2 písm. d/, ods. 3 O.s.p. zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov 140 € a na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Erike Simanovej, so sídlom Akademika Hronca 9, Rožňava trovy právneho zastúpenia vo výške 203,64 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“, „prvostupňový súd“)
1 O.s.p. zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01 023 13/90/2012-SSI 61-Ba z 21. decembra 2012, (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) ktorým žalovaný
2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Košice č. 06 047 11/211/2011-SSI 65-Be z 9. novembra 2011 (ďalej len ,,rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým
2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný zákon“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 250 € za to, že v čase od
2 písm. b) stavebného zákona, keďže jeho postupom nedošlo k zmene stavby a postupoval
stavebného povolenia, poukazujúc na znenie § 48 ods. 1, § 43i a § 55 ods. 1 stavebného zákona. Zároveň spochybňoval postup inšpekčných orgánov aj v súvislosti s uložením sankcie spoločnosti REMONT s.r.o., ktorá bola dodávateľom stavby a na ustanovenie § 106 stavebného zákona komentár k uvedenému zákonnému ustanoveniu. V ďalšej žalobnej námietke žalobca tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatočnú špecifikáciu správneho deliktu a neurčitosť výroku rozhodnutia o uložení pokuty prvostupňového správneho orgánu, a to s poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ustanovenia článku VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právny stav vyplývajúci z ustanovení § 46, § 47 zákona o správnom konaní, ktorý
K uvedeným námietkam krajský súd uviedol : ,,Na realizáciu stavby stavebníka TEKO - R, spol. s r.o. (predchádzajúce obchodné meno žalobcu) - rekonštrukciu kotolne a vonkajšieho teplovodného rozvodu "Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-l08, sídlisko JUH" na pozemkoch parc. č. 4101, 1861/289 a 4079/1 kat. úz. N. bolo Mestom N. vydané právoplatné a vykonateľné stavebné povolenie a následne aj rozhodnutie o predlžení jeho platnosti z
ktorej stavebník je povinný dbať o to, aby uskutočňovaním stavby nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzom pozemku alebo stavbe, preto dospel k záveru, že bez ohľadu na skutočnosť, že trasa časti stavby SO - 10 (rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu) bola realizovaná
priestorových podmienok a trasy vymedzenej stavebným povolením, bolo povinnosťou žalobcu ako stavebníka, aj s prihliadnutím na neúplnosť ním predložených dokladov stavebnému úradu pri podávaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia, pred započatím výkopových prác, resp. zadaním týchto prác zhotoviteľovi stavby zabezpečiť, aby za žiadnych okolností nedošlo k porušeniu podmienky č. 13 vydaného stavebného povolenia z
ktorého žalobca už pri žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu a k prerokúvanej veci, nepreukázal vlastnícky alebo iný vzťah ku všetkým dotknutým pozemkom, cez ktoré viedla trasa teplovodu, čo v konečnom dôsledku viedlo k spáchaniu správneho deliktu. Zdôraznil, že podmienka č. 13 stavebného povolenia z
stavebného zákona, ktorý znie: "Ak správny orgán chybne posúdil konanie podnikateľa
ustanovenia § 106 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona, hoci v skutočnosti išlo o delikt,
ustanovenia odseku 1 písm. a/, zruší súd také rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť, i keby v konkrétnom prípade uložená pokuta nepresiahla miernejšiu hornú hranicu stanovenú ustanovením § 106 stavebného zákona." V preskúmavanej veci totiž konanie žalobcu pri realizácii predmetnej stavby nemožno právne kategorizovať
iného ustanovenia § 106, prípadne iného paragrafu stavebného zákona, preto krajský súd aj vo vzťahu k danému právnemu náhľadu argumentáciou a contrario, posúdil rozhodnutia správnych orgánov v danej veci ako dôvodné a zákonné. K žalobnej námietke týkajúcej sa určitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia, resp. