P) na tom skutkovom základe, že dňa 30. septembra 2011 v čase o 11.30 hod. viedol traktor zn. N. F., EČ X. s prípojným vozidlom - rozmetadlom hnoja po ceste I. triedy č. 68 za obcou Plaveč smer k obci Plavnica, kde uvedeným smerom jazdil s vozidlom Q. C., EČ: X. vodič P. F.. Vodič F. predchádzal na rovnom úseku cesty za obcou Plaveč s vozidlom Fabia ťahač s návesom, s vozidlom pokračoval v ľavom jazdnom pruhu, kde následne chcel predísť pred ním idúci traktor s prípojným vozidlom, ktorý viedol vodič F., tento s traktorom odbočoval vľavo, pričom sa dostatočne nepresvedčil, či nie je v tom čase predchádzaný iným vozidlom s traktorom, odbočil vľavo, čím vytvoril vodičovi F. náhlu prekážku v jeho voľnom jazdnom pruhu, tento v snahe vyhnúť zrážke sa začal vyhýbať vľavo až mimo cesty, avšak došlo k stretu prednej pravej časti vozidla Fabia s ľavým zadným kolesom traktora v ľavom jazdnom pruhu v smere na obec Plavnica, kde traktor následne zadným ľavým kolesom prešiel po pravom prednom rohu vozidla Škoda Fabia, čím došlo k jeho nakloneniu doprava a následne na to sa prevrátil na pravý bok. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča P. F. bez PN, spolujazdkyne vozidla Fabia P. F. bez PN a spolujazdca P. F. s dobou liečenia 3 - 4 dní. Požitie alkoholických nápojov u vodičov zistené nebolo. Na vozidlách vznikla hmotná škoda. Vo veci dopravnej nehody bol pribratý znalec z odboru doprava cestná - odvetvie odhad hodnoty vozidiel, nehody v cestnej doprave a technický stav motorových vozidiel Ing. U. F., ktorý v znaleckom posudku č. 1/2012 vypracoval kompletnú analýzu nehodového deja, z ktorej vyplýva, že vodič F. odbočoval s traktorom v čase, kedy už bol predchádzaný vodičom vozidla Fabia, v dôsledku čoho došlo k stretu ich vozidiel. Týmto konaním porušil § 19 ods. 1, ods. 3, § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP). Za tento priestupok bola žalobcovi uložená
P) sankcia - pokuta vo výške 200,- € a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Zároveň bol zaviazaný uhradiť trovy správneho konania. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím č. p. KRP-P-1l0/KDI-BCP-2012 zo dňa 19. júla 2012 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Odvolací orgán uviedol, že skutok bol správne zistený a dôkazmi preukázaný, správne právne posúdený a aj sankcia, ktorá bola uložená zodpovedá stavu veci a zákonu. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Prešove preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie skonštatoval, že v konaní došlo k procesným chybám, ktoré mohli mať vplyv na samotné rozhodnutie, preto ho zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Procesné pochybenia vzhliadol vo včasnom nepredložení znaleckého posudku žalobcovi, tak, aby mal tento dostatok času sa k nemu vyjadriť, ďalej v tom, že osoby, ktoré sa v priestupkovom konaní k veci vyjadrovali neboli k veci vypočutí ako svedkovia, ale boli s nimi len spísané vysvetlenie resp. záznam, čím žalobca nemohol týmto osobám klásť otázky a byť prítomný pri ich výsluchu, pričom takýto postup - výsluch svedka predpokladá aj lex specialis - zákon o priestupkoch a ním popísané konanie o priestupku. Napokon krajský súd žalovanému vytkol, že za žalobcom porušené ustanovenie zákona o cestnej premávke považoval ustanovenie § 19 ods. 3 ZCP, avšak toto ustanovenie upravuje odbočovanie vpravo a zo spisu je nesporné, že žalobca odbočoval vľavo, teda mal porušiť ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.. Záverom krajský súd konštatoval, že ak žalovaný ponechal bez povšimnutia uvedené procesné pochybenia, jeho rozhodnutie súd považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu došlo k procesnej chybe, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto krajský súd
2 písm. d/, e/ OSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom v ňom bude žalovaný povinný o odvolaní žalobcu opätovne rozhodnúť a postupovať vo veci v intenciách jeho rozsudku. III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že sa v prvom rade nestotožňuje so záverom Krajského súdu v Prešove a síce, že správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami § 33 ods. 1, ods. 2) zákona o správnom konaní a to tým, že vypracovaný znalecký posudok pred nariadením ústneho pojednávania nedoručil žalobcovi ako podozrivému z priestupku a nestanovil primeranú lehotu, aby sa žalobca mohol s týmto znaleckým posudkom oboznámiť a pri nariadenom ústnom pojednávaní mohol sa k nemu kvalifikovane vyjadriť po prípadnej porade s osobou znalou problematíky v danej oblasti. Uviedol, že uvedené povinnosti, ktoré v konaní o priestupku vyplývajú zo zákona o správnom konaní boli splnené, teda žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že je právom účastníka konania a nie jeho povinnosťou navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke. V tomto konkrétnom prípade však žalobca ani na ústnom pojednávaní, ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku (ústne pojednávanie a podanie odvolania proti rozhodnutiu o priestupku bolo uskutočnené za účasti žalobcu dva krát) a ani v podanej žalobe nenamietal porušenie tohto svojho práva a teda že mal v úmysle klásť na ústnom pojednávaní otázky svedkom, prípadne znalcovi. Žalovaný pritom poukázal na „zásadu hospodárnosti" v zmysle ktorej správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z