1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného E. R. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 27. augusta 2013 sp. zn. 8 T 65/2013 bol obvinený E. R. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. účinného do
2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák., s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. a v spojení s § 43 Tr. zák. uložený ďalší trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov.
3 Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému E. R. uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
2 Tr. zák., s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák., bola obvinenému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Obvinený E. R. napadol tento rozsudok odvolaním a Krajský súd v Trenčíne uznesením z 22. októbra 2013 sp. zn. 3 To 88/2013 jeho odvolanie
por. ako nedôvodné zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený E. R. prostredníctvom ustanovenej obhajkyne dovolanie, ktoré opiera o ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/, g/, h/, i/, j/ a k/ Tr. por. a zároveň o ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. opiera o tvrdenie, že mu od začiatku trestného konania bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní upierané právo obhajovať sa sám v zmysle článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na čo apeloval pri každom úkone vzhľadom na jeho doterajšie zlé skúsenosti s obhajcami Slovenskej advokátskej komory. Obhajcovia mu boli nanucovaní aj napriek tomu, že sa práva na povinnú obhajobu vzdal v zmysle § 37 ods. 4 Tr. por. Obvinený uviedol, že mu bol ustanovený obhajca JUDr. Porubčin s jeho výslovným nesúhlasom, pričom obhajca bol na úkony nepripravený, čo aj odôvodnil, že nemal dostatočný čas na prípravu a požiadal o odloženie úkonu, no napriek tomu do zápisnice uviedol, že mal dostatočný čas na prípravu obhajoby a súhlasil s tým, aby mu bolo upreté právo na preštudovanie spisu, čo mu odôvodnil tým, že fotokópiu spisu mu pošle dodatočne poštou. Ďalej namietal, že mu bolo upreté právo na poskytnutie primeraného času na obhajobu aj tým, že na pojednávaní Okresného súdu Trenčín dňa
1 písm. g/ Tr. por. obvinený opieral o tvrdenie, že dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané na súde, nespĺňali kritériá tých nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorých dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať možnosť každého iného záveru a v zmysle princípu prezumpcie neviny, ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech, čo platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú. V tej súvislosti obvinený poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Trenčín vyšlo najavo z výpovedí svedkov, že predchádzajúce výpovede v prípravnom konaní boli získané donútením a hrozbou donútenia a sú nepoužiteľné v konaní pred súdom. Uviedol, že svedkovia boli pod tlakom týchto výpovedí z prípravného konania a museli sa výpovedí pridržiavať kvôli hrozbe možného trestného stíhania v prípade zmeny výpovedí. Menoval pritom svedkov B., U. a Z., že títo vypovedali pod nátlakom polície. Podobne svedok F., že taktiež potvrdil svoju nedôveryhodnosť tým, že má resty u orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s jeho predchádzajúcim trestným stíhaním. Svedok R., ktorý bol v minulosti členom organizovanej skupiny, po dohode s orgánmi činnými v trestnom konaní, vo svojej veci vystupoval len ako svedok a svedok E. s pomocou orgánov činných v trestnom konaní sa dostal z výkonu trestu po pár mesiacoch. Taktiež svedkyňa S. vypovedala v jeho prospech, keď uviedla, že obvinený nemusel vedieť, že je tehotná, že si to nemusel všimnúť a po upozornení prokurátorom, že v prípravnom konaní mala uviesť, že obvinený musel na nej vidieť, že je tehotná, svedkyňa uviedla, že si to tam napísal vyšetrovateľ. Obvinený namietal, že nedôveryhodnosť týchto svedkov súd účelovo neskúmal, a to ani po jeho opakovaných