Obsah (4)

§ 243a§ 242§ 243i§ 148

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3MCdo/23/2011 Identifikačné číslo spisu: 7209227571 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej veci vady podľa § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a iné procesné vady konania podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. neboli namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Generálny prokurátor vyvodzuje vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. z nesprávneho postupu súdu, ktorým žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom tým, že mu ešte pred zastavením konania (z dôvodu zániku žalovaného) neumožnil „upraviť návrh na strane žalovaného“ (zrejme podať návrh na zmenu žalovaného), keď na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník - Sociálna poisťovňa, ktorá mala zákonnú povinnosť žalobcovi vyplácať príslušné úrazové dávky. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania (§ 43 ods. 1 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Námietka dovolateľa, v zmysle ktorej došlo v konaní k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p., je neopodstatnená z nasledovných dôvodov. Konanie o náhradu škody z titulu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania je konaním sporovým, v ktorom v porovnaní s tzv. nesporovým súdnym konaním (§ 81 ods. 1 O.s.p.), jednotlivé strany konania nesú väčšiu zodpovednosť za výsledok konania, pretože v sporovom súdnom konaní sa okrem iného neuplatňuje zásada vyšetrovacia a materiálnej pravdy (§ 120 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade zodpovednosť žalobcu ako pána predmetu sporu (dominus litis) sa vzťahuje nielen na vymedzenie predmetu sporu ale aj vymedzenie okruhu účastníkov, ktorých pokladá žalobca za nositeľov povinnosti, ktorá je predmetom konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca za účastníka na strane žalovaného označil VSŽ Zlievarne spoločnosť s ručením obmedzeným Košice a že v priebehu konania na návrh žalovaného vstúpil do konania vedľajší účastník - Sociálna poisťovňa, ako i že na majetok žalovaného Okresný súd Košice I uznesením z

