2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie pribratého účastníka na prvom mieste je namieste odmietnuť.
1 OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Výslovne ustanovené v § 246c ods. 1 veta druhá OSP znamená určenie rozhodnutia (uznesenia alebo rozsudku), proti ktorým možno použiť opravný prostriedok a aj určenie, ktorý opravný prostriedok je prípustný a ktorý je vylúčený. V správnom súdnictve je opravný prostriedok prípustný iba, ak je to v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku výslovne uvedené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak Občiansky súdny poriadok vo svojej piatej časti nepripúšťa voči rozhodnutiu opravný prostriedok, tento nie je možné podať a ani nemožno vzhľadom na osobitnú úpravu postupovať
všeobecných ustanovení, týkajúcich sa odvolania § 205 a nasl. OSP.
1 OSP, žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.
odseku 2 citovaného ustanovenia, ak bolo konanie prerušené
1 písm. c/, súd vykonateľnosť rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Ako je uvedené vyššie v správnom súdnictve
piatej časti OSP je prípustné použiť len ten opravný prostriedok, ktorý je výslovne uvedený v tejto časti. Výslovné pripustenie odvolania, pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, je uvedené v ustanovení § 250c ods. 2 OSP. V odseku 1 citovaného ustanovenia však nie je ustanovené, že proti uzneseniu, ktorým predseda senátu rozhodne o odklade vykonateľnosti, je prípustný opravný prostriedok, a preto odvolanie proti takémuto uzneseniu prípustné nie je.
1 OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene; b/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; d/ nemá náležitosti
1 a 2; ak boli dodržané podmienky
1 a § 211 ods. 1, e/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolanie
1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Najvyšší súd však dáva do pozornosti, že súčasná právna úprava v správnom súdnictve nevylučuje a pripúšťa to i ustálená judikatúra [pozri k tomu napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. I. ÚS 4/08 a sp. zn. IV. ÚS 361/2010, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 8Sžo/475/2009, sp. zn. 8Sžo/476/2009 (44/2010 ZSP), či sp. zn. 6Sžp/4/2011] podanie návrhu na zrušenie uznesenia o odklade vykonateľnosti. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje okrem nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 23/2001 aj na jeho nález sp. zn. I. ÚS 327/2010. Nemožno tiež opomenúť, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). O trovách konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, pretože v odvolacom konaní nedošlo k meritórnemu prejednaniu a vybaveniu veci. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.