1, ods. 2 Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 Tr. por. vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 126/2012 z 21. februára 2013 bol z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por. a § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného W. I.. II.
2 Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e. III.
1 Tr. por. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu v Bratislave II z 29. marca 2012 sp. zn. 2 T 29/2011 bol obvinený W. I. uznaný za vinného z prečinu zvýhodňovania veriteľa
1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že dňom 20.4.2009 bolo voči nemu vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti sp. zn. Ex/10/2009, ktorého súčasťou bol aj zákaz nehnuteľnosť akokoľvek zaťažovať a prevádzať ju a to vo veci vymáhania nároku poškodenej Mgr. B. Y., bytom Q. X, H. na základe exekučného titulu -rozsudku Okresného súdu Bratislava II právoplatného a vykonateľného dňa 28.1.2009 a to predajom jeho jediného majetku, nehnuteľnosti bytu č. XX nachádzajúcom sa na W. T. X v H., pričom o pohľadávke, ktorá bola predmetom exekúcie už mal predtým vedomosť, predal predmetný byt dňa 13.5.2009, teda dva dni pred tým, ako si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, ďalšiemu veriteľovi S. H., čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenej škodu vo výške 43.159,09 €, pričom túto neuhradil ani z peňažných prostriedkov získaných po tom, čo predmetný byt predal. Za to mu okresný súd
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého mu
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
1 Tr. por. okresný súd poškodenú Mgr. B. Y. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti uvedenému rozsudku Okresného súdu Bratislava II podal obvinený W. I. odvolanie a Krajský súd v Bratislave o jeho odvolaní rozhodol rozsudkom z 21. februára 2013 sp. zn. 2 To 126/2012 tak, že
1 písm. d/ Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a
3 Tr. por. s použitím § 285 písm. b/ Tr. por. obvineného W. I. oslobodil spod obžaloby pre vyššie uvedený skutok, z ktorého ho okresný súd uznal za vinného.
3 Tr. por. krajský súd poškodenú Mgr. B. Y. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
jeho názoru bol právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave porušený zákon v ustanoveniach § 322 ods. 3 Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por. a § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného W. I.. Generálny prokurátor sa nestotožňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave, že hlavným dôvodom, prečo nebola naplnená skutková podstata žalovaného prečinu zvýhodňovania veriteľa
1, ods. 2 Trestného zákona bol ten fakt, že obvinený W. I. s S. H. uzatvoril zmluvu o pôžičke a následne aj zmluvu o budúcej zmluve v čase, keď nebola jeho veriteľkou poškodená Mgr. B. Y. a tak nemohol zvýhodniť jedného veriteľa na úkor iného. Generálny prokurátor je toho názoru, že v čase, keď obvinený W. I. uspokojoval svoj záväzok voči S. H., bol už splatný i záväzok voči Mgr. B. Y., a preto skutočnosť, ktorý záväzok vznikol skôr, pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného prečinu je právne irelevantná. Poukázal i na to, že aj tvrdenie, že záväzok S. H. vznikol skôr, ako záväzok Mgr. B. Y., nie je jednoznačne preukázané. Svedkyňa S. H. mala poskytnúť sumu 1.300.000,- Sk obvinenému W. I. práve na uhradenie nároku poškodenej Mgr. B. Y., teda ani obvinený W. I., ani svedkyňa S. H. existenciu takéhoto nároku nepopierali a jednoznačne ho uznávali už v čase pôžičky. Keďže obvinený mal poskytnuté prostriedky od S. H. použiť na iný účel, ako boli určené, k uspokojeniu nároku poškodenej Mgr. B. Y. nedošlo. Poznamenal, že nemožno opomenúť ani to, že predchádzajúce zmluvy o pôžičke zo dňa 30.5.2007 a o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 3.6.2008, uzatvorené medzi W. I. a S. H., nie sú súčasťou trestného spisu a ich obsah je len prílohou podnetu poškodenej Mgr. Y.. Nie je zrejmé, prečo predchádzajúcu existenciu oboch zmlúv, mal krajský súd za preukázanú. Zmluva o pôžičke mala byť uzatvorená 30.5.2007 medzi S. H. a W. I.. Pri tomto úkone nebola prítomná žiadna ďalšia osoba, nebolo zistené odkiaľ svedkyňa H. získala tieto finančné prostriedky a na čo tieto prostriedky obžalovaný W. I. v skutočnosti použil. Spis neobsahuje žiadny listinný dôkaz, ktorý by reálnu existenciu hotovosti 1.300.000,- Sk preukazoval. Rovnako aj zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy medzi obžalovaným W. I. a S. H. zo dňa 3.6.2008 mala byť uzavretá bez akýchkoľvek svedkov a napokon i existencia sumy 33.000,- €, ktorá mala byť obvinenému W. I. za predaj bytu vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, nebola preukázaná. Taktiež nie je zrejmé, prečo z vyplatenej sumy obvinený nesplatil aspoň časť pohľadávky Mgr. B. Y.. Z postupu obvineného W. I. je