žiadostiach. Navyše ide o osoby, ktoré sú dlhodobo závislé od návykových látok, s morálnou degradáciou, pod vplyvom látok s účinkom nereálneho vnímania sveta. Obvinený dodal, že svedkyňa S. potvrdila priamy dôkaz, a to vyšetrenie na prítomnosť drog v tele s negatívnym výsledkom, no dôkaz vyvracajúci obžalobu nebol doložený do spisu. Obvinený namietal aj prepisy výpovedí z pojednávaní, že sú neautentické, účelovo upravované v obsahu a neúplné. Ďalej namietal vyhotovenie zvukových záznamov v rozpore s právom na súkromie, pretože rozhodnutia, na základe ktorých boli povolené, neboli riadne odôvodnené. Taktiež poukázal na nezákonnosť jeho zadržania v súkromných priestoroch v mieste trvalého bydliska bez povolenia prokurátora
1 Tr. por. a § 103 ods. 1 Tr. por. Uvádzal, že po zadržaní došlo na základe nariadenia vyšetrovateľa z
obvineného strácal v odborných veciach, ktorým nerozumel. Obvinený tiež vyčítal súdu, že bez riadneho odôvodnenia zamietol vykonanie dôkazu navrhnutého obhajcom na pribratie znalca z odboru psychológie na určenie pravdivostnej hodnoty výpovedí svedkov v súdnom konaní. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. obvinený uviedol, že mu bol uložený trest v rozpore s ustanovením § 284 ods. 2 Tr. por. bez predchádzajúceho upozornenia o možnosti posudzovania skutku
prísnejšieho ustanovenia zákona, keď súd prvého stupňa upravil trestnú sadzbu navýšením spodnej hranice trestnej sadzby a arbitrárne prihliadal na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. pri nesprávnom vyložení zákona, že súd musí prihliadnuť na túto okolnosť, hoci v zmysle citovaného ustanovenia súd na túto okolnosť ako na priťažujúcu prihliadať nemusí. Podotkol, že predchádzajúce odsúdenia boli úplne inej povahy ako posudzovaný skutok. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. oprel obvinený o tvrdenie, že k nesprávnemu posúdeniu skutku ako obzvlášť závažného zločinu došlo účelovým jednostranným postupom orgánov činných v trestnom konaní a nezákonným vykonštruovaním dôkazov. Uviedol, že individuálne výpovede svedkov nenaznačovali, že sa jednalo o látku heroín, ktorú mal svedkom predávať. Opäť v tejto súvislosti uviedol svedkov Z., U., F., E. a S. a vyčítal, že súd ich nebral do úvahy a uznanie viny založil len na výpovediach svedkov vypovedajúcich v prípravnom konaní. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. j/ Tr. por. obvinený uviedol, že uloženie ochranného dohľadu a s ním spojených povinností
4 Tr. zák. považuje za nezákonné. Bolo mu uložené ochranné opatrenie s príkazom zamestnať sa, pričom pred vzatím do väzby sa uchádzal o zamestnanie, čo bolo súdu preukázané viacerými listinnými dôkazmi. Namietal tiež, že návrh na uloženie ochranného opatrenia nebol obsahom obžaloby, a teda nemal možnosť k tejto skutočnosti sa náležite pripraviť, vyjadriť sa a obhájiť svoj postoj, preto v tej súvislosti vyvstáva i otázka porušenia jeho práva na obhajobu. Podotkol, že súd uloženie ochranného opatrenia, spolu s povinnosťou zamestnať sa, resp. uchádzať sa o zamestnanie žiadnym spôsobom neodôvodnil a odvolací súd sa s touto otázkou žiadnym spôsobom nevyrovnal. Dovolací dôvod
1 písm. k/ Tr. por. obvinený videl v tom, že sa súd prvého stupňa nezaoberal tým, že trestné stíhanie voči nemu bolo neprípustné v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por., keďže v trestnom práve platí základná zásada „ne bis in idem“ a v danom prípade mal prokurátor zastaviť trestné stíhanie v zmysle § 215 ods. 1 písm. d/ a § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Uviedol, že v trestnom spise na č. l. 308 je uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo dňa
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne bol porušený zákon v § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. b/, c/ v neprospech obvineného E. R.. Pokiaľ ide o uznesenie krajského súdu, mal evidentne obvinený na mysli Trestný poriadok účinný od