uvedeného vyplýva, že v prípade ak účastník konania pred začiatkom ústneho pojednávania neoznámi správnemu orgánu, ktorý vo veci rozhoduje skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že má v úmysle aktívne využiť svojho práva v zmysle § 33 ods. 1) zákona o správnom konaní správny orgán ak to on sám nepovažuje za potrebné, tak ako je tomu v preskúmavanom prípade začne ústne pojednávanie o priestupku bez prítomnosti iných osôb (napr. svedkov, znalca). V opačnom prípade, teda v prípade takom ako to prezentuje Krajský súd v Prešove by to znamenalo zbytočné zaťažovanie svedkov a iných osôb, ktoré by boli povinné sa dostaviť pred správny orgán v konkrétne stanovený čas, čo by v konečnom dôsledku znamenalo porušenie základných zásad správneho konania zo strany správneho orgánu. Obdobne žalovaný nesúhlasil s názorom Krajského súdu v Prešove, ktorým vyslovil porušenie § 33 ods. 2) zákona o správnom konaní zo strany správneho orgánu. V zmysle tohto ustanovenia je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že správny orgán svojim postupom nesmie pozbaviť účastníka konania, ani zúčastnenú osobu ich zákonného práva a síce, že by neboli s podkladmi pre rozhodnutie oboznámení pred vydaním rozhodnutia vo veci.
žalovaného správny orgán prvého stupňa svojim postupom neporušil povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia a pred rozhodnutím vo veci dal žalobcovi možnosť sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť. Táto skutočnosť je preukázaná zápisnicou z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa
názoru žalobcu nedodržaním ustanovení Správneho poriadku došlo u žalobcu k porušeniu jeho procesných práv a tým mu bola vzatá možnosť riadne sa obhájiť. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP") v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
významu len jeden z týchto orgánov.
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
2 OSP ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za vinného z priestupku
P na už uvedenom skutkovom základe.
P priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
1, písm. c) ZCP vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
1, 3 ZCP pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.
P, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
P objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona,
P objasňovanie priestupkov
odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať
tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky
odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Objasňovanie priestupkov
odseku 1 vykonávajú tiež orgány Policajného zboru v rozsahu
odseku 4, orgány Vojenskej polície, ak priestupok spáchal vojak v činnej službe alebo priestupok spáchala osoba vo vojenskom objekte alebo v priestore, v ktorom prebiehajú vojenské akcie, alebo ho spáchala spolu s vojakom v činnej službe, alebo ak ide o priestupok proti majetku v správe alebo užívaní Armády Slovenskej republiky, orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak osoba spáchala priestupok v súdnych alebo iných objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, alebo pri rušení výkonu strážnej služby v blízkosti stráženého objektu alebo počas eskortovania obvineného a odsúdeného, ak strážnu službu alebo eskortovanie vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní, iný orgán, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Orgány Policajného zboru objasňujú priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. c), § 30 ods. 1 písm. d) až h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46, priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až e).
P objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať. Ak sa oznámenie o priestupku podá osobne správnemu orgánu, ktorý je oprávnený priestupok prejednať, alebo orgánu oprávnenému objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3), napíše sa o obsahu oznámenia záznam; zápisnica sa napíše len vtedy, ak by oznámenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie nebolo možné vykonať neskôr pred správnym orgánom. Objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) o priestupku dozvedel.
P orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia
osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu
osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.
odseku 2 tohto ustanovenia o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.
tretieho odseku orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) odloží vec záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno priestupok prejednať, uloží vec záznamom, ak sa nepodarí v lehote určenej v § 59 ods. 4 zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba, odovzdá vec príslušnému orgánu, ak ide o konanie majúce znak priestupku, ktoré sa prejednáva
osobitných predpisov, alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok, alebo ak ide o trestný čin, predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup
písmen a) a c), oznámi zákonnému zástupcovi, fyzickej osobe, ktorá sa osobne stará o maloletého na základe rozhodnutia
osobitných predpisov, alebo zariadeniu, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu
osobitných predpisov, a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spáchanie priestupku maloletým.