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vzťahujúca sa na právnu kvalitu administratívnych rozhodnutí so zameraním sa na výrokovú časť rozhodnutí správnych orgánov (konkretizácia skutku v údajoch o mieste, čase a spôsobe porušenia právnych povinností) síce na jednej strane akcentuje dôvodnosť požiadavky pre úplnú konkretizáciu administratívneho deliktu vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu, avšak na strane druhej nevylučuje, aby správny orgán pri konkretizácii správneho deliktu uviedol popri údajoch vo výrokovej časti, ďalšie konkrétne údaje v odôvodnení administratívneho rozhodnutia. Správne orgány oboch stupňov si danú zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 47 ods. 2, 3 správneho poriadku splnili. Dostatočným spôsobom objasnili aj skutkové a právne dôvody, z ktorých vyvodili sankčnú zodpovednosť voči žalobcovi. V právnej konfrontácii odôvodnení administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, je preto poukázanie na judikatúru Najvyššieho súdu SR, obsiahnutú v rozsudku NS SR č. k. 2Sžp/16/2011, neopodstatneným. Nielen žalovaný, ale aj správny orgán prvého stupňa totiž v odôvodneniach svojich rozhodnutí zreteľne a právne vyčerpávajúco poukázali na to, ktoré skutočnosti považovali za dôležité pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti (pozornosť sústredili na odôvodnenie skutočností súvisiacich s porušením bodu č. 13 stavebného povolenia). Vo výroku prvostupňového rozhodnutia pritom neabsentuje vecné, časové ani miestne vymedzenie administratívneho deliktu (napr. rozsudok NS SR č. k. 6Sžo/133/2007 z
ktorého rozhodnutie o povolení stavby je záväzné nielen pre účastníkov, ale aj pre ich právnych nástupcov. Uviedol, že k časti skutku týkajúceho sa spôsobenia škody na cudzích pozemkoch nebolo vykonané žiadne dokazovanie preto, trestnoprávny postih za predmetnú časť skutku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
zásady materiálnej pravdy upravenej v ustanovení § 3 ods. 5 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány sú povinné presne a úplne zistiť skutočný stav veci, čomu zodpovedá objektívne zistenie skutkového stavu, nie nepresné ani skreslené, opierajúce sa o procesné návrhy len jedného z účastníkov, postupujúc
vyhľadávacej zásady. Pri postihu za skutok spočívajúci v neuložení stavebného materiálu na vlastných pozemkoch bol správny orgán prvého stupňa povinný vychádzať z nepochybne zisteného skutkového stavu týkajúceho sa vlastníctva ku konkrétnym pozemkom ku dňu vydania stavebného povolenia, pri postihu za spôsobenú škodu mal správny orgán prvého stupňa minimálne zistiť, aká škoda bola spôsobená. Materiál bol totiž uložený na tých pozemkoch, na ktorých bola povolená stavba, konkrétne na pozemkoch zakreslených v projektovej dokumentácii, čo nepochybne vyplýva z administratívneho spisu stavebného úradu. Z uvedených skutočností považoval záver súdu prvého stupňa týkajúci sa správnosti a úplnosti zisťovania skutkového za nesprávny, keď v podanej žalobe navrhoval vykonať dokazovanie oboznámením sa so spisom stavebného úradu Mesta N. č. 6183/2008-2 - Kp a č. 4317/201O-02-Kp a i súd prvého stupňa navrhnutý dôkaz nevykonal. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že sa oboznámil iba s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa (str. 16 ods. 1 rozsudku). Spis stavebného úradu obsahuje všetky podklady k vydaniu stavebného povolenia, včítane projektovej dokumentácie a naprojektovanej trasy teplovodných rozvodov, dokumentuje celý postup od posúdenia žiadosti o vydanie stavebného povolenia, až po ?právoplatné skončenie konania má z hľadiska rozhodnutia o žalobe, nepochybne význam. Námietku nesprávneho právneho posúdenia predložil z dôvodu, že súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, resp. neaplikoval príslušnú právnu normu, keď prijal záver, že porušenie č. 13 stavebného povolenia, spočívajúce v neuložení stavebného materiálu na vlastných pozemkoch alebo na pozemkoch, ku ktorým má iné právo vo vzťahu k právnym nástupcom pôvodného účastníka stavebného konania (pôvodného vlastníka), t. z. za situácie, ak dôjde k zmene vlastníctva po vydaní stavebného povolenia a spôsobeniu škody na cudzom pozemku, je zmenou stavby, za ktorú je možné uložiť postih
2 písm. b/ Stavebného zákona. Tvrdil, že uvedeným konaním nedošlo k zmene stavby v zmysle § 48 ods. 1 Stavebného zákona. Pri realizácii stavby žalobca nepostupoval v rozpore so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou práve v kontexte s ustanovením § 70 Stavebného zákona, ktoré mal súd prvého stupňa aplikovať pri rozhodovaní. Ako stavebník stavbu nezmenil, stavebný materiál (potrubie) uložil na pozemkoch vyznačených ako trasa nových teplovodných rozvodov v projektovej dokumentácii, len po vydaní stavebného povolenia došlo k zmene v osobe vlastníkov pozemkov, túto situáciu rieši ustanovenie § 70. V čase predkladania žiadosti o vydanie stavebného povolenia aj v čase povolenia stavby
