vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom ulica X., región Shabelle Hoose, v Slovenskej republike naposledy s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-161-17/PO-Ž-2013 zo dňa
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „ZA“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo ZA. Opísal v ňom zistený stav veci a uviedol, že pokiaľ by sa aj navrhovateľ čohokoľvek obával, odchodom do Somalialandu (v roku 2001), resp. následne do Etiópie (v roku 2008) svoj problém vyriešil a ochránil sa, pričom z Etiópie vycestoval v roku 2011 do Európy. Odporca dospel k názoru, že v prípade navrhovateľa nebol naplnený predpoklad udelenia azylu
Výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi odôvodnil tým, že tak isto nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne poukázal na skutočnosť, že región mesta Afgoye, odkiaľ navrhovateľ pochádza, bol oslobodený spod kontroly hnutia Al-Shabaab v máji 2012, odkedy je pod kontrolou somálskej vlády. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. II. Konanie pred súdom I. stupňa Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal nedostatočné zistenie stavu veci, ako aj jej nesprávne právne posúdenie. Stručne opísal zistený stav veci, z ktorého vyvodil, že splnil predpoklady udelenia azylu. K výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany uviedol, že odporca sa nezaoberal podmienkami návratu somálskych štátnych občanov do krajiny ich pôvodu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa
názoru súdu odporca vykonal dokazovanie v miere dostatočnej na posúdenie predmetnej žiadosti o azyl. Vyhlásením z
zákona o azyle je súčasné naplnenie všetkých predpokladov, uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Navrhovateľ však splnil iba jeden z nich tým, že vyslovil obavu o svoj život. Táto obava však
názoru súdu nie je odôvodnená, nakoľko navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s nikým, kto by voči nemu prezentoval vyhrážky, resp. kto by ho atakoval v súvislosti s jeho vierovyznaním, národnosťou, rasou, či zastávaním politických názorov. Okrem prezentovaného prepadu (zo zištných - materiálnych dôvodov) nemal nikdy žiadne problémy. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ nemal žiaden dôvod k odchodu z krajiny svojho pôvodu, nebol objektom perzekúcie a teda ani nenaplnil predpoklady pre udelenie azylu
Navyše krajský súd poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorý tvrdil, že jeho otec M. T. T. bol v rokoch 1982 - 1991 ministrom obrany. V konaní však bolo zistené, že takýto človek nebol nikdy ministrom obrany (viď č. 1. 70-71 administratívneho spisu odporcu). Navyše tiež uvádzal diametrálne odlišné skutočnosti, týkajúce sa jeho pobytu v rokoch 2001 - 2004, keď na jedom mieste svojej výpovede tvrdil, že v tom čase sa nachádzal v Etiópii, pričom na inom mieste uviedol, že v tom čase navštevoval (základnú) školu v Afgoye. Súd ďalej konštatoval, že navrhovateľ vycestoval do Európy nie z krajiny svojho pôvodu, ale z Etiópie, kde žil bez problémov od roku 2008 aj so svojou rodinou, ktorú skutočnosť aj odporca správne posúdil a vyvodil z nej zodpovedajúci záver. K zrušujúcej časti rozsudku krajský súd uviedol, že
jeho názoru navrhovateľom vznesená námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného stavu veci je dôvodná. Navrhovateľ požiadal o azyl
tohto zákonného ustanovenia je povinnosťou odporcu zvážiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ (navrhovateľ) v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Pri tomto hodnotení posudzuje jednak vážne bezprávie, ktorého objektom bol žiadateľ v minulosti (čo sa však v konaní nepreukázalo) a jednak aj objektívne hroziace vážne bezprávie, s ktorým sa môže stretnúť pri svojom návrate. Ak sa žiadateľ vracia do krajiny svojho pôvodu, ktorú opustil, môže byť (vo všeobecnosti) zo strany oficiálnych štátnych orgánov vystavený aj zaobchádzaniu, ktoré nie je dobré, osobitne ak napr. krajinu opustil nelegálne, ak nemá cestovný či iný osobný doklad, vracia sa z krajiny, voči ktorej má domovský štát výhrady a pod. Práve pre možnú objektívnu hrozbu je
názoru súdu potrebné, aby odporca pri rozhodovaní
