Obsah (4)

§ 51§ 10§ 211§ 246c

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžf/13/2013 Identifikačné číslo spisu: 8012200430 Dátum vydania rozhodnutia: 20.02.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 51ods.

1 písm. a/ zák. o DPH do tej miery, že by sa v podstate od neho nepožadovalo dôsledné plnenie povinnosti vyplývajúcej z § 29 ods. 8 zák. o správe daní. Rovnako by sa zasiahlo do aplikácie zásady materiálnej pravdy premietnutej do povinnosti správcu dane preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti

o zásadou voľného hodnotenia dôkazov a posudzovania právnych úkonov vždy podľa skutočného obsahu. Žalobca sa dotkol iba časti rozsahu svojho dôkazného bremena, nepreukazoval však aj vierohodnosť predložených dokladov. Reálnosť uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného obchodu preukázaná nebola. Nebolo povinnosťou správcu dane zisťovať skutočného vykonávateľa stavebných prác, ale zisťovať skutkový stav vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na odpočítanie dane. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-439/04 Recolta Recycling, tento na danú vec nemožno aplikovať, keďže nebolo nesporne preukázané dodanie tovaru a rovnako nevyplýva, že by bolo orgánmi činnými v trestnom konaní právoplatne zistené podvodné konanie v rámci reťazca. Pre správcu dane nie je prípustné, aby si urobil úsudok, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 211a nasl.

O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. februára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 15 ods. 5 písm. d/, e/ zák. o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Podľa § 29 ods. 2 zák. o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 zák. o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 1020505/1/453543/2012 zo dňa
2. marca 2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/58511/2011/Hud zo dňa
3. decembra 2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. o správe daní vyrubil rozdiel z dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 4589,45 €, keďže dodávateľ uvedený na žalobcom predložených faktúrach ani jeho tvrdený subdodávateľ dodanie služieb nevykonali, a teda žalobca porušil § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zák. o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr za dodanie služieb daňovým subjektom, ktorý práce nevykonal, teda zdaniteľné plnenie neuskutočnil, a preto správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 4589,45 €. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku prvostupňového súdu týkajúceho sa hodnotenia procesných pochybení v priebehu daňovej kontroly, keď aj napriek tomu, že krajský súd konštatoval výskyt vady, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, považoval za nedôvodné rušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. Základnou úlohou správcu dane v daňovom dokazovaní je v zmysle § 29 ods. 2 zák. o správe daní uplatniť zásadu prejednávaciu, tzn. aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu boli zistené aj bez jeho súčinnosti čo najúplnejšie s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých alebo očakávaných žalobcom ako daňovým subjektom. Avšak na druhej strane nesmie správca dane opomenúť, resp. iným spôsobom poškodiť daňový subjekt na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť prijatého daňového rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.), nakoľko práve výpovede p. M. a p. P. je potrebné považovať za rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu a žalobcovi resp. jeho zástupcovi malo byť umožnené v súvislosti s nimi uplatniť svoje procesné oprávnenia. Ohľadne vykonaného miestneho zisťovania je potrebné uviesť, že zo zápisnice o tomto úkone zo dňa
4. februára 2011 vyplýva, že zamestnanci správcu dane sa dostavili do sídla spoločnosti ROMSTAV s.r.o. dňa
5. februára 2011, kde sa však nikto nenachádzal, a preto nechali konateľovi U. M. predvolanie na daňový úrad na
6. februára
7. Z uvedeného je nepochybné, že U. M. nepodával vysvetlenie počas miestneho zisťovania, keďže vtedy sa v mieste sídla spoločnosti ROMSTAV s.r.o. nezdržiaval, ale až následne po vykonanom miestnom zisťovaní sa dostavil na daňový úrad, ktorý úkon bolo potrebné hodnotiť ako svedeckú výpoveď. Skutočnosť, že správca dane svojim postupom neumožnil žalobcovi resp. jeho zástupcovi uplatniť v priebehu daňovej kontroly uplatniť náležité procesné práva, nemožno považovať za takú, ktorá by nemohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čo napokon nespochybnil ani krajský súd. Žalobcovi náležala voľba spôsobu a rozsahu využitia svojich zákonných oprávnení. Žalobca už v priebehu konania pred daňovými orgánmi poukazoval v súvislosti s právnym posúdením veci na judikatúru tunajšieho súdu (rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
8. marca 2011) a judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling C- 439/04 a C-440/04 zo dňa
9. júla 2006), bude teda úlohou správnych orgánov sa s touto argumentáciou náležite vysporiadať, čo doteraz splnené nebolo. Pokiaľ sa žalovaný až vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril, že rozsudok vo veciach Kittel a Recolta Recycling nie je aplikovateľný, nakoľko nebolo nesporne preukázané dodanie tovaru, takýto záver je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a hodnotením skutkového stavu správcom dane, keď tento dospel k záveru, že práce boli vykonané tak, ako to deklaroval žalobca, dokonca že robotníkov organizoval U. M. ako fyzická osoba. V súvislosti s právoplatným zistením podvodného konania v rámci reťazca, z dotknutého rozsudku súdneho dvora nevyplýva, že tam riešený skutkový stav by mal podklad v právoplatných rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, keď k záveru o podvodnom konaní vo vzťahu k DPH, teda nie o spáchaní trestného činu alebo priestupku, dospeli práve daňové orgány (bod 10 uvedeného rozsudku). Podľa názoru najvyššieho súdu sa má jednať o podvodné uplatňovanie práva resp. zneužitie práva v rovine daňového práva, ktoré nemusí mať nevyhnutne charakter trestného činu. Na základe vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné postupom podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť, preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pre existenciu vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov rozhodnutia. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p.

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 404,95 € z titulu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby so zodpovedajúcimi režijnými paušálmi {prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (127,16 € + 7,63 €), písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (127,16 € + 7,63 €), písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie (v žalobcom nesprávne uplatnenej sume 60,07 € + 7,81 €) zvýšenú o DPH}. Ďalej najvyšší súd priznal aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 € za podanú žalobu (č. l. 42). Nebola priznaná náhrada za súdny poplatok za podanie odvolania, keďže tento poplatok zaplatený nebol. Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v D., X., č. ú. XXXXXXXX/XXXX v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.