P správa o výsledku objasňovania priestupku
odseku 3 písm. d) obsahuje označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. K správe o výsledku objasňovania priestupku
odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Odvolací súd preskúmaním predloženého administratívneho spisu zistil, že pochybenie vytýkané krajským súdom neobstojí v tom smere, ako bolo formulované. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného v celom rozsahu. Predovšetkým je nutné uviesť, že znalecký posudok v predmetnej veci bol predložený žalobcovi
názoru krajského súdu vzhľadom na ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch je aplikácia Zákona o správnom konaní lex speciallis, a teda ak sa dokazovanie realizuje
Správneho poriadku, osoba, ktorá bola priamym svedkov určitých skutočností, nemôže mať iné postavenie, ako postavenie svedka, čo je aj logické, pretože priestupkové konanie je určitou formou trestania, a teda je neprípustné, aby žalobca ako obvinený z priestupku nemal právo klásť týmto osobám, teda svedkom otázky, pretože takéto právo upravuje citované ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250i ods. 3 upravuje, že pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše ustanovenie § 34 ods. 1 Správneho poriadku upravuje, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Teda je nesporné, že súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu zisťuje, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo či nedošlo k porušeniu niektorej procesnej zásady Správneho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nerozlíšil medzi objasňovaním priestupkov policajným orgánom a objasňovaním priestupkov konaným správnym orgánom, ktorý však svoje konanie začína až po objasnení priestupku postupom
P
ktorého podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. V konaní pred orgánom objasňujúcim priestupky platia v plnej miere ustanovenia § 58 až 61 ZoP tak ako boli citované a to najmä, pokiaľ ide o zadovažovanie podkladov k rozhodnutiu o priestupku, § 60 ods. 1 a 2 ZoP so zreteľom na vysvetlenia, vyjadrenia, prípadne úradné záznamy. Až po postupe uvedenom, okrem iného v ustanovení § 60 ods. 3 ZoP, v zmysle ktorého ak orgán objasňujúci priestupok zistí, že ide o iný správny delikt než priestupok, alebo ak ide o trestný čin, predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu. Až v tomto momente začína správne konanie a správny orgán je v konaní pred ním povinný, ak je to potrebné, použiť ustanovenia správneho poriadku. Pri objasňovaní priestupkov policajnými orgánmi teda je možné a v súlade so zákonom obstarávať vysvetlenia a robiť o tom úradné záznamy či už
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore alebo
zákona o priestupkoch. V konaní pred správnym orgánom - po jeho začatí
P - najmä na ústnom pojednávaní je nutné použiť správny poriadok a teda osoby, ktoré majú pred týmto orgánom vypovedať o skutočnostiach, ktoré sledovali svojimi zmyslami a tieto skutočnosti majú význam pre rozhodnutia o priestupku a nie sú obvineným z priestupku, majú byť vypočuté ako svedkovia. Rovnako však pri vypočúvaní týchto osôb nemôže byť obvinený z priestupku nijako donucovaný, aby svoje práva (najmä ak má právneho zástupcu) na vyjadrenie sa k dôkazom, na kladenie otázok svedkom a podobne, uplatnil. V prerokúvanom prípade odvolací súd nezistil pochybenie ani vo vytýkanom nevypočutí osôb ako svedkov. Priestupkové konanie, aj keď sa v ňom používajú základné zásady uplatňované v trestnom konaní, pre ochranu práv obvineného z priestupku, nie je natoľko formalizované v procese ako trestné konanie. Nevydáva sa rozhodnutie o začatí priestupkového konania pred správnym orgánom a ani samotné konanie pred správnym orgánom nemá tak precízne formulované pravidlá ako trestné konanie. Je teda na samotných obvinených z priestupku a ich právnych zástupcoch, aby sa svojich práv, podobných právam obvinených v trestnom konaní domáhali a v plnej miere uplatňovali. Pokiaľ tomu tak nie je a ani z administratívneho spisu nevyplýva požiadavka na uplatnenie konkrétneho práva o ktorom bol obvinený z priestupku riadne poučený, ako v prerokúvanom prípade, nie je možné vyvodiť iný záver, než, že obvinený z priestupku svoje práva nevyužil. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch údajných dvoch procesných pochybení aj v prípade údajného pochybenia nesprávneho použitia § 19 ods. 3 ZCP namiesto § 19 ods. 4 ZCP správnym orgánom, odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 3 a nie ods. 4 ZCP. Z týchto dôvodov, keďže dôkazy vykonané správnymi orgánmi, bez ohľadu na to, či do nich bude zahrnuté i vysvetlenie U. X., namietané žalobcom alebo nie, bez pochybností svedčia o tom, že konanie žalobcu naplnilo zákonné znaky priestupku
P a sankcia uložená za priestupok zohľadňuje zákonné kritériá pre ukladanie sankcie najmä závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a osobu páchateľa, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietol. V. Trovy konania O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal neúspešnému žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.