1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný v súlade, s §§ 46, 47 a 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok"), ako aj
príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon" alebo ako „zákon č. 50/1976 Zb.") zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto (ďalej aj ako len „prvostupňový správny orgán") čj. 1577/14612/2010/URS/Vas/G-30 zo dňa 31. marca 2010 (ďalej aj ako len „prvostupňové správne rozhodnutie"), ktorým tento dodatočne povolil stavebníkovi Branch Development, s.r.o., so sídlom Červeňova 9, Bratislava zmenu stavby pred dokončením „Vstavba bytu v podkroví Červeňova 8“ nehnuteľnosť so súpisným číslom 1319 na pozemku pare. č. 1481/1 v k. ú. W.
projektovej dokumentácie, vypracovanej H., autorizovaným architektom, reg. č. *0890AA* v júli 2008 a doplnenou v decembri 2009 tak, že
1 písm. b ) a § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil stavbu „Vstavba bytu v podkroví Červeňova 8" nehnuteľnosť so súpisným číslom 1319 na pozemku pare. č. 1481/1 v k. ú. W.
projektovej dokumentácie, vypracovanej H., autorizovaným architektom, reg. č. *0890AA* v júli 2008 a doplnenou v decembri 2009. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak po tom čo jeho predchádzajúci rozsudok v tejto veci č. k. 1 S/185/2010-152 z
sa začala stavať bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi dodajúc, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. Konštatoval ďalej, že je nesporné, že prvostupňový správny orgán Mestská časť Bratislava - Staré mesto v súlade s ustanovením s § 61 ods. 1 oznámil dňa 18.2.2010 začatie konania o predloženom návrhu - žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na zmenu dokončenej stavby : „Vstavba bytu v podkroví, Červeňova 8", a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 9.3.2010, ktoré vykonal zamestnanec stavebného úradu, ktorý má technické vzdelanie, odborné znalosti a praktické skúsenosti a ktorý zhodnotil, že na stavbe bola vykonaná stavebná činnosť, ktorá bola nelegálna, a preto žalovaný správne rozhodol, keď na základe podanej žiadosti dodatočne povolil zmenu stavby, keďže predmetom žiadosti bola vstavba bytu v podkroví, Červeňova 8 na už dokončenej stavbe domu, v ktorom malo dôjsť k zmene užívania stavby domu, t.j. k zmene užívania časti povalového priestoru na bývanie. Argumentoval ďalej, že v stavebnom konaní tiež nebolo žalobcom spochybnené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a ani zmluva o vstavbe bytu, nakoľko žalobca síce podal na Okresný súd Bratislava I návrh na určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe bytu vedenej pod sp. zn. 4C/97/2010, avšak v podaní doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.6.2013 oznámil, že žiada o zrušenie termínu pojednávania vytýčeného na deň 10.6.2013 z dôvodu, že účastníci konania majú záujem na uzatvorení mimosúdnej dohody a teda konanie ešte nebolo právoplatne skončené. K námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán sa nezaoberal jeho námietkami z dôvodu, že ich uplatnil až na ústnom pojednávaní považoval za nutné uviesť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí aj napriek tejto výhrade zaoberal všetkými žalobcovými dôvodmi uvedenými v odvolaní, riadne sa s nimi vysporiadal a aj odôvodnil doplniac, že prvostupňový správny orgán všetky námietky žalobcu zapracoval do podmienok prvostupňového rozhodnutia. Dôvodil ďalej, že zo skutkových okolností vyplýva, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade venovali dostatočnú pozornosť, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, ktoré tvoria základný predpoklad na vydanie dodatočného stavebného povolenia v zmysle § 88a stavebného zákona. Konštatoval, že stavebník preukázal, že predmetná stavba bude realizovaná na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve a je začlenená v území, ktoré je
územného plánu obce územím definovaným s funkčným využitím na bývanie. Uviedol, že stavebný úrad v zmysle koncentračnej zásady
