Obsah (4)

§ 10§ 211§ 250j§ 151

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžp/9/2013 Identifikačné číslo spisu: 4010200443 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 211a nasl.

O. s. p.) v zmysle odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 219 ods. l O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 88a Stavebného zákona, účinného do 31. októbra 2005, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote

1. a)nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
2. b)nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 137 ods. 1, 2 Stavebného zákona účinného do 31. októbra 2005, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa § 141 ods. 11 Stavebného zákona, správne konania začaté podľa tohto zákona pred 1. novembrom 2005 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2005. Z pripojených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KSUNR-2010-691-002 zo dňa 17. júna 2010, ktorým potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. SP 4178/2010-24300/2009-074-Ing.Ns zo dňa 8. apríla 2010, ktorým bola stavebný úrad dodatočne povolil stavbu „Obchodno-nákupno-spoločenské centrum Nitra" pre pribratého účastníka ako stavebníka a zároveň súhlasil s jej užívaním. V súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi, v zmysle ktorých sa žalobcovia domnievali, že im patrí vlastnícke právo k pozemku, na ktorom bola povolená stavba čiastočne umiestnená, najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že: Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 18C/233/2003 - 807 zo dňa 24. februára 2011 (založený v súdnom spise na č. l. 48), zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 2. až 8.domáhali určenia rozsahu dedičstva voči pribratému účastníkovi - stavebníkovi. Okresný súd dospel v civilnej veci k záveru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, keďže vlastnícke právo si mali uplatniť v rámci reštitučného konania. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/108/2011 - 882 zo dňa 14. decembra 2011 (založený v súdnom spise na č. l. 65) rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 18C/233/2003 - 807 zo dňa 24. februára 2011 potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. januára 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Cdo/296/2012 zo dňa 20. februára 2014 dovolanie podané žalobcami 2. až 8. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/108/2011 zo dňa 14. decembra 2011 odmietol. Z uvedeného je nepochybné, že otázka vlastníckeho práva žalobcov k pozemku bola právoplatne vyriešená súdmi v civilnom konaní. Najvyšší súd považuje za dôležité poukázať, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali prerušenia stavebného konania do vyriešenia otázky ich vlastníckeho práva k pozemku v zmysle § 137 ods. 2 Stavebného zákona, táto námietka bola dôvodná. Stavebný úrad v konaní mal postupovať primerane podľa ustanovení upravujúcich vydávanie stavebného povolenia, nie dodatočného stavebného povolenia (najmä § 88a ods. 3 Stavebného zákona), nakoľko hoci dôsledkom následného opakovaného súdneho prieskumu sa skutkový stav líšil od právneho stavu, nebolo pochýb o tom, ani medzi účastníkmi táto skutočnosť nebola sporná, že stavebník podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, stavbu uskutočňoval na základe v tom čase vydaného stavebného povolenia a v súlade s ním, a teda nebola naplnená hypotéza obsiahnutá v právnej norme § 88a ods. 1 Stavebného zákona, teda že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Z vyššie uvedeného je však zrejmé, že otázka vlastníckeho práva žalobcov k pozemku bola s konečnou platnosťou vyriešená a zároveň táto námietka predstavovala základ nesúhlasu žalobcov s uskutočnením stavby, a preto zrušenie napadnutého rozhodnutia a prípadne aj dodatočného stavebného povolenia, by nemohlo žalobcom priniesť zmenu ich právneho postavenia, ani iný výsledok konania. Naviac takýto postup by bol v rozpore s hospodárnosťou konania a znamenal by prísne formalistický postup bez zjavného účelu ním sledovaného. Formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 20. mája 2011, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR č. vyd. 6/2011, publ. č. 103/2011, s. 69). Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcov vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť, preto ich vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

§ 250ja ods.

3 druhá veta O. s. p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p.

§ 151ods.

1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keď žalobcovia neboli v odvolacom konaní neúspešní a ostatným účastníkom v tomto konaní nárok na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.