f) Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. Y. H. odmieta. Odôvodnenie Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2012, sp. zn. 4 T 7/2002, rozhodol o námietkach obvineného Ing. Y. S., že
3 Tr. por. členovia senátu Krajského súdu v Žiline JUDr. Juraj Krupa, JUDr. Mária Urbanová a JUDr. Milan Repáň nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vedeného proti obvinenému Ing. Y. S. na tomto krajskom súde pod sp. zn. 4 T 7/
1 písm. c) Tr. por. účinného do
1 písm. b), e) Tr. por. a napadnuté uznesenie zrušil a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril obvinený Ing. H. H. prostredníctvom svojho obhajcu v tom zmysle, že podané dovolanie považuje za dôvodné a navrhol predmetnému dovolaniu v celom rozsahu vyhovieť.
2 Tr. por. súdne konanie, okrem konania o mimoriadnych opravných poriadkoch, začaté pred 1. septembrom 2011 sa dokončí
doterajších právnych predpisov; to neplatí, ak súd vrátil vec prokurátorovi alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť po
Trestného poriadku platného a účinného od 1. septembra 2011 (zákon č. 262/2011 Z. z.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v prvom rade skúmal, či podané dovolanie obvineného je v zmysle § 368 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. prípustné a dospel k záveru, že táto procesná podmienka dovolania v posudzovanom prípade nebola splnená.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
f) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V posudzovanom prípade podal obvinený Ing. Y. H. dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým najvyšší súd zamietol sťažnosť iného obvineného (Ing. Y. S.) smerujúcu proti uzneseniu krajského súdu o nevylúčení sudcov krajského súdu (predseda senátu JUDr. Juraja Krupu, JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Milana Repáňa) z vykonávania úkonov trestného konania. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o nevylúčení sudcov z vykonávania úkonov trestného konania, resp. ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu. Je tomu tak z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. bolo súčinnosťou od 1. septembra 2011 novelizované tak, že sa upravil okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odrážala dovtedy ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho sudu Slovenskej republiky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2006, sp. zn. 3 Tdo 5/2006 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 2/2007 pod por. č. 19, str. 20 a nasl.),
ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom-dovolaním bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, i, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripúšťa. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.). Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania, Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol bez meritórneho preskúmania veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.