1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného T. F., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. apríla 2014, sp. zn. 6 To 15/2013, takto rozhodol: I.
1 Tr. por. uznesením Krajského súdu v Trnave zo
2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu s a z r u š u j e . Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Piešťany z
1 Tr. por. Okresnému súdu Piešťany sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. II.
2 Tr. por. obvinený T. F., nar. XX. Z. XXXX v K., trvale bytom V. č. XXX, okres U., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Leopoldov, s a n e b e r i e d o v ä z b y . Odôvodnenie I. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 26. novembra 2012, sp. zn. 1 T 51/2009, boli obvinení T. F. a L. C. uznaní za vinných v bode 1/ z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom
1 Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
1, 2 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ 27.04.2005 v čase okolo 21.30 hod. v O. na ul. F. pred rodinným domom č. XX, po predchádzajúcom slovnom konflikte obv. L. C. s poškodenými, a jeho následnom privolaní obvineného T. F., obv. T. F. fyzicky napadol M. X., do ktorej ako utekal vrazil celým telom a päsťou ju udrel do krku, pričom ju zachytil jej syn T. X., nar. XX.XX.XXXX, čím jej spôsobil pohmoždenie mäkkých tkanív v oblasti brady a krku s dobou liečenia 4-5 dní, pričom následne sa k nim rozbehol obv. L. C., s úmyslom fyzicky poškodených napadnúť, v čom mu zabránil F. X., pričom následne obv. L. C. udrel päsťou do tváre U. O., ktorému spôsobil zranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, a súčasne obv. T. F. fyzicky zaútočil na T. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorého udieral päsťami, čím mu spôsobil pohmoždenie mäkkých častí krku s krvným výronom a opuchom v oblasti hrtana a hltana a odreniny kože v oblasti krku, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia od dvoch do 4 týždňov, pričom pri tomto konflikte spôsobili ďalej zranenia T. X., nar. XX.XX.XXXX, a to pohmoždenie mäkkých častí hlavy s maximom v temeno-spánkovej oblasti vpravo bez známok otrasu mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia do troch týždňov, 2/ 28.04.2005 v čase okolo 00.15 hod. v O. na ulici F. č. XX, po vyššie uvedenom konflikte, obvinení po predchádzajúcej dohode spolu s ďalšími neustálenými osobami vyrazili kovovú plechovú bránu, vnikli do dvora tohto rodinného domu, kde nezisteným predmetom porozbíjali sklá okien a vonkajšie plastové rolety hnedej farby, čím T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XX, spôsobili škodu vo výške 8 675,- Sk (287,96 Eur). Za to bol obvinení odsúdení T. F. v zmysle §§ 194 ods. 2, 36 písm. j/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 42 ods. 1, 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T 125/2008 z
1 Tr. por. s nárokmi na náhradu škody odkázaní na občiansko-súdne konanie. Rozsudok prvostupňového súdu napadli odvolaniami obvinení T. F., L. C. a okresný prokurátor. Obvinený T. F. namietal dĺžku konania a v tej súvislosti nepoužitie zmierňovacieho ustanovenia a uloženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a navrhoval upustenie od uloženia súhrnného trestu. Prokurátor odvolanie podal v neprospech obvinených. Krajský súd v Trnave uznesením zo 17. apríla 2014, sp. zn. 6 To 15/2013
por. zamietol všetky odvolania. Proti uzneseniu krajského súdu podal 6. októbra 2014 obvinený T. F. prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca dovolanie. Poukazuje na neprimeranú dĺžku konania, pretože od spáchania skutku do právoplatného skončenia veci uplynula doba deväť rokov. Táto skutočnosť sa mala v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) premietnuť v uloženom treste odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom pri použití mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
1 Tr. zák. účinného od
1 Tr. por. zamietnuť. Prvostupňový súd po splnení povinností v zmysle § 376 Tr. por. 12. januára 2015 predložil dovolanie obvineného spolu so spisom dovolaciemu súdu. Najvyšší súd, ako súd dovolací z obsahu spisu zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, stalo sa tak na mieste a v lehote určenej ( §§ 368 ods. 1, 2 písm. a/, h/, 369 ods. 2 písm. b/, 4, 372 ods. 1, 370 ods. 1 Tr. por.) a spĺňa podmienky a obsahové náležitosti uvedené v §§ 373 ods. 1, 2, 374 Tr. por. a je sčasti dôvodné. Obvinený dovolacie dôvody vidí v podstate v tom, že okresný i krajský súd pri ukladaní trestu neaplikovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Dôvodom pre to v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru boli neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania, čo malo byť premietnuté do uloženého trestu. Dovolací súd po preskúmaní spisu konštatuje, že dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. v posudzovanom prípade naplnený je.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
ods. 2 tohto čl. každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. V zmysle ods. 3 písm. a/ - e/ čl. 6 každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva-byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu (písm. a/),-mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby (písm. b/),-obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu
vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú (písm. c/),-vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe (písm. d/),-mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí (písm. e/).