zákona o azyle zisťoval prípadné bezpečnostné riziká, spojené s návratom, a to zo strany oficiálnych štátnych orgánov krajiny pôvodu. Pokiaľ odporca v prejednávanej veci tieto riziká nezisťoval, v takomto postupe odporcu krajský súd videl nedostatočné zistenie stavu veci. V ďalšom konaní uložil prvostupňový súd (za predpokladu existencie procesných predpokladov konania) odporcovi vyhľadať a do spisu založiť aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na: aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne aj na región pôvodu, resp. návratu navrhovateľa. (V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť odporcu aj na znenie Článku 8 Smernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011.) posúdenie, či v prípade návratu navrhovateľa do Somálska tomuto zo strany štátnych orgánov nehrozí vážne bezprávie, resp. ako sa somálske štátne orgány správajú k svojim navrátilcom. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti potvrdzujúcej časti rozsudku o neudelení azylu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že splnil podmienky na udelenie azylu, lebo jeho otec bol ministrom obrany, a 19. februára 1991 sa stal obeťou atentátu vo vlastnom dome. Navrhovateľ bol v roku 2011 prepadnutý, prepad nikomu neohlásil, avšak má obavy z návratu nielen do Somálska, ale i do krajiny pôvodu.
jeho názoru uvedené skutočnosti odôvodňujú, aby mu bol udelený azyl, pretože je tu hrozba, že po návrate do Somálska bude čeliť ďalšiemu prenasledovaniu, tak ako to má na mysli ustanovenia § 8 ZA. Navrhol preto napadnutý rozsudok v potvrdzujúcej časti zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v podanom opravnom prostriedku neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia a opätovne poukázal len na dôvody žiadosti o azyl, tak ako ich uvádzal v priebehu azylového konania pred migračným úradom a neskôr na krajskom súde. Odporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle a súhlasil s vysloveným názorom súdu, že v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Pokiaľ ide o dôvody odvolania, ide o rovnaké skutočnosti, na základe ktorých sa odvolal už proti rozhodnutiu migračného úradu zo dňa 4. júla 2013. Všetky súvisiace informácie a podrobnosti týkajúce sa právnej veci navrhovateľa sú založené v spise ČAS: MU-161/PO-Ž-2013. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Saz/47/2013-28 zo dňa 20. novembra 2013 v napadnutej časti výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-161-17/PO-Ž-2013 zo dňa 04.07.2013 vo výroku o neudelení azylu. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR. V medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl i doplnkovú ochranu ako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle. S dôvodmi uvedenými a podrobne rozobratými v napadnutom rozsudku sa aj odvolací súd stotožnil a súhlasí s odporcom, pokiaľ ide o neudelenie azylu. Navrhovateľ musí splniť podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľa za ohrozenú osobu pre spáchaný atentát na jeho otca, ktorý mal byť údajne ministrom obrany v krajine pôvodu navrhovateľa, čo však nebolo preukázané a pre prepad navrhovateľa v Somálsku v roku
navrhovateľa aj dôvod atentátu. V roku 2001 po otcovej smrti sa odsťahoval so súrodencami do Somalilandu, odkiaľ sa v roku 2008 presťahovali do Etiópie, do mesta Adis Abeba. Niekedy v roku 2010 sa mal vrátiť do Somálska predať rodinné pozemky, kde sa zdržal asi sedem mesiacov. V auguste 2010 ho mali v ich dome v Afgoye olúpiť neznámi muži, ktorí mu vzali strieborný náramok a hotovosť, čo mal so sebou. Do Etiópie sa vrátil
zákona a hodnotiac individuálne žiadosť navrhovateľa správne a v súlade so zákonom konštatovali odporca i krajský súd, že navrhovateľom neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, avšak vznikli odôvodnené pochybnosti o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu, ktorý presvedčivo vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu v časti neudelenia azylu za zákonné a podrobne usmernil odporcu, ako má postupovať pri rozhodovaní o poskytnutí, resp. neposkytnutí doplnkovej ochrany. Preto jeho rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne
1, 2 O.s.p. potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporcovi náhrada trov konania zo zákona nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.