Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžf/92/2013 Identifikačné číslo spisu: 7012200508 Dátum vydania rozhodnutia: 26.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9818301/1/410782/2012 z 8. marca 2012, ktorým podľa § 29 ods.1 zákona č. 563/2009 Z. z. o žiadosti žalobcu ako daňového subjektu z 30. januára 2012, doručenej 8. februára 2012 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu č. 738/230/19597/11/PekZ zo 4.augusta 2011, nevyhovel z dôvodu, že žiadateľ nedodržal 30-dňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, v zákonom určenej 30-dňovej lehote neurobil aj zmeškaný úkon a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie tejto zmeškanej lehoty. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj spis prvostupňového správneho orgánu, bolo zistené, že skutkový stav medzi procesnými stranami sporný nebol. Spornou bola otázka právneho posúdenia veci v tom smere, či boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žiadosti žalobcu, ktorou sa domáhal odpustenia zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného č. 738/230/19597/11/PekZ zo 4.augusta 2011. Týmto rozhodnutím Daňový úrad Kráľovský Chlmec žalobcovi podľa § 35 ods. 5 písm.

1. b)zák. č. 511/1992 Zb. uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.659,69 € za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v lehote určenej správcom dane vo výzve č. 738/230/15784/11/Kaš zo dňa 16.6.2011. Proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žalobca prevzal dňa 15.8.2011 podalo odvolanie Občianske združenie DAŇOVÁ REFORMA A SPOLOČENSKÝ ROZVOJ, odvolanie ktoré správca dane oznámením č. 738/230/23071/11/PekZ zo dňa 19.9.2011 v zmysle § 47 ods. 6 v nadväznosti na ods.5 písm.
2. c)zák. č. 511/1992 Zb. zamietol, pretože bolo podané osobou na to nepríslušnou. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.: 738/320/27410/2011/Tom z 9.11.2011 vyplýva, že konateľka žalobcu X. uviedla, že plnomocenstvo, ktoré udelila občianskemu združeniu DAŇOVÁ REFORMA A SPOLOČENSKÝ ROZVOJ je neplatné, pretože je zrušené. Zároveň ústne do zápisnice splnomocnila JUDr. Martinu Gombosovú na všetky právne úkony pred daňovými orgánmi, a to v rozsahu práv a povinností podľa § 9 zák. č. 511/1992 Zb. Žalobca, ktorému bolo 15.8.2011 správcom dane doručené oznámenie o nekceptácii jeho postupu, resp. aj postupu občianskeho združenia DAŇOVÁ REFORMA A SPOLOČENSKÝ ROZVOJ, ktoré správca dane považoval za nepríslušnú osobu, mal až do 31.8.2011, kedy táto nepríslušná osoba za neho podala odvolanie voči rozhodnutiu o pokute, dostatočný časový priestor na uvedomenie si nedostatkov vo svojom postupe, na ich nápravu a túto osobu, oboznámiť so vzniknutými problémami, ktoré boli spôsobené nesplnením povinnosti uloženej pánovi Varehovi dňa 14.6.2011, do zápisnice spísanej v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca namietal, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal námietkami proti postupu žalovaného, predchádzajúceho vydaniu jeho rozhodnutia č. 9818301/1/410782/2012 z 8. marca 2012, a to, že žalovaný 1) konal v rozpore s ust. § 20 ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb. 2) porušil princíp právnej istoty, pretože v obdobnej veci rozhodol pred žalovaným iný správca dane odlišným spôsobom. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Podľa ust. § 29 ods.1 zák. č. 563/2009 Z. z., ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Pre možnosť odpustenia zmeškanej lehoty boli v zmysle citovaného zákonného ustanovenia stanovené nasledovné podmienky: 1) existencia dôležitých dôvodov 2) žiadosť daňového subjektu o odpustenie zmeškanej lehoty 3) dodržanie 30 dňovej lehoty na podanie žiadosti odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty 4) zrealizovanie zmeškaného úkonu v rámci tej istej lehoty. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre možnosť odpustenia zmeškanej lehoty musia byť všetky horeuvedené podmienky splnené kumulatívne, pričom aj v prípade ich splnenia, nie je povinnosťou správcu dane zmeškanie lehoty odpustiť, pretože na tento úkon neexistuje právny nárok. Z podkladov spisu, vrátene administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, je zrejmé, že žalobca za dôležitý dôvod pre odpustenie zmeškanej lehoty považoval nezákonný procesný postup zo strany žalovaného správneho orgánu, ktorý videl predovšetkým v tom, že žalovaný neaplikoval ust. § 20 ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb. pri neakceptovaní splnomocnenia udeleného Občianskemu združeniu Daňová reforma a spoločenský