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne v celom rozsahu, ako aj rozsudok Okresného súdu Trenčín z 27. augusta 2013 sp. zn. 8 T 65/2013 v celom rozsahu a aby
1 Tr. por. prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trenčíne a z jeho obsahu vyplýva, že nevidí dovolacie dôvody tak, ako ich predniesol obvinený, lebo dokazovanie bolo vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, kontradiktórne v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu, ktorý bol ustálený prvostupňovým i odvolacím súdom a nevykazuje žiadne nedostatky takého charakteru, ktoré by dovoľovali spochybniť prijaté závery súdov o vine obvineného. Prokurátorka uviedla, že prepisy záznamov telefonických hovorov boli použité ako zákonný dôkaz, lebo boli vyhotovené na základe rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie a preukazovali pravdivosť výpovedí svedkov. Zastavenie trestného stíhania,
nej, neprichádzalo do úvahy, lebo pre skutok z 20. júla 2011, ktorý spomínal v dovolaní obvinený, bol síce podozrivý E. R., ale nebol obvinený a bolo zistené, že látka, ktorá bola v tom prípade zaistená nepatrila medzi omamné a psychotropné látky. Keďže nebolo vznesené obvinenie E. R., nemožno to považovať za prekážku trestného stíhania pre teraz posudzovaný skutok. S poukazom na to navrhla, aby dovolací súd
c/ Tr. por. dovolanie obvineného E. R. odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného E. R. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
c/ Tr. por.). V prvom rade sa treba vyrovnať so základnou otázkou prípustnosti trestného stíhania obvineného E. R. v danej trestnej veci. Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. o neprípustnosti trestného stíhania je jednoznačné v tom, že musí ísť o osobu, proti ktorej sa skoršie trestné stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom, alebo bolo právoplatne zastavené, alebo skončilo niektorým z ďalších tam uvedených spôsobov, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené. Uznesenie, na ktoré v tej súvislosti poukazuje obvinený, bolo uznesením vo veci, v ktorej bolo len začaté trestné stíhanie, ale nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Z tohto pohľadu má prokurátorka pravdu v tom, že to potom nebolo prekážkou pre trestné stíhanie obvineného E. R. pre skutok tvoriaci predmet obžaloby i rozsudku súdu prvého stupňa. Treba však ešte podotknúť, že podmienkou neprípustnosti trestného stíhania a uplatnenia zásady „ne bis in idem“ je trestné stíhanie pre ten istý skutok, pre ktorý už bolo raz zastavené, ale v danom prípade nešlo o totožnosť skutkov, lebo skutok, pre ktorý bol v predmetnej trestnej veci odsúdený, je iný než skutok, pre ktorý bol E. R. podozrivý z jeho spáchania a pre ktorý bolo vo veci zastavené trestné stíhanie. Vtedy nešlo o omamnú látku a v tom je podstatný skutkový rozdiel, zatiaľ čo v predmetnom prípade išlo o nákup a predaj omamných a psychotropných látok. S namietanou otázkou neprípustnosti trestného stíhania sa v podstate rovnako správne vyrovnal i Krajský súd v Trenčíne. Pokiaľ obvinený namietal porušenie práva na obhajobu ako dovolací dôvod, treba poznamenať, že
1 písm. c/ Tr. por. sa predpokladá zásadné porušenie práva na obhajobu. Pôjde najmä o prípady, keď obvinený mal mať obhajcu, ale nemal ho, ani zvoleného, ani ustanoveného, a napriek tomu sa vykonávali úkony trestného konania. K takej situácii v danom prípade nedošlo. Obvinenému bol poskytnutá možnosť na zvolenie si obhajcu. Ak si ho nezvolil a bol mu ustanovený, no obvinený nebol spokojný s výkonom obhajoby, mal vždy možnosť zvoliť si sám obhajcu. Ak tvrdí, že nechcel obhajcu a ten mu bol nanucovaný, lebo sa chcel obhajovať sám a poukazoval v tej súvislosti na § 37 ods. 4 Tr. por., treba podotknúť, že toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady povinnej obhajoby
1 písm. c/ Tr. por., teda že ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine, no dôvodom povinnej obhajoby obvineného E. R. bolo predovšetkým to, že bol vzatý do väzby, a tak sa aj opatrenie o ustanovení obhajcu opieralo o tento dôvod povinnej obhajoby
