1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.
ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spor medzi účastníkmi konania spočíva vo výklade ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., ktorý umožňuje verejnému obstarávateľovi obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Žaloba spornou urobil právnu otázku, či i v procese obmedzenia počtu záujemcov sa uplatňujú základné princípy pri zadávaní zákaziek, a to najmä princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princíp transparentnosti (§ 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.). Senát najvyššieho súdu potvrdzuje, že zmienené princípy rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie sa uplatňujú i v procese obmedzenia počtu záujemcov. Rozhodujúce je však správne určenie medzí a limitov uplatnenia týchto princípov. Ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. kogentne vymedzuje princípy pri zadávaní zákaziek a neustanovuje hierarchiu jednotlivých princípov. Sú rovnocenné a navzájom sa obmedzujú. Vymenované princípy musia byť pri aplikácii ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. vo vzájomnej rovnováhe. Vymenované princípy nachádzajú svoje vyjadrenie v explicitných ustanoveniach zákona. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia súťaže verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, a to najmenej na 10 a najviac na 20 tak, aby umožnil hospodársku súťaž. Explicitné oprávnenie verejného obstarávateľa obmedziť počet uchádzačov je prejavom princípov hospodárnosti a efektívnosti. Zákon explicitne ustanovuje, že počet záujemcov možno obmedziť. Princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie v tomto prípade nachádzajú svoje vyjadrenie v druhej časti ustanovenia, kde sa stanovuje minimálny počet uchádzačov, najmenej 10, aby umožnil hospodársku súťaž. Uvedené princípy znamenajú, že v rámci obmedzeného počtu uchádzačov nie je prípustné, aby jednotliví uchádzači mali stanovené rozdielne podmienky. To v danom prípade naplnené nebolo. Aplikácia princípov vždy vyžaduje použitie správnej úvahy u aplikujúceho správneho orgánu. V prípade súdneho preskúmavania rozhodnutí vydaných na základe povoľnej správnej úvahy sa uplatňuje ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. „Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia“. Senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správna úvaha komisie úradu v napadnutom rozhodnutí nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V konaní bolo preukázané, že ani jedno z dvoch kritérií pre obmedzenie počtu uchádzačov nebolo a priori diskriminačné. Túto skutočnosť nespochybňoval ani žalobca. Záver senátu je, že stanovenie pomeru medzi kritériami (ktoré samy o sebe netrpia znakmi diskriminácie) nie je spôsobilé pre vznik diskriminácie. Správny je preto záver komisie úradu, že v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a aj s princípmi je aj prípad stanovenia bodového hodnotenia v pomere 30/70, t.j. tak ako ho stanovil kontrolovaný. Komisia úradu správne uviedla, v súlade s princípmi hospodárnosti a efektivity, že aj keby kontrolovaný stanovil rovnomerné bodové hodnotenie kritérií v pomere 50/50, môže nastať situácia, kedy viacerí záujemcovia by mali rovnaký počet bodov a teda kontrolovaný by musel znova pristúpiť k zvýhodneniu jedného z dvoch kritérií a musel by určiť, ktorému kritériu dáva väčšiu váhu a ktoré je teda dôležitejšie. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.