čl. 7 ods. 1 Dohovoru nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo
vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. V zmysle ods. 2/ tento čl. nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné
všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi. V zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak - zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/), - bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/), - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/). Ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. účinný od 1. januára 2006 upravuje, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je závažnou chybou konania. Nejde pritom o akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom", ktoré v rozhodovacej praxi súdov je postavené na roveň porušeniu ustanovení o povinnej obhajobe (§ 37 Tr. por.). Najvyšší súd poukazuje na to, že právo na obhajobu v sebe zahŕňa právo na osobnú obhajobu, právo nechať sa obhajovať obhajcom, ktorým môže byť len advokát, právo na povinnú obhajobu, ako aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Zároveň predstavuje vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zo spisu vyplýva, že obvinený v dovolaní neuviedol relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala v posudzovanom prípade, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. nebol daný. V dovolaní konštatuje neprimerané prieťahy vo veci a nedôsledné reagovanie na obhajobu v uznesení odvolacieho súdu. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že medzi spáchaním skutkov (posúdené ako
1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. skrátené vyšetrovanie pritom treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia. Prieťahy v prípravnom konaní a v súdnom konaní po podaní obžaloby čiastočne spôsobil aj obvinený T. F., ktorý nepreberal na ním udanej adrese uznesenie o obvinení z
viacerých lekárskych správ, napriek svojmu zdravotnému stavu bol spôsobilý sa na súdne konania dostaviť. Obdobne sa nekonalo verejné zasadnutie v odvolacom konaní na krajskom súde určené na
ktorého dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Dovolacia námietka obvineného v tomto smere aj s ohľadom na práva obhajoby nenapĺňa dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je stručné. Nereagovalo na odvolacie námietky obvineného viažuce sa na prieťahy a tvrdenia prokurátora, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu zistených skutkových viet. Prvostupňový i odvolací súd posúdili konanie obvineného
Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. účinného od
ktorého malo byť jeho konanie posudzované v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., resp. i § 2 ods. 2 Tr. por. zák. č. 301/2005 Z.z. účinného od
Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. účinného od 1. januára 2006 s trestnými sadzbami trestných činov
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, je zrejmé, že pre obvineného je priaznivejší zákon účinný v dobe spáchania skutkov (viď i platný a účinný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 106/2011, publikovaný pod č. 428/2012 Z.z.). Obvinený v dovolaní síce nesprávne právne posúdenie zisteného skutku nenamietal, ale poukázal na nesprávne uložený trest, čo má neoddeliteľnú súvislosť s uznanou vinou. V tej súvislosti sa tiež domáhal pre prieťahy v konaní použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. Dovolací súd, aj keď je viazaný dôvodmi dovolania (§ 385 ods. 1, 2 Tr. por.), musel sa právnou kvalifikáciou skutkov zaoberať, aby zistil, aké skutočnosti zohľadnili súdy oboch stupňov pri ukladaní trestu obvinenému a či uložený trest zodpovedá kritériám zákonného a spravodlivého postihu. Vyžadujú si to zásady spravodlivého procesu uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súlade so súdnou praxou najvyšší súd pripomína, že pri naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. dovolací súd už osobitne vo výroku neuvádza aj uplatnený dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., ale v odôvodňujúcej časti rozhodnutia v stručnosti poukáže aj na podstatu pochybenia vo výroku o vine. Pri dôvode
1 písm. i/ Tr. por. najvyšší súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení, ani nesprávne hodnotenie dôkazov. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Súdna prax a judikatúra najvyššieho súdu dôsledne vychádza zo zásady, že dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav v prípade rozhodovania o dovolaní z uvedeného dôvodu je posudzovaný len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, teda či boli správne právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Dovolaním
1 písm. i/ Tr. por. sa nemožno domáhať použitia mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. ako na to nesprávne poukazuje obvinený. Otázku použitia mimoriadneho zníženia trestu posudzuje výlučne súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa. Nepoužitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu súdom pri rozhodovaní o treste nie je totiž otázkou právneho posúdenia skutku ani nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia. V tomto smere dôvody dovolania obvineného preto neobstoja. Z rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, nie je zrejmé, prečo bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste z predchádzajúceho rozsudku. Prvostupňový a ani odvolací súd pri posudzovaní nápravy a prevýchovy obvineného sa nezaoberali uložením iného druhu sankcie a neuviedli ani to, či pri ukladaní tohto trestu prihliadli na neprimeranú dĺžku konania. Zo skutkových zistení súdov prvého a druhého stupňa, ktoré dovolací súd nie je oprávnený skúmať (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) vyplýva, že obvinený spoločne s ďalším spolupáchateľom sa dopustil v krátkom časovom slede
písm. h/ ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. a rozhodol tak, ako sa to uvádza v enunciáte rozsudku. Prvostupňový súd je povinný vec znovu prejednať a rozhodnúť, je pritom viazaný právnymi názormi vyslovenými v tomto rozhodnutí
1 Tr. por. Nesmie rozhodnúť v neprospech obvineného, pretože dovolanie bolo podané v jeho prospech v zmysle § 391 ods. 2 Tr. por. Ak bude potrebné opäť rozhodnúť o sankcii, nebude možné opomenúť ustanovenie § 37 Tr. zák. účinného do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.