dostupných informácií D. a W. neboli vedení ako vlastníci dotknutých nehnuteľností a hoci SR - ObÚ Košice bol vedený ako vlastník pozemku CKN 4012/2 bolo s poukazom na právny stav
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zrejmé, že tento pozemok v skutočnosti vlastní zo zákona Mesto N.. Projektová dokumentácia bola spracovaná tak, že trasa teplovodných rozvodov smerovala cez pozemky Mesta N., ktoré s takto vedenou trasou prejavilo súhlas. V čase od vydania stavebného povolenia do samotnej realizácie stavby nedošlo len k zmene v osobe vlastníkov, ale aj k zmene v označení parcelných čísel pozemkov, z dôvodu vykonaných pozemkových úprav, čo vyplýva z údajov katastra, čo znamená, že žalobca neuložil stavebný materiál na iných pozemkoch, než ktoré boli uvedené v projektovej dokumentácii. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva spadajúcu do trestnej oblasti, čl. 6,7 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Nepovažoval za správny záver súdu prvého stupňa, že každé konanie, ktoré je v rozpore s podmienkami stavebného povolenia je zmenou stavby a možno ho postihnúť
2 písm. b/ zákon 50/1976 Zb.. Tvrdil, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval ustanovenie § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku, keď považoval konkretizáciu správneho deliktu za dostatočnú tak, že časť údajov bude uvedená vo výroku a časť údajov v odôvodnení rozhodnutia, pričom je nesprávny záver súdu, že vo výroku prvostupňového administratívneho rozhodnutia neabsentuje vecné, časové ani miestne vymedzenie deliktu. Vo výroku rozhodnutia je pritom uvedené, že k spáchaniu deliktu došlo pri stavbe na pozemkoch parc. č. ?4101, 1861/289 a 4079/1 v k. ú. N.. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že správny delikt bol spáchaný na úplne iných pozemkoch. V preskúmavanom rozhodnutí nebol uvedený modus operandi delikventa, ktorý vystihuje osobitosť deliktu tak, aby nebol zameniteľný s iným. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, keďže sa súd nevysporiadal s podstatnými námietkami majúcimi rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, týmto postupom žalobcovi, ako účastníkovi, konania odňal možnosť konať pred súdom. Tvrdil, že v odôvodnení sa súd nevysporiadal s námietkou vlastníctva k dotknutým pozemkom k 18. decembru 2008 a zmeny vlastníctva, po vydaní stavebného povolenia, za aplikácie § 70 zákona 50/1976 Zb. na daný právny stav, nevysporiadal sa s námietkou, že ďalší vlastník - Mesto N. udelil súhlas k stavbe nových rozvodov na jeho nehnuteľnostiach a že SR - ObÚ Košice dotknutý pozemok nevlastnil. Správne orgány, ale ani súd prvého stupňa, sa v odôvodnení nevysporiadali s námietkou, že nebol preukázaný vznik škody uložením materiálu, pretože žiadna škoda vlastníkom pozemku (okrajová časť pozemku zarastená burinou) za niekoľko dní uloženia, nevznikla. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkou, že rozhodnutie žalovaného je založené na základnom rozpore, keď žalovaný aj správny orgán prvého stupňa na jednej strane konštatujú, že žalobca realizoval stavbu na základe stavebného povolenia a v súlade s overenou projektovou dokumentáciou, ale súčasne na druhej strane konštatuje, že žalobca menil stavbu v rozpore so stavebným povolením, naviac, keď dodávateľ stavby - spoločnosť REMONT s.r.o., táto spoločnosť uložila stavebný materiál na dotknutých pozemkoch a aj tejto spoločnosti bola uložená pokuta za správny delikt
2 písm. b/, keď žalobca ako stavebník, so stavebným materiálom nemanipuloval. V prípade úspechu v odvolacom konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 70,00 eur zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia,
vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vo výške (60,07 e + 7,81) + 20% DPH 13,58, spolu 81,46 eur, celkove 151,46 eur, resp. k náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania vo výške 2 x 70,00 eur zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v hodnote 60,07 € za prevzatie zastúpenia, napísanie žaloby, napísanie odvolania, t. z. 3 x 60,07 €, 3 x RP 7,81 €, spolu 203,64 € + 20 % DPH 40,73 €, spolu 244,37 €, celkove 414,37€ trov konania.“ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 30. decembra 2013 a žiadal aby napadnutý rozsudok NS SR ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej len „najvyšší súd“ „odvolací súd“, § 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu odvolacích dôvodov (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).