generálneho prokurátora zrejmé, že svoj záväzok voči bývalej manželke nemal úmysel splniť a využil všetky možnosti, aby zmaril jeho splnenie. V postavení obvineného pritom nenastala žiadna zmena, lebo byt reálne užíva ďalej, miesto trvalého bydliska nezmenil, ale prevodom bytu na S. H. zmaril uspokojenie pohľadávky Mgr. B. Y.. Existencia splatnej pohľadávky Mgr. B. Y. v čase prevodu bytu na S. H. zo strany obvineného W. I. je
generálneho prokurátora nespochybniteľná, a preto jeho konanie bolo jednoznačne v rozpore so zákonom. Preto generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon vo vyššie citovaných ustanoveniach v prospech obvineného W. I. a aby tento rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu prokurátora sa vyjadril obvinený W. I. prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že pohľadávka Mgr. B. Y. vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave dňa 28. januára 2009, pričom jej splatnosť nastala až vykonateľnosťou tohto rozhodnutia a to dňa 28. marca 2009. Splatnosť pohľadávky S. H. tak nastala skôr ako vôbec pohľadávka Mgr. B. Y. vznikla. Splnením pohľadávky S. H. formou predaja bytu len splnil svoju zmluvnú povinnosť byt na ňu previesť
zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
1 Tr. por. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) konštatuje, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote a predpísaným spôsobom (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por., § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), pričom boli splnené aj ďalšie podmienky dovolania
por. Dovolací súd preto určil verejné zasadnutie na prerokovanie dovolania a v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, so zameraním na dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por., uvedený v dovolaní, ako aj s ohľadom na § 374 Tr. por. a zistil, že zákon bol porušený napadnutým rozsudkom krajského súdu v prospech obvineného W. I. v tých ustanoveniach, ktoré najvyšší súd uvádza vo výroku svojho rozsudku.
1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
b/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.
1, ods. 2 Tr. zák. kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky, ak spôsobí takým činom väčšiu škodu. Týmito ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku sa Krajský súd Bratislava dôsledne nespravoval. Predovšetkým treba uviesť, že pokiaľ ide o skutkové zistenia, tie nemožno namietať v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. V tomto smere má obvinený pravdu vo svojom vyjadrení k dovolaniu. Krajský súd však vychádzal z toho, že skutok bol preukázaný tak, ako sa uvádza v obžalobe a tento skutok je totožný s tým, o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava II. Záležitosti spojené so zmluvou o pôžičke medzi obvineným a svedkyňou S. H. a zmluve o budúcej zmluve boli predmetom dokazovania a z predpokladu ich existencie krajský súd vychádzal vo svojom rozhodnutí, zaoberal sa nimi. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemôže zaoberať tým, či dôkazy v predmetnom konaní boli postačujúce na to, aby bolo možné veriť tomu, že existovali uvedené zmluvy medzi obvineným a svedkyňou S. H. a či peniaze tvoriace predmet pôžičky boli obvinenému S. H. vyplatené. Krajský súd v tom smere pre seba skutkový záver urobil. Napokon aj okresný súd vychádzal z toho, že svedkyňa S. H. obvinenému peniaze poskytla, no nie bez určenia účelu, ale za účelom vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel bývalej manželke. Právne závery krajského súdu však neboli správne. Zistené skutkové okolnosti krajský súd hodnotil tak, že hlavným dôvodom, prečo nemohlo v konaní obvineného dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania veriteľa je fakt, že obvinený v čase, keď s S. H. uzatvoril zmluvu o pôžičke a následne aj zmluvu o budúcej zmluve, nebola jeho veriteľkou poškodená Mgr. B. Y., teda nemôže byť splnená podmienka, že jedného veriteľa zvýhodnil na úkor iného. Záväzok obvineného zo zmluvy o pôžičke vznikol 30. mája 2007, avšak záväzok voči poškodenej Mgr. B. Y. vznikol až právoplatnosťou rozsudku dňa 28. januára 2009 so splatnosťou 28. marca 2009. Fakt, že už dňa 15. mája 2007 bol vyhlásený neprávoplatný rozsudok, z ktorého vyplývali pre obvineného určité povinnosti vo vzťahu k poškodenej, je z hľadiska naplnenia objektívnej stránky trestného činu právne bezvýznamný. Dôležité je to, že v čase, keď sa stal záväzok obvineného voči S. H. splatným, neexistoval splatný záväzok voči poškodenej.
názoru najvyššieho súdu vôbec nie je určujúce to, kedy ktorý záväzok vznikol, ale to, či v čase, keď obvinený urobil úkony smerujúce k prevodu nehnuteľnosti, existovali obidva záväzky. Taktiež je mylný názor krajského súdu, pokiaľ svoje rozhodnutie opiera aj o dôležitosť dátumu 15. mája 2009 v rámci exekučného konania, kedy obvinený, ako povinná osoba, prevzal upovedomenie o začatí exekučného konania.
ustálených skutkových okolností v čase keď obvinený uzatváral zmluvu o prevode nehnuteľnosti, bytu na ulici W. T. X v H., ktorá je datovaná
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.