rozvoj. Žalobca vo svojom podaní doručenom žalovanému dňa 25.11.2011 označenom ako Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, za deň odpadnutia dôležitých dôvodov, určil deň, keď bude žalobcovi doručená odpoveď žalovaného na jeho podanie. K námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné. Posudzovanie dôvodov pre postup v zmysle ust. 29 ods.1 zák. č. 563/2009 Z. z., za existencie ktorých správca dane môže zmeškanie lehoty odpustiť je vo výlučnej kompetencii správcu dane. V zmysle citovaného ustanovenia v posudzovanej veci bolo možné podať žiadosť do 30 dní odo dňa odpadnutia dôležitých dôvodov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôležité dôvody musia pominúť, pričom posúdenie ich závažnosti je vo výlučnej kompetencii správcu dane. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj za pripustenia existencie žalobcom tvrdeného nezákonného stavu, tento by predstavoval stav trvalý, ktorý nemohol odpadnúť samovoľne. Žalovaný by ani v tomto prípade nemohol považovať žalobcom uvádzané skutočnosti za dôvody, ktoré by mali charakter takých dôvodov, v dôsledku ktorých by bolo možné vyhovieť jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. V dôsledku toho by nebola splnená základná a najdôležitejšia podmienka stanovená zákonom. V posudzovanej veci neexistovala ani priama súvislosť medzi žalobcom tvrdenými dôležitými dôvodmi a nedodržaním lehoty na podanie odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvodom zmeškania lehoty na podanie odvolania zo strany žalobcu došlo jeho nesprávnym predchádzajúcim postupom ako aj nedôsledným uskutočňovaním úkonov. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu, ktorá začala konať v mene žalobcu odo dňa 09.11.2011 mala síce záujem o nápravu podstatných pochybení, ku ktorým zo strany žalobcu došlo počas predchádzajúceho konania, avšak vzhľadom na plynutie času a účel zákona, tento postup v čase jej nástupu už nebolo možné zvrátiť. Z podkladov spisu vyplýva, že žalobca v čase pred nástupom splnomocnenej zástupkyne do konania nekonal, resp. konal spôsobom, ktorým sa dopustil závažných procesných nedostatkov, keď výzvam žalovaného nevyhovoval a predovšetkým nedoručil najpodstatnejší dôkaz - plnú moc na základe ktorej boli údajne na zastupovanie a na konanie za žalobcu splnomocnené ďalšie osoby - X. a Y.. Neuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca urobil zmeškaný úkon s veľkým časovým odstupom až dňa 30.01.2012, t. j. vyše dva mesiace od svojho pôvodného podania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že zo strany žalovaného došlo v predchádzajúcom procese ku porušeniam zákona, a teda k protiprávnemu stavu, predstavuje len jej subjektívny názor. Ako dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty by mohol obstáť len za predpokladu jeho akceptácie zo strany samotného žalovaného. V opačnom prípade ide len o subjektívne tvrdenie, ktoré v rámci predmetného konania nie je spôsobilé vyvolať žalobcom sledovaný právny následok, na ktorý ani nie je zákonný nárok. Čo sa týka námietky proti postupu žalovaného resp. jeho právneho predchodcu vo veci podania žalobcu označeného ako Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, doručeného dňa 25.11.2011, treba uviesť, že týmto podaním podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z jeho obsahu, nedošlo k urobeniu zmeškaného úkonu, ako jednej z podstatných podmienok stanovených zákonom pre odpustenie zmeškanej lehoty. Pokiaľ právny názor iného správcu dane vyjadrený v jeho právoplatnom rozhodnutí v obdobnej veci, ktoré nebolo vôbec podrobené súdnemu prieskumu, nezodpovedal správnej úvahe žalovaného v posudzovanom prípade, nemohol byť pre neho záväzný. Predmet súdneho prieskumu je striktne daný výrokom napadnutého rozhodnutia, z dôvodu ktorého nebolo úlohou prvostupňového súdu preskúmať postup a rozhodnutie Daňového úradu Trebišov. Odvolací súd zdôrazňuje, že právny názor správneho orgánu vyjadrený v jeho právoplatnom rozhodnutí, ktoré nebolo podrobené súdnemu preskúmavaniu postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, nemôže byť automaticky záväzný pre všetky správne orgány a už vôbec nie pre súdy. Za stavu, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, ktorý je pre neho záväzný, nemožno hovoriť o porušení princípu predvídateľnosti práva alebo porušenia právnej istoty v zmysle Ústavy SR (jej čl. 46 ods.1 a čl. 12 ods.1). Z uvedených dôvodov odvolací súd argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu považoval za právne irelevantnú. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.