2 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 mil.. Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
2 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
3 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 O.s.p. je žalovaný povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti a práva a záujmy občanov a organizácií a v dôsledne vyžadovať plnenie povinností (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“). Zakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia a určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, a preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku určitostí, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať, aj pri vydávaní rozhodnutia prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, aby účastníci konania mohli jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania. Správny poriadok v citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán a aj žalovaný, uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti rozhodnutí nerešpektovali. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom prvostupňového správneho rozhodnutia zistil, že vo výroku skutok v zmysle vyššie citovaných zákonných kritérií, správny orgán prvého stupňa nevymedzil. V odôvodnení strana 2 druhý odsek, ho vyjadril slovami ,,Kontrolou na mieste stavby a kontrolou predložených dokladov dňa 28. júla 2011 bolo zistené, že stavebník TECO s.r.o., Rožňava nedodržal podmienku č. 13 stavebného povolenia - neuložil stavebný materiál na pozemkoch, ku ktorým má vlastnícke, alebo iné právo a pri uskutočňovaní stavby došlo k spôsobeniu škody na cudzom pozemku. Zhotoviteľ uložil stavebný materiál na pozemkoch parc. č. 7476/3 (vlastník W.), 7472/1 (p. D.), 4012/2 (ObÚ X.), 1684/1, 4038/1, 4018/1, 4046, 4070 (Mesto N.) a vykopal stavebnú jamu (ryhu) na pozemku parc. č. 7476/3, 7476/2, 7472/1 a 7408/3 (vlastníctvo p. D. a W.).“ Druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia, okrem iného, konštatuje, že bolo zistené „To, že ryha Vetvy 1a - prepojenie P. ul. na K. ul. bola vykopaná presne
trasy znázornenej v overenej projektovej dokumentácii odvolací orgán nespochybňuje, keďže na jednej strane je právoplatné stavebné povolenie, ktoré povoľuje stavbu na pozemkoch parc. č. 4101, 1861/289, 4079/1 v k.ú. N. a na strane druhej overená projektová dokumentácia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto povolania, avšak v ktorej je zakreslená trasa teplovodného rozvodu aj cez pozemky č. 7476/3, 7476/2, 7476/1, 7408/3, 4012/2, 1684/1, 4038/1, 4018/1, 4046, 4070, 7476/3, 7472/1 v k.ú. N., ktoré nie sú zahrnuté v stavebnom povolení.“ Ďalej konštatuje, že „Zodpovednosť za právny delikt
ust. § 106 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. je konštruovaná na báze objektívne zodpovednosti bez liberačných dôvodov, t. j. účastník konania zodpovedá za správny delikt bez ohľadu na zavinenie. Vzhľadom k vyššieuvedenému máme za to, že účastník konania už pri žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal poctivý a odborný vzťah k správnemu orgánu a k prerokúvanej veci, nepreukázal vlastnícky alebo iný vzťah ku všetkým dotknutým pozemkom, cez ktoré vedie trasa teplovodu, čo v konečnom dôsledku viedlo k spáchaniu správneho deliktu, t.j. uloženie stavebného materiálu a vykopanie ryhy na cudzích pozemkoch, pričom miera jeho zavinenia bola Inšpektorátom Košice, v predmetnom konaní, správne posúdená a zohľadnená vo výške uloženej pokuty.“ V stavebnom povolení stavebný úrad určil v bode 13 podmienky pre dokončenie stavby
50/1976 Zb., ktoré sú formulované ,,Stavebný materiál môže byť uložený výlučne na pozemku, ku ktorému má stavebník vlastnícke, alebo iné právo, ktorého k tomu oprávňuje, stavbou nesmie byť obmedzené užívanie komunikácie. Stavebník je povinný dbať o to, aby uskutočnením stavby nedošlo k spôsobeniu škody na cudzom pozemku alebo stavbe“. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zákonodarca v zákone č. 50/1976 Zb. v § 43 ods. 1 a nasl. vymedzuje pojem stavenisko, ktoré definuje ako priestor na uskladňovanie stavebných výrobkov, dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby“, a v ust. § 66 v ods. 3 písm. e/, ako súčasť záväzných podmienok uskutočňovania stavby, zákonodarca počítal s vymedzením nevyhnutného rozsahu pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska. S poukazom na tieto zákonné ustanovenia, vo väzbe na vymedzenie bodu 13 stavebného povolenia, bolo povinnosťou správneho orgánu vyhodnotiť skutkové okolnosti postupu žalobcu tak, aby bolo zrozumiteľne, jednoznačne zrejmé, či ,,uloženie stavebného materiálu na cudzích pozemkoch“ súvisí zo samotnou fyzickou realizáciou diela- zhotovovaním stavby povolenej stavebným povolením č. 6183/2008-002-Kp z 18. decembra 2008 vydaným Stavebným úradom Mesto N., ktorým bola povolená stavba ,,Centrálny zdroj tepla na Biomasu, kotolňa K-108, sídlisko JUH na pozemkoch KN-C 4101, 1861/289 a 4079/1 v k.ú. N.“, alebo skutkové vymedzenie postupu žalobcu, ktoré v správnom konaní hodnotili správne orgány, treba posudzovať ako postup, v súvislosti s využívaním staveniska § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. V rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu,