stavebného zákona náležité posudzoval námietky žalobcu, k čomu si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia a vychádzajúc zo skutkových zistení tvoriacich súčasť administratívneho spisu tieto správne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že námietky žalobcu neodôvodňujú nesúlad predmetnej stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a inými právnymi predpismi. Dôvodil ďalej tým, že žalovaný sa náležité vyporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby začatej bez stavebného povolenia dodajúc, že správne orgány oboch stupňov v stavebnom konaní postupovali v súlade s procesnoprávnymi predpismi, keďže zo skutkových zistení vyplýva, že tieto postupovali v súčinnosti s účastníkmi stavebného konania, keď účastníkom konania v súlade so zákonom oznámili začatie stavebného konania o dodatočné povolenie predmetnej stavby, títo boli riadne predvolaní na ústne konanie a v oznámení boli súčasne vyzvaní na podanie stanoviska k tejto stavbe s poučením, že námietky môžu uplatniť najneskôr na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Konštatoval tiež, že stavebný úrad s priebehu konania oboznamoval účastníkov, predovšetkým žalobcu, o dôkazoch predložených stavebníkmi. Rovnako mal za to, že rozhodnutie vo veci samej žalovaný správny orgán riadne v zmysle zákona (§47 správneho poriadku) odôvodnil a doručil účastníkom s náležitým poučením s tým, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náležitým spôsobom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Odvolávajúc sa na vyššie uvedeného dôvody bol súd prvého stupňa toho názoru, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležité v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležité zdôvodnili, vyporiadajúc sa s námietkami žalobcu a preto žalobu
1 OSP zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave číslo : A/2010/1835/LGZ zo dňa 9. júla 2010 a taktiež rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č.j. 1577/14612/20l0/URS/Vas/G-30 zo dňa 31. marca 2010 a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok krajského súdu napadol v celom jeho rozsahu, nakoľko bol toho názoru, že - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm.
jeho názoru nespĺňa z hľadiska zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov požiadavky na platnú Zmluvu o vstavbe bytu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/97/2010 súdne konanie o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy dodajúc, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia z
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. A/2010/1835/LGZ z
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, obec : BA- m. č. Staré Mesto, katastrálne územie : W. mal najvyšší súd preukázané, že titulom nadobudnutia rozostaveného bytu č. X, na X. p., vchod : Červeňova 8, bytového domu súpisné číslo 1319, postaveného na parcele č. 1481/1 pre vlastníctva Branch Development, s.r.o. v podiele 1/1 je práve namietaná Zmluva o vstavbe bytu V - 20742/07 zo dňa 27,7.2007. V poznámke predmetného listu vlastníctva je okrem iného poznamenané začatie súdneho sporu o určenie neplatnosti Zmluvy o vstavbe týkajúcej sa rozostavaného bytu X/H. p. podanej na Okresnom súde Bratislava I, pod zn. 4C/97/2010, P2-495/2010.
1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie
tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
3 stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej vecí. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
stavebného zákona, ak nieje výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
1 správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Sžo/129/2007 z 25. júna 2008 vo vzťahu k problematike predbežnej otázky v správnom konaní konštatoval nasledovné: „Správny poriadok pojem predbežná otázka používa, ale nedefinuje. V právnej praxi sa neraz stane, že správny orgán na to, aby mohol rozhodnúť vo veci, musí mať zodpovedanú konkrétnu čiastkovú otázku týkajúcu sa predmetu konania.
názoru právnej teórie predbežnou (tzv. prejudiciálnou) otázkou treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasne je to taká otázka, ktorej rozhodnutie nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Odpoveď na ňu môže byť predmetom iného samostatného konania (správneho i súdneho). S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu (Boh. A 3270/24) nesmie správny orgán napríklad odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná otázka nebola doposiaľ rozhodnutá príslušným orgánom. Buď si odpovie na túto otázku sám (urobí sa aj úsudok) alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a vyčká s vlastným rozhodnutím, dokiaľ sa o predbežnej otázke nerozhodne.