1. decembra 2008 č.k. 9 K 43/2008-61 vyhlásil konkurz, ktorý bol uznesením toho istého súdu zo
2. mája 2010 zrušený pre nedostatok majetku a žalovaný bol
3. októbra 2010 vymazaný z obchodného registra. Okresný súd Košice II po zistení, že žalovaný ako právnická osoba bez právneho nástupcu v dôsledku zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku (§ 68 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) zanikol výmazom z Obchodného registra v priebehu konania, konanie zastavil. Zastavenie konania odôvodnil tým, že okamihom zániku žalovaného žalovaný stratil aj spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., v dôsledku čoho je konanie postihnuté neodstrániteľným nedostatkom podmienky súdneho konania (strata spôsobilosti žalovaného byť účastníkom konania); preto súd z úradnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 103 O.s.p., konanie podľa § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil. V konaní nebolo preukázané a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca až do zániku žalovaného podal návrh na zmenu žalovaného, podľa ktorého by sa mal stať novým žalovaným bývalý vedľajší účastník - Sociálna poisťovňa. Za danej procesnej situácie bolo teda len na procesnej aktivite žalobcu, ktorý mal vedomosť o tom, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu bolo konanie prerušené do skončenia konkurzu a tiež mu boli prístupné informácie a údaje o žalovanom z Obchodného registra (ktorý je verejne prístupným registrom), aby z uvedených okolností vyvodil aj adekvátny procesný záver a podal návrh na zmenu, resp. zámenu žalovaného. Pokiaľ dovolateľ uvádzal v dovolaní, že po zániku žalovaného existoval v konaní ešte vedľajší účastník, ktorý mal zákonnú povinnosť vyplácať príslušné úrazové dávky žalobcovi, jeho názor nie je správny, pretože zánikom žalovaného výmazom z obchodného registra dochádza aj k zániku vedľajšieho účastenstva. Aj keď postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil, jeho postavenie je odlišné však tým, že je čiastočne obmedzené postavením hlavného účastníka, ktorého postavenie je dominius litis. Vedľajší účastník nie je legitimovaný na tzv. dispozičné úkony, a to, či už dispozičné úkony konaním alebo predmetom konania, či zmenu návrhu. Preto zánikom subjektu, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, stráca status vedľajšieho účastníka. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdu žalobcovi nebola v konaní znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení majúca za následok odňatie možnosť jeho konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Mimoriadne dovolanie ako ďalší dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľ zastával názor, že účastníkom konania sa v predmetnej veci stala Sociálna poisťovňa, na ktorú prešla zo zákona o sociálnom poistení povinnosť vyplácať úrazové dávky a otázku zodpovednosti žalovaného za chorobu z povolania žalobcu mal súd riešiť ako prejudiciálnu bez ohľadu na zánik žalovaného v priebehu konania. Mal za to, že ak trvala zodpovednosť žalovaného za chorobu z povolania žalobcu v čase jej vzniku, tak ešte pred zánikom tohto zodpovedného subjektu, Sociálna poisťovňa sa stáva subjektom povinným vyplácať úrazové dávky, a to na základe úpravy žaloby žalobcom. Obsah dovolania nasvedčuje tomu, že nesprávne právne posúdenie veci dovolateľ vidí v čiastočne takmer zhodných námietkach, ktorými odôvodňoval aj vadu zmätočnosti podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (až na rozporné tvrdenie o existencii vedľajšieho účastníka v konaní po zániku žalovaného - viď str. 5 dovolania). Z podania žalovaného z
4. augusta 2005 (č.l. 31 spisu) je zrejmé, že podal návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice na jeho strane do konania. Sociálna poisťovňa súhlasila so vstupom do konania ako vedľajší účastník, o čom svedčí aj jej vyjadrenie k žalobe z
5. novembra 2005 (č.l. 37 spisu). Ako už bolo uvedené, v sporovom konaní okruh účastníkov konania určuje žalobca, teda okrem žalobcu je účastníkom konania len ten, koho žalobca v žalobe ako žalovaného označí. V danej veci však žalobca v žalobe za účastníka konania na žalovanej strane Sociálnu poisťovňu neoznačil, ani v priebehu konania do zániku žalovaného nepodal návrh na zmenu, resp. zámenu žalovaného, o čom svedčia aj formulácie v mimoriadnom dovolaní, v ktorom sám dovolateľ uvádza, že k zmene (asi správne zámene) žalovaného mohlo dôjsť len na návrh žalobcu. V konaní však bolo nepochybne zistené, že žalobca do zániku žalovaného žiaden návrh na zmenu žaloby, resp. návrh na zmenu žalovaného nepodal; preto ak súd prvého stupňa zistil, že žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu (strata spôsobilosti žalovaného byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p.), nemal inú možnosť, ako konanie pre tento neodstrániteľný nedostatok podmienky konania podľa § 107 ods. 1, 4 O.s.p. konanie zastaviť. Preto jeho rozhodnutie dovolací súd považuje za správne. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné dodať, že súdy síce majú poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p., avšak obsahom poučenia účastníka súdom podľa tohto ustanovenia je iba poučenie o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva a povinnosti sú obsahom procesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho konania. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké procesné práva im priznávajú a aké procesné povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy, ako treba nimi urobené procesné úkony vykonať, aby vyvolali nimi sledované procesné účinky, prípadne ako treba odstrániť vady už urobených právnych úkonov, aké právne následky sú spojené s vykonanými procesnými úkonmi, ako treba splniť procesnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo rozhodnutia súdu a pod. Do poučovacej povinnosti nepatrí ale návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, aby dosiahol žiadaného účinku (účinku v jeho prospech). O právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje. Tieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu účastníka a tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu; podľa § 5 ods. 2 O.s.p. ale túto povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. V danom prípade bol žalobca už pri podaní žaloby a aj v priebehu celého konania zastúpený advokátom. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolací dôvod namietaný v mimoriadnom dovolaní nie je daný a súčasne neboli zistené ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podľa § 243b ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. zamietol. O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods.5 O.s.p.

§ 148ods.

2, § 151 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.