgánu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, prípadne k hnuteľnej veci svedčiace žiadateľovi, ktorého však celkové majetkové a sociálne postavenie nezodpovedá ani sume určenej zákonom (§ 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Na základe údajov a dokladov a vyjadrení navrhovateľa, žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci bol poberateľom peňažného príspevku za opatrovanie svojej matky, v posudzovanom období október 2010 až apríl 2011 poberal dávku vo výške 169,08 Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so synom D. L., ktorý bol v tom čase študentom na vysokej škole.
čestného prehlásenia započítateľný príjem v posudzovanom období október 2010 až apríl 2011 pozostával z výživného, ktoré platila matka vo výške 60 Eur mesačne. Napriek tomu, že z dôvodov napadnutých rozhodnutí vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti, existencie vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej situácie nemôže byť prekážkou prístupu k súdu. Pokiaľ bola vyslovená požiadavka, aby navrhovateľ za účelom priznania, resp. nepriznania právnej pomoci predal alebo prenajal nehnuteľnosti, ktoré vlastní, je to neprijateľné z dôvodu prednosti práva na dôstojný život, ako aj práva na ochranu vlastníctva. K tomu je potrebné ešte povedať, že pri rozhodovaní je dôležitý časový aspekt, najmä reálna možnosť, či účastník konania v čase požadovania právnej pomoci má možnosť predať, resp. prenajať nehnuteľnosti za cenu primeranú jej reálnej hodnote, nehovoriac o prípadoch, kedy je takáto nehnuteľnosť v režime bezpodielového spoluvlastníctva alebo podielového spoluvlastníctva. Požiadavka, aby navrhovateľ v stave materiálnej núdze a v čase, keď sa vyžaduje právna pomoc za účelom priznania, resp. nepriznania právnej pomoci predal alebo prenajal nehnuteľnosti, ktoré vlastní, vytvára pre účastníka konania neprimeranú prekážku a v neposlednom rade aj stav, keď je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Zo správnych spisov, z dokladov predložených navrhovateľom je
názoru krajského súdu zrejmé, že jeho osobné a majetkové pomery odôvodňujú poskytnutie právnej pomoci vo veciach vedených pod sp. zn. 23S/11/2012, 23S/30/2012, 23S/31/2012 (napadnuté veci odporcu sp. zn. 3N 568/2011, 1N 666/2011 a N 665/2011), nakoľko z predložených tlačív pre dokladovanie pomerov účastníkov konania bolo zistené, že navrhovateľ mal príjem vo forme mzdy vo výške 120 Eur mesačne, od decembra 2011 vo forme mesačného peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 169,08 Eur, od januára do júna 2011 a následne od júla 2011 vo výške 195,27 Eur. Od 1. mája 2009 bol navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jeho náklady spojené s bývaním predstavujú približne 66 Eur mesačne, na cestu do zamestnania minie mesačne asi 180 Eur. Voči navrhovateľovi je vedené viacero exekučných konaní a aj samotný navrhovateľ vedie viacero súdnych sporov. Pokiaľ odporca vo veci sp. zn. 23S/11/2012 (napadnuté rozhodnutie odporcu 3N 568/2011) konštatuje, že vo veci navrhovateľa nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, k tomu je potrebné
názoru krajského súdu povedať, že takéto konštatovanie nemusí byť vždy v súlade s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Ani súd konajúci
tretej hlavy piatej časti nenahrádza konanie tohto súdu. Krajský súd poukázal na to, že správne súdy nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, preto ani nemôžu prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na centrum právnej pomoci. Ani správny orgán nemá možnosť vzhľadom na upravený proces dať jednoznačnú odpoveď, či navrhovateľ bude alebo nebude so svojou vecou, pre ktorú žiada poskytnúť právnu pomoc, úspešný v konaní pred všeobecným súdom. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou a v prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, môže žiadateľovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto krajský súd po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že v uvedených troch prvých veciach je potrebné napadnuté rozhodnutia odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Iná situácia je
názoru krajského súdu v ďalších dvoch veciach vedených pod sp. zn. 23S/34/2012 (vec napadnutá odvolaním sp. zn. 3N 1311/11), a vec sp. zn. 23S/44/2012 (vec napadnutá odvolaním sp. zn. 3N 852/2011), v ktorých sú napadnuté exekučné rozhodnutia dovolaním. Krajský súd zopakoval, že v zásade proti exekučným rozhodnutiam dovolanie nie je prípustné. Dovolanie by bolo prípustné len z dôvodov uvedených v § 237 OSP. Navrhovateľ však vo svojej žiadosti neuviedol, že by chcel podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 237 OSP. Ak takýto dôvod dovolania nie je v dovolaní uvedený, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu (okrem toho lehota na dovolanie už navrhovateľovi uplynula) preto odporca postupoval správne, keď v týchto dvoch prípadoch nepriznal navrhovateľovi poskytnutie právnej pomoci. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto napadnuté rozhodnutia odporcu sp. zn. 3N 1311/2011 a sp. zn. 3N 852/2011, potvrdil. Pokiaľ ide rozhodnutie o trovách konania, krajský súd navrhovateľovi ich náhradu
