názoru žalobcu hlavným argumentom, pre ktorý súd žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal) nie je v súlade so súčasnou judikatúrou najvyššieho súdu. Poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 5Obo/127/2008, 5Obo/128/2008, 5Obo/129/2008 zo dňa 30.07.2009. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu, že nepreukázal tvrdené skutočnosti. Prvostupňový súd má mať vedomosť o desiatkach a stovkách podaných žalobách spoločnosťami personálne prepojenými s V. M. práve na Krajský súd v Košiciach. Prvostupňový súd má mať taktiež vedomosť o množstve úspešných súdnych rozhodnutí. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový súd žalobcu nevyzval na doplnenie žiadnych dôkazov, nevykonal žiadne dokazovanie a bez ďalšieho rozhodol v neprospech žalobcu. Prvostupňový súd
tvrdení žalobcu disponuje všetkými informáciami a dôkazmi, ktoré mal žalobca v danom čase k dispozícii. Žalobca je účastníkom množstva súdnych konaní, nakoľko súdna ochrana predstavovala jediný zákonný prostriedok na ochranu pred nezákonným konaním a rozhodovaním daňových úradov a z toho dôvodu musí vykonávať veľké množstvo úkonov. Súčasní zástupcovia zároveň vykonávajú úkony na rekonštrukciu svojej písomnej agendy a tieto doklady následne zasielajú súdu. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že sú u neho splnené podmienky na jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Keďže odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, súd nevyzýval žalovaného na vyjadrenie k odvolaniu (§ 209a ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
2 O.s.p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
osobitných predpisov. Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania. Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom. O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. Krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, ktoré je potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať. Neprihliadal ako na rozhodnú skutočnosť, že žalobca je podnikateľským subjektom, a už vôbec túto nehodnotil ako dôvod pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Preto najvyšší súd považuje argumenty odvolania žalobcu formulované v tomto smere za absolútne irelevantné.
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Majetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži, okrem iných, aj tlačivo, ktoré mu krajský súd doručil a ktoré je tiež dostupné na internete. Keďže žalobca nepreukázal svoje majetkové pomery, krajský súd nemohol vykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere. Preto bolo správne jeho rozhodnutie nepriznať žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nepriaznivosti finančných a majetkových pomerov. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla žalobcovi podaním návrhu. Dňa 18.06.2013 podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/19251-110944/2013/5081 zo dňa 05.03.2013, čo podlieha poplatkovej povinnosti. Výzvou č. 7S/143/2013-23 zo dňa 05.03.2014 bol žalobcovi vyrubený súdny doplatok za podanú žalobu vo výške 70 €. Keďže žalobca súdny poplatok nezaplatil, Krajský súd uznesením č. k. 7S/143/2013-28 zo dňa 04.04.2014 konanie zastavil. Následne na to podal žalobca návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. z dôvodov, že v danej situácii, spôsobenej postupom daňových orgánov, nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou a nemá ani žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Následne na to, ho súd prvého stupňa vyzval na zdokladovanie jeho majetkových pomerov doručením predpísaného tlačiva, ktoré mu bolo spolu s výzvou zaslané. Predmetná výzva na zdokladovanie majetkových pomerov bola žalobcovi doručená dňa 04.11.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.