1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach žalovaného a do konania pribratého účastníka (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p) a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.
zmenil tak, že podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s.p.) V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.) Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 11723/2013/B622-SV/22565/To zo dňa 22.03.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2012/00884 zo dňa 21.11.2012, ktorým podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona vo verejnom záujme vyvlastnil nehnuteľnosť - pozemok, parcela č. 5284/34, o výmere 181 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Michalovce, zapísaný na LV č. XXX ako zastavaná plocha a nádvoria, v bezpodielovom vlastníctve žalobcov, v prospech Slovenskej republiky - Slovenská správa ciest Bratislava, Investičná výstavba a správa ciest Košice, podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, na účel realizácie stavby: „I/18 a I/50 Michalovce, križovatka, v k.ú. E.“, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby stavebným úradom, Mestom Michalovce, č. 3028/2008 - Ba zo dňa 28.11.2008, právoplatným dňa 30.07.2009, platnosť, ktorého bola predĺžená rozhodnutím č. 6935/2012 - Ba zo dňa 21.08.2012, právoplatným dňa 18.09.2012. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia v nej namietali : 1) neakceptovanie ich návrhu na zámenu pozemkov, 2) neprimeranosť finančnej náhrady. Úlohou Najvyššieho súdu SR - na základe včas podaných odvolaní žalovaného, ako aj do konania pribratého účastníka - bolo preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel a rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe, pričom zároveň vymedzenie žalobných dôvodov je aj prísne časovo limitované (§ 250b ods.1, § 250h ods.1 O.s.p.). V zmysle konštantnej judikatúry (R 58/2001, III.ÚS 241/08) súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia za účastníka, pretože nie je oprávnený suplovať jeho prejav vôle a zasahovať do jeho dispozičného oprávnenia. Za stavu, že žalobcovia v rámci žaloby existenciu verejného záujmu vôbec nespochybnili, prvostupňový súd tým, že venoval podstatnú časť svojej argumentácie v zrušujúcom rozsudku práve otázke existencie verejného záujmu, išiel nad rámec súdneho prieskumu, pretože v zmysle zásady „iudex ne eat petita partium“ súd nejde nad návrhy strán. Odhliadnuc od tohto pochybenia, ktoré ani v odvolaniach nebolo namietané, prvostupňový súd podľa názoru senátu odvolacieho súdu, predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na argumentáciu účastníkov bolo potrebné vyriešiť právnu otázku, či bolo možné v rámci vyvlastňovacieho konania akceptovať námietku žalobcov proti neprimeranosti výšky náhrady, a to za stavu, keď bola uplatnená pred začatím vyvlastňovacieho konania. Odvolací súd k tomu uvádza nasledovné. Začiatok vyvlastňovacieho konania zákonodarca jednoznačne určil v ustanovení § 112 ods. 2 veta prvá stavebného zákona tak, že vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Z podkladov spisu je zrejmé, že návrh na vyvlastnenie v predmetnej veci, podaný Slovenskou správou ciest, Investičná výstavba a správa ciest Košice, bol Krajskému stavebnému úradu v Košiciach doručený dňa 12.10.2012, ktorým dňom bolo začaté vyvlastňovacie konanie. Podľa ustanovenia § 113 ods.3 stavebného zákona, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje vo vyvlastňovacom konaní predpokladá, že účastníci svoje námietky proti vyvlastneniu musia predniesť v určitom procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických), ako aj právnych. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že námietky, ktoré neboli uplatnené včas v prvostupňovom konaní, nie je možné uplatniť ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odvolacie konanie je totiž tiež obmedzené koncentračnou zásadou, okrem situácie, že by išlo o dôsledok znemožnenia riadneho vznesenia námietok postupom stavebného úradu. Táto situácia však v preskúmavanom prípade nenastala. Dôsledným oboznámením sa s administratívnym spisom žalovaného správneho orgánu senát odvolacieho súdu dospel k jednoznačnému záveru, že procesný postup správnych orgánov v posudzovanej veci bol v plnom súlade so zákonom. Vyvlastňovacie konanie začalo dňom 12.10.2012, kedy bol doručený návrh na vyvlastnenie Krajskému stavebnému úradu v Košiciach a nie v deň, kedy bola doručená výzva na uzavretie kúpnej zmluvy spolu s návrhom kúpnej zmluvy zo strany investora žalobcom. Za stavu, že žalobcovia na ústnom pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu nenamietali primeranosť vyvlastňovacej náhrady, korešpondencia medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania v čase majetkovej prípravy líniovej stavby vo verejnom záujme, nemôže byť považovaná za vznesenie námietky pred skončením ústneho pojednávania. Ak by k tomu tak bolo, potom by nebolo možné v praxi uplatňovať zásadu koncentrácie konania, ktorá je zakotvená v § 113 ods. 3 stavebného zákona. Skutočnosť, že neprimeranosť navrhovanej náhrady za vyvlastnenie nebola zo strany žalobcov do skončenia ústneho pojednávania namietaná, jednoznačne vyplýva z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania z 19.11.2012, ktorého sa osobne ich právny zástupca zúčastnil. Za stavu, že táto námietka bola podaná až v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, bola už právne irelevantná. Žalovaný správny orgán vzhľadom na zásadu koncentrácie konania vyjadrenú zákonodarcom v cit. ustanovení § 113 ods.3 stavebného zákona, na túto námietku už nemohol prihliadať. Ustanovenie § 113 ods.3 stavebného zákona jednoznačne hovorí, že lehota na uplatnenie námietok zo strany účastníkov vyvlastňovacieho konania je časovo ohraničená ústnym pojednávaním. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že na námietky účastníkov vyvlastňovacieho konania, ktoré boli uplatnené po ústnom pojednávaní, správne orgány (prvostupňový ako aj odvolací) nemôžu už pri svojom rozhodovaní o vyvlastnení prihliadať. Z podkladov administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, ktorého súčasťou bol aj prvostupňový spis, je tiež zrejmé, že k dohode o zámene pozemkov dôjsť nemohlo, nakoľko navrhovateľ vyvlastnenia takýmto pozemkom nedisponoval. Táto skutočnosť tiež jednoznačne vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania z 19.11.2012, kde navrhovateľ vyvlastnenia uviedol, že nedisponuje s pozemkom, ktorý by bol vhodný na zámenu. Neuniklo tiež pozornosti senátu odvolacieho súdu, že právny zástupca žalobcov - ktorému ako osobe znalej práva musela byť koncentračná zásada známa, pričom zo zápisnice z ústneho pojednávania pred prvostupňovým orgánom vyplýva, že správny orgán si svoju poučovaciu povinnosť v zmysle § 113 ods.3 stavebného zákona splnil - pred správnym orgánom na predmetnom pojednávaní ani nevedel označiť konkrétny pozemok na zámenu s predmetom vyvlastnenia. Na podklade vyššie uvedených skutočností senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 220 O.s.p.
3 veta druhá O.s.p. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil a žalobu žalobcov zamietol, keďže žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ ako neúspešným účastníkom v konaní nevznikol nárok na náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje vznik nároku na náhradu trov konania iba proti žalovanému správnemu orgánu, nie proti žalobcom, ktorí podali žalobu a ňou disponujú. Špecifické postavenie ďalšieho účastníka v konaní spôsobuje, že trovy konania, ktoré mu vznikli, znáša zo svojho. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods.9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.