1 písm. a/ Tr. por. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by obvinenému bolo upierané právo na predkladanie dôkazov, na vyjadrovanie sa k jednotlivým dôkazom alebo na prípravu obhajoby a v súvislosti s tým na nahliadanie do spisu a štúdium spisového materiálu. Podotknúť treba, že pri odročení hlavného pojednávania nie je nevyhnutné opäť zachovať päťdňovú lehotu na prípravu a v konkrétnom prípade na hlavnom pojednávaní
1 písm. g/ Tr. por. je nutné uviesť, že podstata dokazovania bola vykonaná na hlavnom pojednávaní zákonným kontradiktórnym spôsobom a je vecou súdov nižšieho stupňa, čo na základe týchto dôkazov ustálili, ktoré časti výpovedí svedkov brali za nepochybné, ktoré dôkazy považovali za podporné a rozhodné pre ustálenie viny obvineného. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil porušenie zákonných ustanovení pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní. Krajský súd sa správne vyrovnal aj s otázkou zákonnosti odposluchov telefonických hovorov. Nešlo o nezákonný postup v prípravnom konaní. Obvinený pokiaľ uplatňoval tento dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. poukazovaním na výpovede svedkov, v podstate sa domáhal iného hodnotenia týchto dôkazov a prehodnotenia skutkových záverov. To sa týka aj dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí aj vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu, v danom prípade
1 písm. i/ Tr. por., o ktoré ustanovenie sa dovolanie tiež opiera. V predmetnom prípade sa v skutočnosti dovolanie obvineného E. R. opiera o argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, keďže spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení oboch súdov nižších stupňov. Je to zrejmé z tých pasáží odôvodnenia dovolania, v ktorých sa rozoberajú a obvineným inak hodnotia dôkazy, najmä svedecké výpovede a znalecký posudok, vykonané na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa než ako ich hodnotil súd a k akým záverom dospel a s akým sa stotožnil krajský súd. Obvinený teda vychádza z iného skutkového stavu, než bol ustálený súdmi, čo je v dovolacom konaní neprípustné. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu nemôže dovolací súd skúmať a meniť. Okrem spochybňovania skutkových záverov obvinený z právneho hľadiska nijako nezdôvodňoval, prečo by súdmi zistený skutok nemohol byť posúdený tak, ako ho kvalifikoval okresný súd a s akou právnou kvalifikáciou skutku sa stotožnil aj krajský súd. V právnom posúdení skutku Najvyšší súd Slovenskej republiky nevidí nijaké pochybenie. Skutok mohol a mal byť posúdený tak, ako to urobil prvostupňový súd, ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák., za použitia § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. Na takúto právnu kvalifikáciu bol na hlavnom pojednávaní obvinený aj upozornený. Nešlo o kvalifikáciu prísnejšiu nad rámec obžaloby. Dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. možno uplatniť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. K takejto situácii v konkrétnom prípade obvineného E. R. nedošlo. Tento dovolací dôvod preto tiež nie je daný. Rovnako sú neopodstatnené argumenty obvineného, na základe ktorých uplatňuje dovolací dôvod
1 písm. j/ Tr. por. Obvinený bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a v takom prípade uloženie ochranného dohľadu je obligatórne. Nie je podmienkou pre uloženie ochranného opatrenia na hlavnom pojednávaní, aby bol taký návrh obsiahnutý v obžalobe. Uloženie povinnosti obvinenému v rámci ochranného dohľadu, tak ako ju formuloval okresný súd, nie je nad zákonný rámec vymedzený v § 77 ods. 2 a § 51 ods. 4 Tr. zák. Keďže neexistuje žiadny dovolací dôvod, o ktorý dovolateľ opiera svoje dovolanie, muselo byť dovolanie na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. odmietnuté. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.