1 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP nepriznal, pretože v prvých troch veciach navrhovateľ náhradu trov konania ani nežiadal. Pokiaľ ide o ďalšie dve veci v týchto bol navrhovateľ neúspešný a taktiež nežiadal náhradu trov konania, preto krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd neuložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok v neúspešných veciach sp. zn. 23S/34/2012 (vec napadnutá odvolaním sp. zn. 3N 1311/11), pretože v tejto veci bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici oslobodený od poplatkovej povinnosti (uznesenie 23S/34/2012 zo dňa
f/ OSP, kedy je dovolanie prípustné aj v exekučných veciach, nakoľko mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok krajského súdu v I. bode vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto žiadal, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
jeho názoru navrhovateľ je vlastníkom majetku, ktorým si mohol zabezpečiť právne služby a nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu vo veci 3N 568/11, odporca nesúhlasil s názorom krajského súdu, nakoľko
jeho názoru k nesprávnemu postupu Sociálnej poisťovne nedošlo, pretože táto sa v prípade navrhovateľa riadila platnými zákonnými ustanoveniami citovanými v predmetnom rozhodnutí. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril listom z
f/ OSP) a na takéto tvrdenie nemal žiaden podklad, ani neoznačil a nepredložil o tom žiadne dôkazy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2, § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa ani odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. marca 2014
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej
tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených;
písm. e/ oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorej bol po preukázaní splnenia podmienok
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci, fyzická osoba, ktorej súd ustanovil bezplatného právneho zástupcu, 1e) a v azylovej veci fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky
;
písm. h/ je materiálnou núdzou stav, keď príjem fyzickej osoby nedosahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
1 fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak
ods. 2 podmienky na poskytnutie právnej pomoci
odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
ods. 3, ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže priznať právnu pomoc, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie II. bodu výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť, že v obidvoch prípadoch navrhovateľ žiadal o právnu pomoc vo veciach dovolania, pričom ani v jednom prípade nespĺňal zákonom stanovené predpoklady na jeho prípustnosť. Pokiaľ v odvolaní tvrdí, že dovolania mali byť prípustné v zmysle § 237 písm. f/ OSP, odvolací súd poukazuje na to, že ani pre odôvodnenosť postupu v zmysle tohto ustanovenia navrhovateľ nepredložil jediný podklad. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že rozhodnutie krajského súdu je v tejto časti vecne správne. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu, odvolací súd považuje za potrebné argumentáciu krajského súdu, s ktorou sa taktiež stotožnil v celom rozsahu, doplniť len o tú poznámku, že v zmysle medzinárodných odporúčaní (napr. bod A. 8 Stanoviska Poradnej rady európskych sudcov č. 6
piatej časti OSP. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že rozhodnutie krajského súdu je i v tejto časti vecne správne. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého sú i administratívne spisy odporcu je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní, pokiaľ ide o I. bod enunciátu rozsudku, náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaniach navrhovateľa, a preto bude povinnosťou odporcu v ďalšom konaní postupovať v intenciách rozhodnutí krajského i odvolacieho súdu, opätovne náležite posúdiť skutkový stav a vo veciach rozhodnúť. V druhom bode enunciátu rozsudku krajský súd rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami odporcu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov navrhovateľa a tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny, nakoľko sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvádzanými v odvolaniach navrhovateľa. Skutočnosti, ktorými navrhovateľ a odporca vo svojich odvolaniach spochybňujú predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré namietali už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa ani odporcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a odporcovi, ktorý taktiež nebol v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.