ustanovenia § 40 správneho poriadku má správny orgán zásadne voľnosť v rámci úvahy o tom, ktorú z týchto dvoch možností si vyberie (táto voľnosť by mohla byť obmedzená len osobitným zákonom). To znamená, že správny orgán nesmie nikdy zostať pasívnym vo vzťahu k predbežnej otázke. " Povahu predbežnej otázky nesporne má súdne konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o vstavbe, keďže sa jedná o občianskoprávny spor, rozhodnutie ktorého prináleží v zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku výlučne súdu, teda posúdenie tejto otázky nepatrí v danom prípade do právomoci konajúcich správnych orgánov. Argumentácia súdu prvého stupňa založená na tvrdení, že v stavebnom konaní nebolo žalobcom spochybnené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a ani Zmluvy o vstavbe bytu, keď žalobca síce podal na Okresný súd Bratislava I návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o vstavbe bytu vedenej pod sp. zn. 4C 97/2010, no v podaní doručenom konajúcemu súdu žalobca dňa 10.6.2013 oznámil, že žiada o zrušenie termínu pojednávania vytýčeného na deň 10.6.2013 z dôvodu, že účastníci konania majú záujem na uzatvorení mimosúdnej dohody, teda konanie ešte nie je právoplatne skončené, jednoznačne neobstojí. V danom konaní je predsa práve naopak potrebné, aby bolo o platnosti Zmluvy o vstavbe rozhodnuté s konečnou platnosťou a pred týmto okamihom nie je možné rozhodnúť o žiadosti stavebníka zákonným spôsobom, nakoľko tu stále vyvstáva alternatíva, že Zmluva o vstavbe bude konajúcim súdom právoplatne vyhlásená za neplatnú, ktorá skutočnosť bude mať za následok, že stavebník nebude mať vyriešené vlastnícke právo k pozemku, resp. nebude vlastniť spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku bytového domu, v povalovej časti ktorého má k vstavbe bytu dôjsť. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto
názoru najvyššieho súdu žalovaný správny orgán tým, že neprerušil, postupom
1 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona, konanie následne potom, ako mu odvolateľ (žalobca) oznámil a svoje tvrdenie aj potvrdil kópiou návrhu na začatie konanie o neplatnosť Zmluvy o vstavbe dopustil takej vady konania, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pokiaľ žalovaný svoj postup zdôvodnil tým, že v priebehu konania o dodatočnom povolení odvolateľ (žalobca) ako spoluvlastník pozemku nenamietal, že so stavbou nesúhlasí a podpisom Zmluvy o vstavbe bytu so stavbou súhlasil, uvedené tvrdenie nemá oporu v samotnej zmluve, keďže túto žalobca preukázateľne nepodpísal. Pokiaľ ide o ďalší dôvod, ktorý má zdôvodniť neprerušenie konania konkrétne, že odvolateľ (žalobca) už v predchádzajúcom konaní spochybňoval vlastníctvo bytu stavebníka, ale žalobu napriek výzve prvostupňového správneho orgánu nepodal a že táto námietka nebola podaná v prvostupňovom konaní v určenej lehote a preto na ňu neprihliada a nehodnotí ju ako prekážku vydania meritórneho rozhodnutia, najvyšší súd k danému argumentu uvádza, že ustanovenie § 137 ods. 3 stavebného zákona nie je formulované na báze koncentračnej zásady. Inak povedané skutočnosť, že účastník stavebného konania nepodá v lehote určenej správnym orgánom žalobu na súd nemá za následok, že tak nemôže urobiť kedykoľvek v priebehu stavebného konania, tak prvostupňového ako aj odvolacieho, keďže tieto konania nerozlučne tvoria jeden celok. Je nepochybné, že žalobca namietal platnosť Zmluvy o vstavbe ešte v rámci konania o vydanie stavebného povolenia, ktoré bolo začaté na základe žiadosti stavebníka doručenej stavebnému úradu dňa 8. septembra 2008, ktorá bola následne po vykonaní štátneho stavebného dohľadu opravená stavebníkom na žiadosť o dodatočné povolenie stavby a toto konanie je súčasťou konania, ktorého zákonnosť sa v tomto konaní preskúmava. Najvyšší súd vo vzťahu k námietkach žalobcu preukazujúcim pochybenia konajúcich stavebných úradov pokiaľ sa jedná o vyhodnotenie, že v danom prípade má ísť o dodatočné povolenie stavby
1 písm. b) a § 88a ods. 4 stavebného zákona poukazuje na to, že pre ochranu subjektívnych práv žalobcu nieje právne významné, či malo byť vydané stavebné povolenie alebo či mala byť stavba dodatočne povolená. V danom prípade bolo výlučne na posúdení stavebného úradu, že došlo k realizácii stavby bez vydania stavebného povolenia, keďže stavebný úrad v rámci štátneho stavebného dozoru vykonaného na mieste dňa 12. januára 2010 zistil, že stavebník vykonal stavebné práce, ktoré vyžadujú povolenie stavebného úradu, konkrétne, že vybúral časť stropu a steny, ktoré sú spoločnými časťami domu za účelom zmeny v užívaní časti stavby - povalového priestoru s pivničnými kobkami a miestnosťou práčovne na bytové účely, následne ho vyzval postupom