odvolacieho súdu, uvedené skutkové okolnosti nie sú, určite a jednoznačne formulované, ani z výroku a ani z dôvodov správnych rozhodnutí nie je jednoznačne preukázané, či protiprávne konanie žalobcu spočíva vo vykopaní stavebnej jamy ,,ryhy“ na cudzích pozemkoch, ktoré nie sú identické s pozemkami uvedenými v stavebnom povolení (v projektovej dokumentácií) a uložením konkrétneho stavebného materiálu, do vykopanej jamy ,,ryhy“, alebo či posudzovaný postup žalobcu ,,uloženie stavebného materiálu“ súvisí len z uložením materiálu v rámci staveniska stavby. V ďalšom konaní, správne orgány vyhodnotia aký určujúci charakter má bod 13 stavebného povolenia, či sa týka priamej - teda fyzickej realizácie zhotovenia diela - realizácie stavby alebo upravuje len podmienky upravené v § 43 zákona č. 50/1976 Zb. a teda súvisí len s realizáciou zariadenia staveniska. Správne orgány budú povinné ďalej vyhodnotiť pojem ,,uloženie stavebného materiálu“ vo väzbe na konkrétne skutkové zistenia postupu žalobcu, ktorý sa mu kladie za vinu. Od vyhodnotenia týchto skutočností potom bude závisieť správne formulovanie skutkového vymedzenia správneho deliktu, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu.
názoru odvolacieho súdu prvostupňové rozhodnutie a ani rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu neobsahuje v skutkovej vete výroku rozhodnutia, ani v dôvodovej časti identifikačné vymedzenie správneho deliktu, a preto nedostatočnou špecifikáciou skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Súčasne rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, je nedostatočne zdôvodnené, keď v nich absentuje vyhodnotenie určujúceho charakteru bodu 13 stavebného povolenia, vo väzbe na posudzované konanie žalobcu, čím boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu k danej veci, originály o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný spis, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a úplnosti spisu. Ak žalovaný napriek výzve nepredloží spis, je na mieste rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť. Odvolací súd zrušil rozhodnutie žalovaného, aj z dôvodu, že súčasťou predloženého administratívneho spisu nebol kompletný spis mesta N. (ďalej len „stavebného úradu“) č. 6183/2008-02-Kp a č. 4317/2010-02-Kp, ktorým bolo vydané stavebné povolenie, v rozpore s ktorým mal žalobca konať. Odvolací súd je toho názoru, že spis stavebného úradu mal byť súčasťou predloženého administratívneho spisu, na základe ktorého mali správne orgány v posudzovanej veci konať a rozhodnúť a bol povinný rozhodnúť aj prvostupňový súd. Postupom
3 prvá veta O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil
2 písm. d/ a ods. 3 O.s.p. a vec mu vrátil na konanie a rozhodnutie v naznačenom smere. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
1 druhá veta O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetá prvá O.s.p. a § 224 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu. Žalobca si uplatnil v odvolaní proti rozsudku krajského súdu zo dňa 2. decembra 2013 trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby a odvolania 2x 70 eur a súčasne trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci, prevzatie, príprava, podanie žaloby a podanie odvolania. 1úkon právnej pomoci vyčíslil vrátane režijného paušálu (60,07 € +7,81 € + 13,58 €) a DPH v sume 81,46 eur. Celkove si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške 244,37 eur, 2x súdny poplatok vo výške 140 eur a celkové trovy konania špecifikoval vo výške 413,37 eur. K vyčísleniu trov konania nepripojil právny zástupca žalobcu doklad, že je registrovaný ako platca DPH. Súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech trovy prvostupňového konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby 70 eur a trov právneho zastúpenia
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb, ktoré si uplatnil žalobca v podaní z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.