zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, ktorou namietal zásah do svojich práv a právom chránených záujmov. Odporkyňa v lehote 60 dní sťažnosť neprešetrila, ani navrhovateľovi neoznámila predĺženie lehoty, preto navrhovateľ dňa
o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, keďže vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon, dodržal zákonom ustanovenú lehotu pre podanie návrhu, bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, ide o zásah, ktorý nie je rozhodnutím, účinky zásahu na navrhovateľa priamo dopadajú a dôsledky zásahu trvajú alebo objektívne hrozí jeho opakovanie. Odporkyňa vo vyjadrení k podanému návrhu uviedla, že v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy nie je pasívne legitimovaná, pretože je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom zákonom NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Odporkyňa je štátnym orgánom sui generis a nie je zaraďovaná do štruktúry orgánov verejnej správy v právnom poriadku Slovenskej republiky. Odporkyňa ako štátny orgán, ktorý má zákonom vymedzené úlohy a právomoci, nemá vo svojej podstate charakter a postavenie správneho orgánu v štruktúre právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Uvedené postavenie správneho orgánu sa odporcovi priznáva v osobitne ustanovených prípadoch. Ide o prípady na úseku ochrany utajovaných skutočností, a to len vo vzťahu k rozhodovaniu o tom, či fyzická osoba, ktorá je vo vzťahu k odporcovi jeho príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o prijatie do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane, služobného pomeru je spôsobilá oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v pôsobnosti odporcu. Ďalej v konaní vo veciach služobného pomeru príslušníka odporcu
zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, v ktorom odporca rozhoduje opravách a pravom chránených záujmoch a povinnostiach príslušníkov odporkyne, nakoľko služobný pomer sa zakladá k štátu a v mene štátu v služobnom úrade; v uvedených prípadoch vo veci koná a rozhoduje riaditeľ odporcu a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (§ 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Obdobne je tomu aj v rámci konania vo veciach sociálneho zabezpečenia príslušníkov odporcu
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 2 ods. 1 cit. zákona). Konaním, v ktorom odporca rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých osôb, je aj konanie
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Predmet sporovej veci, v ktorej ide o nezákonnosť konania orgánu verejnej správy, sa netýka ani jednej z vyššie uvedených oblastí, v ktorých sa priznáva odporkyni postavenie správneho orgánu, t. j. odporkyňa na účely aplikácie zákona č. 166/2003 Z. z. a z neho vyplývajúcej povinnosti, ktorej porušenie navrhovateľ svojím návrhom prezentuje, nemá postavenie správneho orgánu, orgánu štátnej správy ani orgánu verejnej správy. Odporkyňu nie je možné považovať ani za ozbrojené sily, ozbrojený zbor, ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo iný verejný zbor
ustanovenia § 250v ods. 2 O.s.p., pretože odporkyni žiadny zákon nepriznal právny status ozbrojených síl, ozbrojeného zboru, ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo iného verejného zboru. Odporkyňa zároveň nie je právo presadzujúcou zložkou a nedisponuje výkonnými právomocami, odporkyňa má výlučne informačnú právomoc a je zdrojom informácií pre zákonom ustanovený okruh príjemcov, ktorí sú, na rozdiel od odporkyne, orgánmi presadzujúcimi právo alebo orgánmi verejnej správy. Postup Slovenskej informačnej služby nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve
piatej časti O.s.p., a preto Slovenská informačná služba nemôže byť pasívne legitimovaná v predmetnej sporovej veci, v ktorej ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Odporkyňa má za to, že navrhovateľ nesplnil ani základnú podmienku pre podanie návrhu, ktorým sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, a to dodržanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu. Keďže sa navrhovateľ o ním tvrdenom nezákonnom zásahu dozvedel v deň, kedy mu bol doručený nález Ústavného súdu, subjektívna lehota na podanie návrhu v zmysle § 250v O.s.p. (do 30 dní, kedy sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela) už márne uplynula. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
2 písm. b) O.s.p. po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť (nie sú splnené podmienky konania).
1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý
tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka od dňa, keď k nemu došlo.
8 O.s.p. na konanie
tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zakotveným do Občianskeho súdneho poriadku od 1. januára 2003 zákonom č. 424/2002 Z. z. je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Zmyslom právnej úpravy
je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Navrhovateľ v návrhu namietal, že postupom odporkyne, ktorá nevyhovela jeho návrhu na zničenie ňou vyhotovených záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov, bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, ide o zásah, ktorý nie je rozhodnutím, účinky zásahu na navrhovateľa priamo dopadajú a dôsledky zásahu trvajú alebo objektívne hrozí jeho opakovanie. Nezákonný zásah má verejnoprávnu povahu. Musí nastať pri výkone právomoci orgánu verejnej správy, ktorý mocenským spôsobom zasiahol do právneho postavenia fyzickej alebo právnickej osoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250v ods. 1 O.s.p. musel skúmať, či návrh na ochranu pred nezákonným zásahom smeruje proti orgánu verejnej správy. Predovšetkým musel zistiť, aké je postavenie odporkyne v systéme orgánov štátnej moci a v systéme orgánov verejnej správy. Musel skúmať, či odporkyňa je orgánom verejnej správy alebo, či jej štát zákonom zveril rozhodovanie o individuálnych právach a povinnostiach fyzických osôb na úseku verejnej správy. Odporkyňa je orgánom štátnej moci, ale nie je orgánom verejnej správy, lebo jej úlohou nie je rozhodovanie o individuálnych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických alebo fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Je štátnym orgánom, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu
zákona č.46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe a
predpisov trestného práva. Odporkyňa je štátnym orgánom osobitnej povahy a nepatrí do systému orgánov verejnej správy Slovenskej republiky. Plní len osobitné úlohy, ktoré jej zveruje zákon, pri používaní informačno-technických prostriedkov. Len celkom výnimočne štát na odporkyňu preniesol pôsobnosť orgánu verejnej správy v prípadoch rozhodovania o štatusových pomeroch jej príslušníkov a len v týchto veciach by bolo možné posudzovať práva a povinnosti odporkyne
právnych predpisov správneho práva. O takýto prípad v danej veci nejde a odporkyňa pri svojej činnosti (medzi ktoré patrí aj používanie informačno-technických prostriedkov) neplní prenesené úlohy orgánu verejnej správy. Svoje úlohy odporkyňa neplní vykonávaním úkonov v priebehu správneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie správneho orgánu, alebo právnickej alebo fyzickej osoby, na ktorú štát preniesol rozhodovanie na úseku verejnej správy, aj keď je orgánom verejnej moci. Pri svojej činnosti nepostupuje
ustanovení Správneho poriadku, ale ani
iného procesného predpisu správneho práva, postup súdu
preto v danej veci neprichádza do úvahy. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že k použitiu informačno-technických prostriedkov došlo na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave z
Správneho poriadku ani sa neuskutočňuje v správnom konaní, úkony spojené s ich používaním nie sú úkonmi správneho konania, preto nebola splnená ani ďalšia podmienka postupu súdu
1 O.s.p., ktorá predpokladá nezákonný zásah správneho orgánu v správnom konaní. Postup odporkyne preto nemožno preskúmať v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. V danej veci odporkyňa pri používaní informačno-technických prostriedkov nie je orgánom verejnej správy a z toho dôvodu nemá pasívnu legitimáciu v konaní o návrhu
Z uvedených dôvodov preto najvyšší súd konanie o návrhu o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zastavil
1 O.s.p. v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250v ods. 8 O.s.p. a
6 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.