1 stavebného zákona, aby s okamžitou platnosťou zastavil stavebné práce (č.j. 38054/2008/2974/2010/URS/Vas-L-18 z 19. januára 2010) a inštruoval ho (nesprávne poznámka odvolacieho súdu), že si má podať žiadosť o „dodatočné stavebné povolenie na zmenu nedokončenej stavby bytového domu..“. V danom prípade,
názoru najvyššieho súdu, vychádzajúc z opisu rozostavanosti stavby, mala byť podaná žiadosť o dodatočné povolenie stavby tak, ako správne uvedenú situáciu zhodnotil žalovaný správny orgán. Najvyššiemu súdu nedá záverom neuviesť, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nerešpektoval právny názor obsiahnutý v jeho rozhodnutí sp. zn. 6Sžp/5/2012 z 12.12.2012 a opätovne nevenoval svoju pozornosť jednotlivým námietkam žalobcu. V podstate svoje odôvodnenie založil len na opísaní priebehu stavebného konania, resp. konania o dodatočnom povolení stavby a všeobecne, bez súvislosti k žalobným námietkam, poskytol účastníkom konania výklad ustanovení stavebného zákona súvisiacimi s danou vecnou. Najvyšší súd Slovenskej republiky však v záujme hospodárnosti konania, opätovne nezrušil a nevrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ale zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu z dôvodu
2 písm. e) OSP, keď v konaní správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou žalovaného správneho orgánu bude v ďalšom konaní postupom
1 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/97/2010. V tejto súvislosti najvyšší súd ešte poznamenáva, že je vecou účastníkov konania a konajúceho súdu, aby sa predmetné konanie zo strany žalobcu neodôvodnene nepredlžovalo. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, je skutkovo a právne správne,
názoru odvolacieho súdu vo veci nerozhodol v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
3 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 01.10.2013 okrem iných zrušené aj obvodné úrady, na ktoré prešla kompetencia krajských stavebných úradov a v zmysle § 9 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi na okresné úrady. Nakoľko pôvodný žalovaný správny orgán zanikol k 1. januáru 2013 ako právnická osoba v zmysle § 1 písm. b/ zákona č. 345/2012, účastníkom konania na strane odporcu sa stal Okresný úrad Bratislava z titulu zákonných zmien. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval
1 OSP v spojení s § 246c vety prvej OSP a s § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1.141,38 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Priznaná náhrada trov konania pozostáva zo zaplatených súdnych poplatkov v sume 202 € (súdny poplatok za žalobu 70 €, súdny poplatok za odvolanie zo dňa 05.01.2012, súdny poplatok za odvolanie zo dňa 30.09.2013) a z trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania za 6 úkonov právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v roku 2010 v sume 120,23€
1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.6.2013 (ďalej len ako vyhláška č. 655/2004 Z. z.), podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 29.07.2010 sume 120,23 €
1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 23.11.2010 v sume 120,23 €
1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 24.11.2011 v sume 123,50 €
1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, písomné podanie na súd -odvolanie dňa 05.01.2012 v sume 127,17 €
1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, písomné podanie na súd - odvolanie dňa 30.09.2013 v sume 130,17 €
1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 + paušálna náhrada hotových výdavkoch
a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v roku 2010 3 x á 7,21 €, v roku 2011 1 x 7,41 €, v roku 2012 1 x á 7,63 € a v roku 2013 I x á 7,81) v celkovej sume 741,53 €. Právny zástupca žalobcu preukázal na č.l. 98 súdneho spisu, že je platiteľom DPH, preto sa
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zvyšuje odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť
osobitného predpisu (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.